O robuste sa často hovorí ako o káve budúcnosti. V porovnaní s arabikou dokáže rásť pri vyšších teplotách, je odolnejšia voči niektorým chorobám a klimatické zmeny by jej preto teoreticky mohli hrať do karát. Keď bude na mnohých miestach pre arabiku príliš teplo, pestovatelia jednoducho prejdú na robustu. Aspoň tak znie veľmi rozšírená predstava.
Vedci však upozorňujú, že realita je omnoho komplikovanejšia. Už výskum publikovaný v roku 2020 ukázal, že robusta je na rastúce teploty citlivejšia, než sa dovtedy predpokladalo. A nová rozsiahla vedecká práca z roku 2026 pridáva ďalší problém: vodu.
Robusta síce zvláda vyššie teploty ako arabika, no zároveň potrebuje pomerne stabilný prísun vody. V niektorých z najväčších pestovateľských krajín je preto jej vysoká produkcia závislá od intenzívneho zavlažovania. Predstava, že robusta jednoducho nahradí arabiku a zachráni svetovú produkciu kávy pred klimatickou zmenou, tak dostáva ďalšiu vážnu trhlinu.
Prečo mala robusta zachrániť kávu?
Robusta (Coffea canephora) má oproti arabike viacero vlastností, ktoré z nej na prvý pohľad robia ideálneho kandidáta do otepľujúceho sa sveta. Dokáže rásť pri vyšších teplotách, je odolnejšia voči niektorým chorobám, rýchlo rastie a má vysoký výnosový potenciál. Aj preto sa postupne zaužívala predstava, že tam, kde už klimatické podmienky nebudú vyhovovať arabike, by ju mohla nahradiť práve robusta.
Tento pohľad sa v posledných rokoch objavoval nielen vo vedeckých prácach, ale aj v médiách a naprieč kávovým priemyslom. Nová prehľadová štúdia z roku 2026 dokonca konštatuje, že predstava robusty ako klimaticky odolného riešenia pre budúcnosť svetovej produkcie kávy sa stala prakticky všeobecne prijímaným naratívom.
Problém je, že už výskum publikovaný v roku 2020 ukázal, že ani robusta nemusí rastúce teploty zvládať tak dobre, ako sa predpokladalo. Vedci analyzovali desať rokov údajov z takmer 800 fariem vo Vietname a Indonézii a dospeli k prekvapivému výsledku: optimálna priemerná teplota pre produkciu robusty bola približne 20,5 °C. Každý ďalší stupeň nad týmto optimom bol spojený s poklesom úrody približne o 14 percent.
„Naše výsledky naznačujú, že robusta je na teplotu omnoho citlivejšia, ako sme si pôvodne mysleli,“ uviedli autori štúdie, ktorých slová cituje EurekAlert. „Keď teploty pod vplyvom klimatických zmien porastú, môže jej produkčný potenciál výrazne klesnúť. Tým pádom by sa mnoho miliardový kávový priemysel dostal do ohrozenia a rovnako aj živobytie miliónov farmárov.“
Výskum prebiehal vo Vietname a Indonézii
Vedci pri výskume analyzovali desať rokov údajov z takmer 800 fariem vo Vietname a Indonézii. Práve juhovýchodná Ázia je pre podobný výskum mimoriadne dôležitá, pretože Vietnam patrí medzi najväčších producentov robusty na svete a tento druh kávy je pre tamojších farmárov aj celý kávový priemysel zásadný.
Na štúdii spolupracovali vedci z Bioversity International, Medzinárodného centra pre tropické poľnohospodárstvo (CIAT), University of Southern Queensland a spoločnosti ECOM Agroindustrial. Výsledky podľa nich spochybnili dovtedy pomerne jednoduchú predstavu o tom, ako by sa producenti mohli prispôsobiť klimatickým zmenám.
„Výsledky by nás mali prinútiť prehodnotiť reálnosť niektorých našich možností, ako prepnutie z arabiky na robustu, ktoré malo byť prostriedkom prispôsobenia produkcie klimatickým zmenám,“ povedal Jarrod Kath z University of Southern Queensland.
Výskum z roku 2020 teda upozornil predovšetkým na teplotu. Ak je robusta citlivejšia na jej rast, než sa dovtedy predpokladalo, jednoduché presunutie produkcie z arabiky na robustu nemusí byť riešením. O šesť rokov neskôr však prišla ešte zásadnejšia otázka: pozerali sme sa pri hodnotení klimatickej odolnosti robusty na správne faktory?
