ExkluzívneKávový bloger

Prečo by ste si mali v lietadle na káve prelepiť ventil?

Počas debaty mi jeden pražiar povedal takúto vec: „Keď letíš lietadlom a máš vrecko kávy, tak si prelep ventil, lebo ti zduje. Dokonca môže explodovať, ale prelepením ventilu sa tomu dá zabrániť. Z hľadiska fyziky ti to však nevysvetlím.“ Nedalo mi to a pustil som sa do skúmania odpovede na otázku „Prečo by ste si mali v lietadle na káve prelepiť ventil?“

Nech sa zamýšľam, ako len chcem, nedáva mi to logiku. Začal som pátrať a práca kávového Sherlocka Holmesa ma priviedla k Andrejovi, ktorý na Slovensko letecky posiela vzorky kávy. Skôr spomínané slová mi potvrdil.

Kávu budeš mať všade…

„Áno, musíš prelepiť ventil, pretože tlak ti to rozbije a kávu budeš mať všade,“ zasmial sa. „Ale myslím, že to platí len pri preprave v batožinovom priestore. V kabíne tlak asi vyrovnávajú, v batožinovom priestore podľa všetkého nie. Nám to už buchlo a odvtedy všetky ventily poctivo lepíme.“

Andrej pridal príklad s balónom, od ktorého sa v tejto úvahe môžeme odraziť. Skúste ho nafúknuť 10 metrov pod hladinou vody a keď s ním vyjdete na hladinu, bude 2x taký veľký. Lebo na hladine je 2x menší tlak. To sedí.

Pomohol aj Vedátor

Naďalej som však ničomu ohľadom balenia kávy nerozumel a oslovil som Vedátora, ktorý je podľa mňa brutálna kapacita. Neveril som, že mi odpovie, ale stalo sa. Juch. Uvažujme teda ako vieme toto všetko premostiť do podmienok, ktoré vládnu v lietadle? Aký je tam tlak?

„V kabíne lietadla je väčší tlak, ako v jeho okolí, teda vo výške 10km, ale súčasne menší, než na zemi,“ napísal mi Samuel Kováčik alias Vedátor. „V kabíne je približne taký tlak, ako keď sme na túre niekde na vysokej hore. Aj tam by sa sáčok nafúkol.“

Zvyšné veci a spojitosti s jednosmerným ventilom však Vedátorovi logiku nedávali. Nevedel prísť na nič, prečo by malo prelepenie jednocestného ventilu zabrániť výbuchu sáčku. Nedáva to zmysel.

Tlak vzduchu vo výške a v lietadle

Pátral som ďalej. Našiel som informáciu, že vo výške 6000m je len polovičný tlak oproti hladine mora. Takže keď s balónom, ktorý nafúknem pri mori, vyjdem na vrch Kilimandžára, bude odrazu dvakrát väčší. To isté platí o sáčku s kávou.

V lietadle však zmena tlaku nie je taká výrazná a keď by som letel vo výške 10 000m, bol by v ňom tlak ako v nadmorskej výške 2000m. Nie oveľa slabší ako na úrovni mora, ale na určité nafúknutie sáčku by to stačilo.

Asi by však neexplodoval a paradoxne, ak by mal jednosmerný ventil, tak by sa tlak vedel dostať von. Takže by sa ani nezväčšil.

Bude to teda presne naopak?

Po zvážení všetkých spomínaných skutočností by to teoreticky malo byť takto: v lietadle by tlak cez jednocestný ventil unikol von, ale po pristátí by sa už nevedel dostať naspäť – jednosmerný ventil by to neumožnil. Vrecko s kávou by teda pristálo akoby vákuovo zabalené. Stiahnuté.

Takto nejako som chcel svoje pátranie uzavrieť. V tom mi pípla správa od Luku, ktorý nosí kávu z Indonézie a skúseností má v tomto smere na rozdávanie.

„S kávami lietam už roky,“ prezradil mi Luka. „Vzorky nových lotov nosím z Indonézie do EÚ a opačne nosím fancy kávy z EÚ pre kávových procesorov a pražiarov tu v Indonézii. A mne sa nikdy nič také, že by sáčok buchol, nestalo.“

Vrecko kávy sa v lietadle zmrští

Začal som tušiť, že moja teória bola pravdivá a ďalšie slová ma v tom utvrdili: „Často sa deje to, že obal káv, klasický zip bag s jednosmerným ventilom, príde totálne zmrštený a káva je v ňom akoby vákuovaná. Jej to samozrejme neuškodí, ale ak je to darček, tak je obal viac-menej znehodnotený. Ostane totiž poriadne dokrčený.“

Takže celá teória platí, ale podľa všetkého v opačnom garde. Trik s prelepením ventilu nebráni káve vybuchnúť, ale stiahnuť sa. Vysoko vo vzduchu sa sáčok síce mierne natiahne, ale tlak z neho pri prelepenom ventile neunikne.

Zázračný trik s lepiacou páskou

„Za tie roky som prišiel na tento jednoduchý trik. Je to skutočne tak, že ventil stačí prelepiť lepiacou páskou. Obaly potom pricestujú v pôvodnom stave. To sa týka káv v balení s ventilom. Okrem toho je kategória vákuovaných káv a tie sú bezproblémové. V nich nie je kyslík, im sa nič nestane. Posledná kategória je posielanie káv v obale bez ventilu a bez vákua. Ani pri nich sa mi však nikdy nestalo, že by prišli prasknuté.“

Nič také sa vraj nestalo ani vtedy, keď boli kávy balené čerstvo po pražení a vypúšťali ešte veľa CO2. „Nestalo. Mali sme situáciu, že sme kávy posielali doslova okamžite, aby ich bolo možné v Európe cuppovať už na piaty či siedmy deň po pražení. A nič nám neprasklo. Z mojich skúseností teda usudzujem, že domnienka o explózii kávy je len dogma. Teším sa na ďalšie tvoje príspevky na blogu a srdečne zdravím z Jávy,“ dodal Luka.

Poďme späť na začiatok

S celou touto teóriou som sa napokon vrátil na začiatok, teda k pražiarovi, ktorý hovoril o možných výbuchoch sáčkov. Podľa neho je téma ešte komplexnejšia. „Možno záleží aj od ventilu,“ odpovedal mi. „Sú rôzne typy ventilov, s rôznym počtom dierok a membrán.“

Ako to teda je? Máte o téme viac informácií? Rozumiete fyzike a jej zákonitostiam? Dajte mi vedieť v diskusii pod článkom.

PS: Ak máte ďalšie otázky z kávového sveta, ktoré by vás zaujímali, píšte mi na IG @ladislavkiraly.

Značky
Zobraz viac

Podobné články

Pridaj komentár

Back to top button
Close
Close