Dostali sme sa do pomerne intenzívneho kontaktu s Lukom Ondrišákom, ktorý už mnoho rokov farmárči v Indonézii. Od tamojších expertov sa priúča pestovaniu kávy a vie o nej toľko, ako málokto. Máme od neho množstvo fotiek a vymysleli sme seriál „príbeh fotografie“. Raz za čas vyberieme náhodnú fotku a Luka rozpovie príbeh, ktorý za ňou stojí. Plus pridá parádne zaujímavosti. Tentoraz je to fotka Luka a Koko na kávovníkovej plantáži.
Mimochodom, všetko čo Luka z Indonézie priváža, si viete kúpiť prostredníctvom eshopu www.chute.sk.
Luka a Koko na kávovníkovej plantáži
„Na tejto fotke som s jedným z najväčších borcov na pestovanie kávy na Jáve, konkrétne na agroforestry, teda pestovanie plodín v horách v symbióze s pôvodným endemickým prostredím,“ povedal Luka Ondrišák pre Blog o káve. „Volá sa Koko a je to veľmi dobrý človek. Pracovitý, skromný, sympatický.“
Fotka je urobená na Kokovej plantáži v západnej Jáve v regióne zvanom Garut. „Ruky si podávame preto, lebo sme si ako ľudia sadli. S väčšinou farmárov som si za desať rokov v Indonézii vytvoril doslova rodinné priateľstvá a to isté sa črtá aj s Kokom. Brother from another mother.“
Ako pestovať robustu?
Luka sa u Koka zdržal niekoľko dní a vraj sa doslova nadopoval skvelými informáciami. „Veľa som sa naučil napríklad o robuste. Keď sa o kávovník canephora (robusta) správne staráš, vie byť produktívny a výdatne plodiť až 35 rokov. Najproduktívnejší je v šiestom až ôsmom roku. Pri arabike sa však v ôsmom roku životná cesta často končí.“
„Povedal mi aj to, že ak chceš vlastnú plantáž, kávovníky posaď minimálne 2,5 metra od seba, ale maximálne tri metre. Canephoru zastrihávaj tak, aby si udržiavala výšku približne 1,8 metra a aby mala šírku konára 2,5 metra.“
Cmúľanie kávovníkových čerešní
Podľa Koka je pri snahe založiť si kávovníkovú farmu dôležité skamarátiť sa s farmármi okolo a zbierať info. „Aj sa s nimi poflakovať medzi kávovníkmi a cmúľať kávovníkové čerešne,“ zasmial sa Luka. „Takto sa skúša sladkosť (brix) čerešní. Od farmárov sa dá zistiť veľa o tom, ako plodí ktorá odroda, ale aj to, aké boli posledné úrody.“
No a potom treba nájsť najlepší kávovník a vziať si z neho čerešňu, ktorá bude základom budúcej plantáže. „Treba tak urobiť v strede hlavnej sezóny zo stredu stromu a zo stredných konárov. Takto sa človek dostane k najlepším kôstkam presne v danej oblasti, kde si plánuje založiť plantáž. A bude z toho parádny kávovník,“ dodal Luka Ondrišák.
Prikladáme niekoľko fotografií:
