Aj keď by sme to mnohí radi privítali, na Slovensku nie je ani jedna kávovníková plantáž. Pestovanie kávy na Slovensku je v súčasnosti úplne nereálne a žiadnu plantáž dokonca nenájdeme ani v celej kontinentálnej Európe. A to napriek tomu, že v najjužnejších častiach Portugalska, Španielska, Talianska alebo Grécka je aj v zime pomerne teplo. Ako je teda možné, že ani tam nepestujú kávu? Žeby boli paradajky žiadanejšie?
Kávový pás
Na to, aby sme našli prvé kávové plantáže, musíme ísť ešte omnoho ďalej na juh, až k Obratníku Raka. Táto rovnobežka prechádza juhom Alžírska, Líbye či Egypta a až ona vymedzuje severnú časť tzv. kávového pásu, teda územia, ktoré je prípustné pre pestovanie kávy. Južnou hranicou kávového pásu je analogicky Obratník Kozorožca.
Ani územia pri oboch obratníkoch nemusia byť pre pestovanie kávy úplne ideálne, ale majú aspoň potenciál byť vhodné. Teoreticky najlepšie miesta by pritom mali byť až v blízkosti rovníka. Celé je to však omnoho komplikovanejšie, pretože vymedzenie územia na „blízkosť rovníka“ takisto nestačí.
Ani zima, ani teplo
Alfou a omegou problému s pestovaním kávy je veľká špecifickosť kávovníka. Ide o rastlinu, ktorá nezvláda mráz a v danej oblasti teda za žiadnu cenu nemôže mrznúť. Nikdy. Teploty by dokonca ideálne nemali klesať pod 7 stupňov Celzia. Preto je Slovensko totálne diskvalifikované a preto je diskvalifikovaný ešte aj juh Európy. Aj tam sú totiž v zime bežné mráziky niekoľko stupňov pod nulou. Mráz pritom kávovník zabije. Následne by ste museli zasadiť nový a čakať tri roky, kým zarodí.
Existuje však aj druhý problém kávovníka, a to presne opačný. Táto rastlina nemá rada ani horúčavu a potrebuje, aby sa teploty čo najčastejšie pohybovali v rozmedzí od 18 do 22 stupňov Celzia. Pri teplotách nad 25 stupňov Celzia je arabika náchylnejšia na choroby a podľa niektorých expertov sú pre ňu teploty blízke tridsiatke už veľmi nevhodné. V takom prípade je ideálnejšie pestovať ju v tieni iných stromov.
Letná horúčava je teda paradoxne ďalší faktor, pre ktorý by sme kávovníky na Slovensku pestovať nemohli. A na juhu Španielska už vôbec nie. Bavíme sa samozrejme o arabike a o snahe dopestovať výberovú kvalitu. Robusta je mimochodom odolnejšia, alebo inak povedané, robustnejšia. Zvládne toho viac, ale mrazy takisto nie.
Kam z konopí?
Teraz ste pravdepodobne prišli k záveru, že keď arabika nemá rada zimu a ani teplo, tak ju vlastne nemáme kde pestovať. Prípadne sa pýtate, ako ju teda možno pestovať v oblasti okolo rovníka, kde je predsa horúco? A tu sa dostávame k odpovedi: pestovať ju treba v oblasti neďaleko rovníka, ale vo vyšších nadmorských výškach. Tam už až tak horúco nie je.
Zaujímavá je ešte jedna vec, ktorú som už naznačil: tá, že u nás je v lete horúco a v zime chladno. V blízkosti rovníka však tieto veci neplatia, pretože tam sa ročné obdobia nestriedajú. Keď je teda v určitej nadmorskej výške 18 až 22 stupňov, tak sú tam podobné teploty celý rok. Čím ďalej od rovníka odídeme, tým väčšie výkyvy zaznamenáme.
Nadmorská výška
Od spomínaných údajov sa vieme odpichnúť aj k ďalšiemu uvažovaniu. Existujú mnohé rôzne oblasti so svojskou mikroklímou, v ktorých sú jednotlivé poveternostné parametre nastavené rôzne. Plantáže v Etiópii či Keni sú zväčša vo vysokých nadmorských výškach, v Brazílii sa však káva často pestuje len vo výške okolo 800 metrov nad morom. V ďalších krajinách je to opäť iné.