Nový výskum odhalil ďalšiu slabinu robusty: vodu
V roku 2026 sa k otázke odolnosti robusty vrátil tím vedcov vedený Aaronom P. Davisom z Royal Botanic Gardens v Kew. V rozsiahlej prehľadovej práci zosumarizovali vedecké poznatky o robuste od konca 19. storočia až po súčasnosť a upozornili na faktor, ktorý bol podľa nich v doterajších úvahách často podceňovaný – dostupnosť vody.
Autori tvrdia, že pri hodnotení klimatickej odolnosti robusty sa príliš veľká pozornosť venovala teplote, zatiaľ čo zrážky, voda v pôde a zavlažovanie zostávali v úzadí. Práve to môže skresľovať predstavu o tom, v akých podmienkach dokáže robusta dlhodobo prosperovať.
V prirodzenom prostredí tropickej Afriky má robusta počas väčšiny roka pomerne stabilný prísun vody a suchšie obdobie býva relatívne krátke. To je dôležité aj pri pohľade na dnešnú produkciu v krajinách ako Vietnam, Brazília či India, kde sa vysoké výnosy na mnohých miestach opierajú o zavlažovanie.
Samotný fakt, že robusta dokáže produkovať veľké množstvo kávy v teplých oblastiach, teda ešte neznamená, že dobre zvláda aj nedostatok vody. Nový výskum práve v tomto vidí jednu z najväčších slabín predstavy, že robusta bude jednoduchým riešením pre čoraz teplejšiu a suchšiu klímu.
Vo Vietname sa zavlažuje približne 90 percent produkčných oblastí robusty
Najvýraznejšie je to viditeľné vo Vietname, ktorý zabezpečuje približne 40 percent svetovej produkcie robusty. Jeho kľúčovou pestovateľskou oblasťou je Central Highlands, odkiaľ pochádza približne 90 percent vietnamského exportu kávy. Hoci tam za rok spadne pomerne veľa zrážok, približne dve tretiny z nich prichádzajú počas monzúnového obdobia. Nasleduje niekoľkomesačné suchšie obdobie, počas ktorého je zavlažovanie pre kávovníky mimoriadne dôležité.
Podľa údajov citovaných v novej štúdii využíva zavlažovanie približne 90 percent pestovateľských oblastí v Central Highlands, pričom veľká časť vody pochádza z podzemných zdrojov. Autori zároveň upozorňujú, že pri nedostatku vody a dlhších suchých obdobiach dokážu výnosy robusty výrazne klesnúť.
Rozsah spotreby vody je pritom obrovský. Pri výnose jednej tony zelenej kávy z hektára autori pre Vietnam odhadujú potrebu približne 650 až 1 500 litrov zavlažovacej vody na produkciu jedného kilogramu kávy. Pri vyššom výnose 1,5 tony z hektára ide približne o 433 až 1 000 litrov na kilogram.
Podobná situácia je aj v Brazílii. V severnej časti štátu Espírito Santo, ktorý je hlavným centrom brazílskej produkcie conilonu, je zavlažovaných približne 90 percent kávovníkov. Autori odhadujú, že pri produkcii jedného kilogramu zelenej robusty môže byť potrebných viac ako 1 000 litrov zavlažovacej vody. Zároveň však upozorňujú, že presné údaje pre brazílsku produkciu nie sú v dostupnej literatúre také dobre zdokumentované ako vo Vietname.
Práve tu sa ukazuje jeden z hlavných problémov predstavy robusty ako automaticky udržateľnejšej kávy budúcnosti. Vysoké výnosy v najväčších producentských krajinách nie sú vždy iba výsledkom prirodzene vhodnej klímy, ale do veľkej miery aj intenzívnych pestovateľských vstupov vrátane zavlažovania.
Problém nie je len spotreba vody, ale aj jej zdroj
Vo Vietname pochádza podľa údajov citovaných v novej štúdii približne 57 až 95 percent vody používanej na zavlažovanie kávových fariem z podzemných zásob. Práve v Central Highlands je však voda už dnes obmedzeným zdrojom, o ktorý nesúťažia iba pestovatelia kávy, ale aj ďalšie poľnohospodárske plodiny, priemysel a domácnosti.
Situáciu môže ešte komplikovať klimatická zmena. Častejšie a intenzívnejšie suchá znamenajú menšie množstvo dostupnej vody, zatiaľ čo rastúce teploty zvyšujú odparovanie a tým aj potrebu zavlažovania. Systém, ktorý dokáže zabezpečovať vysoké výnosy robusty dnes, preto nemusí byť rovnako spoľahlivý aj v budúcnosti.
