Keď sme napísali o premrštenej cene Lavazzy v jednej obchodnej sieti (36,99 €/kg), v diskusii sa objavilo množstvo komentárov, ktoré nás trochu prekvapili. Hovorili o tom, že Lavazzu a ďalšie – vraj fajnové – kávy kupujete dokonca za 12 €/kg. My vám bohužiaľ musíme povedať, že keď vám chutí niektorá z týchto káv do 15 €/kg, tak musíte mať vypálené chuťové bunky a vlastne ani len netušíte, aký hnoj pijete. Za takú cenu sa totiž dobrá káva vyprodukovať nedá. Len odpad.
A nie, nejde tu o žiadne hipsterstvo, nadradenosť, namyslenosť alebo podobné nezmysly, z ktorých nás obviňujete keď vám dochádzajú argumenty. Poďte počítať spolu s nami.
Úplný základ je pre pražiareň kúpa zeleného zrna a aj to úplne obyčajné zrno z Brazílie, Guatemaly alebo Hondurasu, ktoré tesne prekračuje 80 SCA bodov, stojí cca 10 €/kg bez DPH. Surové zelené zrno! Pri pražení potom stratí približne 15 % svojej hmotnosti, takže zo 100 kilogramov zeleného zrna vám ostane cca 85 kíl praženej kávy. Prepočítajte to a ste na 11,76 € za kg. Prirátajte k tomu 19% DPH a je to 14 € za kilo. Takže keď niekto niekde píše o dobrej káve za 12 €/kg, je úplne mimo. To musí byť len pozametaný odpad zo smetiska.
Supermarketové značky idú po lacnom zrne
Asi vám došlo, že značky, ktoré dokážu predávať kilo kávy za 12 €, určite nenakupujú zrno za 10 €. Nakupujú ho oveľa oveľa lacnejšie, možno niekde v rozmedzí 4 až 5 € za kilo (robustu, staršie zbery, prípadne zrno s väčším množstvom defektov aj lacnejšie), a to presne zodpovedá jeho kvalite. Ide o komerčnú alebo komoditnú kávu, v ktorej sú netriedené zrná rôznych pôvodov, rôznych odrôd, rôznych kvalít a rôznych defektov.
Každé takéto zrnko ponúka iné chuťové „kvality“ a jediný spôsob, ako rôzne chute unifikovať, je tmavé praženie. Potom všetko zanikne a ostane len toľko želaná horkosť. Preto sú komoditné a talianske kávy tmavo pražené a preto chutia rok čo rok rovnako. Je to tá najnižšia kvalitatívna trieda kávy, aká sa dá zohnať. Horký exkrement, do ktorého buchnete dva cukry a deci mlieka a ešte sa aj oblížete. Pardón.
Náklady pražiarne
Ale vráťme sa k tým 14 € za kilo kávy, pri ktorých sme skončili. To je stále len náklad na zrno + DPH. Pražiareň pritom má aj iné náklady. Kávu treba napražiť, takže pražiareň musí kúpiť pražičku, ktorú potom treba splácať. Bum 25 000 eur. Pražiareň musí mať priestor, za ktorý platí nájom. A energie sú drahšie ako kedykoľvek predtým. Pražiareň musí mať aj pražiara, ktorému platí mzdu – a možno neviete, ale keď chcete niekomu vyplatiť 1 500 € v čistom, tak je to 2 027 v hrubom, ale firmu to s odvodmi stojí 2 760,86 €. Takáto suma odíde z účtu firmy, aby zamestnancovi prišlo v čistom 1 500 €. Vivat Slovakia.
A to samozrejme nie je všetko. Pražiareň musí mať okrem pražičky aj ďalšie veci. Napríklad destoner, vďaka ktorému zo zŕn odstraňuje kamienky alebo iné cudzie predmety, ktoré sa v kávach nižších cenových relácií nájdu. Taký COFFEEIN má aj optickú triedičku. A treba mať napríklad aj zváračku obalov. A samozrejme treba aj viac ľudí, lebo pražiar nemôže robiť všetko. Nemôže vyberať zrno do ponuky, pražiť, baliť, odosielať objednávky a ešte aj robiť účtovníctvo. To sa tých 2 760,86 € rýchlo znásobí.
Navyše, aj obaly, do ktorých sa káva balí, sú pomerne drahé. Napríklad Rýdze má celopotlačené obaly, ktoré stoja približne 1,50 €/ks. A ani obaly supermarketových káv nie sú zadarmo. Alebo taká krabica, do ktorej sa balí objednávka. Tá stojí od 0,50 € za kus, ale väčšie sú ešte drahšie. A že pri vyššom nákupe chcete dopravu zadarmo? OK, ďalší náklad pre pražiareň, dajme tomu 4 €. A možno by pražiareň mala mať aj auto, nie? Tankovanie, servis, ďalšie náklady. A možno by pražiar a zamestnanci mali mať aj mobil, atď, atď. A možno existuje aj Bananistan, v ktorom treba platiť transakčnú daň.
Okrem toho od pražiarne chceme, aby mala aj nejaký eshop. Ten tiež niečo stojí. Aby mala pekné obaly, takže by mala zaplatiť grafika, lebo keď to urobí cez AI, sociálne siete pindajú. Aby mala produkty na eshope pekne popísané, aby publikovala blog a aby tvorila obsah na sociálne siete.
Produkt bez duše vs. remeslo
Veľké komoditné značky mnoho týchto vecí nerieši. Nakúpia najlacnejšie zrno, napražia ho bez akéhokoľvek vstupu pražiara na priemyselných pražičkách s viac ako tonovou kapacitou na jeden cyklus, vytvoria produkt bez duše a posunú ho distribučnej sieti. Stačí, že na obal dajú svoju marketingom pretlačenú značku a bežný konzument sa zaraduje bez toho, aby vedel, aký hnoj vlastne pije.
Malá remeselná pražiareň je iný svet. Vytvorí produkt s dušou, ktorý má úplne inú úžitkovú hodnotu. Keby ste takú pražiareň mali, sotva by ste kilo najlacnejšej kávy predávali za menej ako 30 €. My tu však na Slovensku napriek tomu máme remeselné pražiarne, ktoré sa dokážu priblížiť k sume 22 € za kilo, čo je vlastne neskutočné sci-fi (AKCIE NA KÁVU ZA TAKÚTO CENU SÚ TU). Čo myslíte, koľko zarobia? A ešte ich priemerný fejsbukový dezolát označí za zlodejov.
Gesha za 90 €?
A teraz si vezmite, že to sa stále bavíme o tom najlacnejšom zelenom zrne tesne prekračujúcom 80 bodov. Už to v podobe finálnej kávy nemôže stáť menej ako 20 €/kg. Ale čo keby ste zákazníkom chceli ponúknuť viac? Napríklad 85, 88- alebo 90-bodovú kávu? Tam už zelené zrno bežne prekračuje sumu 30 € bez DPH. Taký Kávoholik mal dokonca geshu, ktorú v zelenom zrne kupoval za 90 €/kg bez dane a dopravy. Nasadíte takú kávu na eshop a viete, čo sa stane. Tí najhlúpejší budú zasa raz najhlučnejší.
Vedeli ste o týchto veciach? Tušili ste, čo všetko sa premieta do ceny? A ono je toho v skutočnosti ešte viac. Kto podniká, ten určite vie. Dámy a páni, za 12 ani 15 €/kg dobrú kávu určite nekúpite. Ani u nás, ani v Rakúsku a ani vo Švajci. Za takú sumu to môže byť len odpad vyzametaný z rohu posledného skladu. A to si teda fakt nezaslúžite.