Toto všetko má na dopestovanie kávy nemalý vplyv. V Brazílii je v nižšej nadmorskej výške silnejšie slnko a kávovníkové čerešne dozrievajú rýchlejšie. Celý proces je rapídnejší, čo však paradoxne nie je dobré. Keď kávovníková čerešňa dozrieva vo vyššej nadmorskej výške, trvá jej to dlhšie, ale v dôsledku toho je napokon zrno hustejšie a kvalitnejšie.
Zrážky
A áno, aby toho nebolo málo, do celej rovnice si treba pridať aj ďalšie parametre ako napríklad zrážky. Kávovník potrebuje 1 500 až 2 500 milimetrov zrážok ročne, pričom arabike postačí aj o niečo menej. Na mnohých územiach Slovenska je však ročný úhrn len okolo 600 milimetrov a cez tisícku sa dostávajú iba horské oblasti.
Kávovníkovú plantáž s arabikou s potrebným množstvom zrážok by sme mohli mať možno na Skalnatom plese. Teplotami by sme sa tam však do potrieb kávy asi príliš netrafili. Pestovanie kávy na Slovensku je teda, bohužiaľ, utópia.
Čo na to farmár?
Vyššie spomínané uvažovanie a hľadanie informácií ma síce bavilo, ale sám netuším, nakoľko sú moje závery relevantné. Rozhodol som sa s nimi konfrontovať slovenského farmára Mariána Takáča zo Zanya Coffee, ktorý pôsobí vo Vietname. Kedysi som s ním urobil veľmi čítaný rozhovor s názvom „Slovák riadi vietnamskú kávovú farmu: Čím všetkým si preskákal a z čoho šedivie?„
„S týmto ti veľmi nepomôžem, pretože som až príliš zameraný na to, ako to funguje tu u nás vo Vietname a v každej krajine je to iné,“ povedal Marián v rozhovore pre Blog o káve. „Kedysi som čítal, že pre arabiku je optimálna priemerná teplota v rozmedzí od 18 do 24 stupňov a ročné zrážky okolo 2 000 milimetrov.“
Vietnamské teplotné rozmedzie
Marián Takáč mi prezradil, že v blízkosti mestečka Đà Lạt, kde pôsobí, neexistujú také ročné obdobia, ako ich poznáme my. V každom období roka je maximálna teplota okolo 30 stupňov Celzia a najvyššie namerané maximum bolo „len“ 32,0. Denné minimá sa pohybujú od 11 do 16, čo je pre arabiku stále fajn. Nuž a negatívny teplotný rekord tohto miesta je -0,6 stupňa. Keď takáto teplota nastane len krátkodobo, stromy to prežijú. Teda mali by. A stane sa tak len veľmi zriedka, raz za mnoho rokov.
„Kvalita čerešní sa odvíja aj od toho, aké je počasie v čase kvitnutia. Silné vetry, silné dažde alebo krúpy môžu spôsobiť problém, ale problém spôsobí aj dlhé obdobie sucha. Arabika potrebuje vyššiu nadmorskú výšku, robusta zvládne aj nižšiu a optimálna teplota pri nej sa často uvádza od 22 do 30 stupňov. Rolu určite zohráva konkrétna varieta kávovníkov, ale najjednoduchšie by som všetko vysvetlil tak, že kávovník neprežije v žiadnom mraze. Na Slovensku ho teda pestovať určite nemôžeš,“ skonštatoval rodák z Galanty.
Prognózy
Káva v súčasnosti prežíva svoje zlaté obdobie. Vieme z nej dostať vysokú kvalitu, pričom ani tie najkvalitnejšie odrody a spracovania nie sú drahé. Veď 200-gramové balíčky produktov vysokej kvality si dokážeme kúpiť za 15 až 20 eur a z toho si navaríme poriadne množstvo nápoja.
Nepríjemné je však to, že bude už len horšie. Klimatické zmeny sa postupne starajú o to, že ideálnych miest pre pestovanie výberovej kávy (arabiky) bude čoraz menej. „Áno, existujú prognózy, že do roku 2050 sa celkový dopyt po specialty coffee minimálne zdvojnásobí a ponuka sa pritom zmenší na polovicu. Ak by sa to naplnilo, budeme piť horšiu kávu za viac peňazí. Ale dúfajme, že k takémuto scenáru nedôjde.“
„Budeme musieť nájsť nové a rezistentnejšie odrody, ktoré sa lepšie adaptujú na zvyšovanie teplôt a na dlhšie obdobia sucha. Prípadne budeme musieť na farmách zabezpečiť lepšie zavlažovacie systémy. Dá sa to riešiť, nič nie je stratené. Uvidíme,“ dodal Marián Takáč.
