Kávový bloger

Prečo akceptujeme podradnú kávu? (názor)

Predstavte si, že idete na dovolenku, napríklad do Nízkych Tatier, do hotela s tromi hviezdičkami na predĺžený víkend. A teraz ruku na srdce – odpustili by ste, keby vám v rámci polpenzie naservírovali na večeru paradajkovú polievku z vrecúška? Alebo rozmrazené rybie prsty? Tipujem, že ak si tento článok prečíta 1000 ľudí, tak 998 z nich by odpovedalo, že je to neodpustiteľný hriech. Ale prečo teda na raňajkách v rovnakej polpenzii akceptujeme nesku či instantnú kávu z tlačidlového stroja? Prečo akceptujeme podradnú kávu a nedáme si záležať na jej kvalite? Prečo nám je ukradnutá?

Alebo čo v tom v skutočnosti je? Fakt pijeme kávu len kvôli tomu, aby sme mali polku dňa horkú pachuť v ústach a pocit, že vďaka tomuto čiernemu moku v práci nezaspíme? Čo je, mimochodom, totálna kravina.

Salámu a párky riešime, kávu nie

Poďme sa zamýšľať ďalej. Keď napríklad nezjem jemnú salámu pre jej nízky obsah mäsa, alebo párky naplnené Éčkami, lebo mi to škodí, je to nekvalitné a skladá sa to z odpadu, tak prečo mi nerobí problém vypiť doslova odpad z kávy, z ktorého sa vyrábajú tieto instantné „šmakotinky“? 

Z pohľadu výberovej kaviarne je pri tomto zmýšľaní konzumenta cítiť bezmocnosť. Na druhej strane si treba uvedomiť a neustále pripomínať, že práve výberové kaviarne sú tu na to, aby robili osvetu. Aby sme sa ako spoločnosť dostali z toho začarovaného kruhu, spod tlaku marketingovo nafúknutých „kávových“ produktov a začali objavovať (alebo resp. aby sme konečne pochopili), že svet kávy je celá jedna odnož gastrosektora. 

Prečo akceptujeme odpad z kávy?

Nechcem znieť útočne a nechcem príliš mútiť vody, veď nech si každý pije takú kávu, akú len chce. Ale keď na vlastné oči vidím, ako sa hráme na gastro odborníkov a profesionálnych food kritikov, tak mi toto jednoducho nejde do hlavy. Prečo v rovnakej sfére akceptujeme, v pravom slova zmysle, odpad v podobe kávy – nekávy?

Možno si to maľujem príliš ružovo, ale verím, že sa v tomto smere môžeme posunúť. Skutočnosť je taká, že káva to mala na Slovensku ťažké. Vďaka režimu sme boli odchovaní na turkoch a neskôr veľkolepo na neskách… ale… doba sa posúva a výberové kaviarne nám pribúdajú ako huby po daždi.

Pred nami je dlhá a ťažká cesta

No a tak, ako sme si postupom času zvykli sledovať kvalitu jedla, si zvykneme aj na to, aby sme si potrpeli na kvalite kávových drinkov a kávy ako takej. Utópia? Verím, že nie. Ale bude to ešte dlhá a ťažká cesta.

PS: sledujte ma na Instagrame ako @prekvapkava.

Značky
Zobraz viac

Podobné články

Pridaj komentár

Back to top button
Close
Close