Podobné problémy sa neobjavujú iba vo Vietname. V indickej Kerale si pestovatelia robusty podľa štúdie museli budovať hlboké a kapacitné studne na zavlažovanie, čo prispelo k poklesu hladiny podzemnej vody. Ani vodné nádrže, rybníky či priehrady pritom nie sú úplne nezávislým riešením – napokon sú stále odkázané na zrážky alebo iné povrchové a podzemné zdroje vody.
Práve preto autori upozorňujú, že pri hodnotení udržateľnosti robusty nestačí sledovať iba to, či kávovník dokáže prežiť vyššiu teplotu. Dôležité je aj to, koľko dodatočných zdrojov potrebuje na dosiahnutie vysokých výnosov a či budú tieto zdroje v budúcnosti vôbec k dispozícii.
Vysoké výnosy si často pýtajú veľa hnojív a málo tieňa
Robusta dokáže pri vhodných podmienkach prinášať veľmi vysoké výnosy. Nová štúdia však upozorňuje, že najintenzívnejšie produkčné systémy ich často dosahujú kombináciou zavlažovania, vysokých dávok syntetických hnojív a pestovania s minimálnym alebo žiadnym zatienením.
Výrazným príkladom je Brazília. Autori uvádzajú pri tamojších systémoch pestovania robusty priemernú aplikáciu približne 2 766 kilogramov hnojív na hektár ročne, pričom syntetické hnojivá predstavujú až 98 percent všetkých hnojivových vstupov. V iných pestovateľských krajinách môže byť používanie syntetických hnojív podstatne nižšie, no spravidla sú výrazne nižšie aj výnosy.
Dôležitú úlohu zohráva aj tieň. V Central Highlands vo Vietname sa približne 75 percent kávy, prevažne robusty, pestuje bez zatienenia. Farmári tým môžu zvyšovať hustotu výsadby a výnos z hektára, no takýto systém zároveň zvyšuje nároky na ďalšie vstupy.
Príklad z indickej Karnataky ukazuje, aký výrazný môže byť tento kompromis. Pri približne 60-percentnom zatienení dosahuje robusta podľa údajov uvedených v štúdii výnos okolo 650 kilogramov zelenej kávy z hektára ročne. Pri znížení tieňa približne na 40 percent môže výnos stúpnuť na približne 1 500 kilogramov a pri zatienení len 20 až 25 percent alebo menej až na približne 2 400 kilogramov. Takéto výsledky však predpokladajú spoľahlivé zavlažovanie a dostatočnú výživu.
Menej tieňa má navyše svoju cenu. Zvyšuje odparovanie vody a pri nedostatočnom zavlažovaní rastie riziko vodného stresu a opadávania plodov. Vyšší výnos teda môže byť vykúpený väčšou spotrebou vody a ďalších poľnohospodárskych vstupov.
Robusta teda nie je zázračným riešením
Už výskum z roku 2020 ukazoval, že pri hodnotení budúcnosti robusty bude potrebné pozerať sa na klimatické podmienky podstatne komplexnejšie.
„V súvislosti s kávovým priemyslom sa dlhodobo hovorilo o probléme týkajúcom sa napríklad zmien v množstve zrážok,“ skonštatoval spoluautor štúdie Laurent Bossolasco. „Teraz je však zrejmé, že potrebujeme aj ďalšie hĺbkové analýzy zmien teplôt v regiónoch, kde sa pestuje robusta.“
O šesť rokov neskôr sa ukazuje, že táto potreba platí aj opačným smerom. K teplote musíme opäť pridať zrážky, dostupnosť vody v pôde, zavlažovanie, zatienenie či množstvo ďalších vstupov. Nová prehľadová štúdia preto spochybňuje jednoduché označovanie robusty za klimaticky odolnú kávu.
To však neznamená, že robusta nemá byť súčasťou budúcnosti kávy. Autori vidia riešenie vo výbere vhodnejších pestovateľských oblastí, zmenách spôsobu pestovania a šľachtení kávovníkov lepšie prispôsobených klimatickým podmienkam. Zároveň upozorňujú aj na potenciál ďalších druhov kávy, ako sú excelsa, liberika či stenophylla.
Robusta teda môže byť jednou z odpovedí na klimatické problémy svetovej produkcie kávy. Nové poznatky však ukazujú, že rozhodne nie je jednoduchou poistkou, ktorá bude prosperovať všade tam, kde už bude pre arabiku príliš teplo.
