Keď sa povie káva, väčšina ľudí si okamžite predstaví kofeín. Práve táto látka je totiž zodpovedná za povzbudenie, lepšiu koncentráciu či oddialenie únavy. Najnovšie vedecké výskumy však naznačujú, že kofeín je len časťou celého príbehu.
Vedci dnes o káve hovoria ako o jednej z chemicky najkomplexnejších potravín, ktoré bežne konzumujeme. V zrne bolo identifikovaných viac ako tisíc rôznych zlúčenín. Niektoré vznikajú prirodzene počas rastu kávovníka, ďalšie sa tvoria pri pražení.
Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Nature posilňuje názor, že účinky kávy nemožno vysvetliť iba kofeínom. Výskumníci skúmali biologické procesy súvisiace s osou črevo – mozog a upozorňujú, že významnú úlohu môžu zohrávať aj ďalšie látky obsiahnuté v káve.
Káva nie je len stimulant
Kofeín patrí medzi najlepšie preskúmané prírodné stimulanty na svete. Blokuje adenozínové receptory v mozgu, vďaka čomu odďaľuje pocit únavy a zvyšuje bdelosť. Ak by však bola káva iba nosičom kofeínu, stačila by kofeínová tableta alebo energetický nápoj. Vedecké štúdie aj preto opakovane zdôrazňujú, že účinky kávy sa nedajú úplne vysvetliť samotným kofeínom.
Káva obsahuje množstvo ďalších biologicky aktívnych látok. Medzi najznámejšie patria chlorogénové kyseliny, diterpény cafestol a kahweol, trigonelín či melanoidíny vznikajúce počas praženia. Každá z nich môže mať vlastný biologický význam a niektoré pôsobia až po tom, ako ich spracuje črevný mikrobióm.
Čo ukazuje nový výskum
Nová štúdia sa zamerala na vzťah medzi bioaktívnymi látkami z kávy, črevným mikrobiómom a biologickými procesmi na osi črevo – mozog.
Výskumníci pracovali so 62 zdravými dospelými účastníkmi. Porovnávali ľudí, ktorí kávu pili pravidelne, s tými, ktorí ju bežne nepili. Zároveň sledovali, čo sa deje pri vysadení kávy a pri jej opätovnom zaradení do jedálnička. Nešlo teda iba o jednoduchý dotazník o tom, kto pije koľko kávy. Vedci analyzovali aj vzorky stolice a moču, zloženie črevného mikrobiómu, metabolity a viaceré ukazovatele súvisiace so stresom, náladou či kognitívnymi funkciami.
Dôležité je aj to, že výskum nepracoval iba s klasickou kofeínovou kávou. Vedcov zaujímalo, či sa niektoré zmeny objavia aj pri bezkofeínovej káve. Práve toto je jeden z najzaujímavejších výsledkov: časť pozorovaných zmien nemožno jednoducho pripísať kofeínu. Do hry tak vstupujú aj ďalšie látky obsiahnuté v káve, napríklad polyfenoly, chlorogénové kyseliny alebo látky vznikajúce počas praženia.
Nie je to len kofeín
Autori upozorňujú, že niektoré pozorované účinky nemožno jednoducho pripísať iba kofeínu. Do hry vstupujú aj ďalšie zlúčeniny obsiahnuté v káve a produkty ich metabolizmu. Toto je vo vedeckom chápaní kávy dôležitý posun. Namiesto otázky „čo robí kofeín?“ sa výskumníci čoraz častejšie pýtajú: „čo robí celá káva?“
Práve preto dnes vznikajú štúdie, ktoré skúmajú jednotlivé polyfenoly, antioxidanty či látky vznikajúce počas praženia. Káva sa tak vo vede čoraz menej vníma ako jednoduchý zdroj kofeínu a čoraz viac ako komplexná potravina s množstvom biologicky aktívnych zložiek.
Dôležitú úlohu môže zohrávať mikrobióm
Niektoré látky obsiahnuté v káve sa vstrebávajú priamo. Iné sa najskôr dostávajú do hrubého čreva, kde ich začnú spracúvať baktérie tvoriace črevný mikrobióm.
Blog o káve sa tejto téme venoval už v samostatnom článku o mikrobióme. Nový výskum však naznačuje, že nejde iba o zmenu zastúpenia jednotlivých baktérií. Vedci sa dnes snažia pochopiť, aké látky tieto baktérie vytvárajú a ako následne ovplyvňujú ľudský organizmus.
Práve os črevo – mozog je dnes jednou z oblastí, ktorá vedcov veľmi zaujíma. Ide o obojsmernú komunikáciu medzi tráviacim traktom, črevnými baktériami, imunitným systémom a mozgom. Zjednodušene povedané: to, čo sa deje v črevách, nemusí zostať iba v črevách. Môže to súvisieť aj s metabolizmom, zápalom, stresovou reakciou či niektorými procesmi v mozgu.
To však neznamená, že káva automaticky „zlepšuje mozog“ alebo že ju máme začať piť ako liek. Znamená to skôr to, že káva je z biologického hľadiska oveľa zaujímavejšia, než sa dlho predpokladalo.
Neznamená to, že káva je liek
Takéto štúdie bývajú často interpretované veľmi zjednodušene. Niektoré titulky naznačujú, že káva zlepšuje náladu alebo prospieva mozgu. Samotní autori tejto štúdie sú však oveľa opatrnejší.
Výskum zatiaľ ukazuje biologické súvislosti a možné mechanizmy. To ešte neznamená, že pitie väčšieho množstva kávy automaticky prinesie konkrétne zdravotné účinky. Aj preto odborníci upozorňujú, že výsledky treba potvrdiť ďalšími klinickými štúdiami.
Dôležitý je aj rozsah výskumu. Štúdia pracovala so zdravými dospelými účastníkmi a relatívne malou vzorkou ľudí. Jej výsledky sú preto zaujímavé a hodnotné, ale nemali by sa prekladať do jednoduchých odporúčaní typu „pite viac kávy a budete zdravší“.
Dobrá správa pre milovníkov kávy
Nové poznatky ukazujú, že kvalitná káva je oveľa zložitejší nápoj, než sa ešte pred niekoľkými rokmi predpokladalo. Kofeín síce zostáva jej najznámejšou zložkou, no rozhodne nie jedinou.
Pre bežného konzumenta z toho vyplýva jednoduchá vec: keď hovoríme o účinkoch kávy, nemali by sme automaticky hovoriť iba o kofeíne. Dve šálky kávy a kofeínová tabletka nemusia byť pre telo to isté. Káva obsahuje stovky ďalších látok, ktoré môžu vstupovať do interakcie s črevným mikrobiómom, metabolizmom aj ďalšími biologickými procesmi. Práve v tom je jej vedecká zaujímavosť.
Výskum sa dnes čoraz viac zameriava na stovky ďalších látok, ktoré vznikajú už počas rastu kávovníka alebo neskôr pri pražení. Práve ich vzájomné pôsobenie môže vysvetľovať, prečo je káva jednou z najintenzívnejšie skúmaných potravín súčasnosti.
Je preto pravdepodobné, že v najbližších rokoch budeme o účinkoch kávy počuť ešte oveľa viac. Nie preto, že vedci objavili nový účinok kofeínu, ale preto, že postupne odhaľujú celý chemický svet ukrytý v jednej šálke kávy.
