Zaujímavosti o káve

Black Ivory Coffee: Káva, ktorá prejde tráviacim traktom slona

Black Ivory Coffee. Čierna slonovina. Káva, ktorá prejde tráviacim traktom slona a napokon sa ocitne v kôpke exkrementov. Z nich je ľudskou rukou pozbieraná a následne premytá, aby sa mohla vybrať na klasickú kávovú cestu smerom do miestnej pražiarne a k finálnemu konzumentovi. Takto si to vymyslel pánko menom Blake Dinkin.

„V roku 2003 som v Etiópii pracoval s cibetkami, ale cibetková káva v tom čase nebola natoľko komercionalizovaná, ako dnes,“ uviedol Dinkin v rozhovore pre Bangkok Post. „Po roku som však začal mať problémy týkajúce sa etiky. Klietky, v ktorých sa cibetky nachádzali (viac o cibetkovej káve nájdete TU), boli hrôzostrašné a okrem toho práve prepukol SARS. Začal som sa teda obzerať po iných afrických zvieratách.“

„Skúmal som nosorožce, hrochy, žirafy, až som sa dopočul o tom, ako v období sucha vyjdú z lesov slony a začnú svoju inváziu na kávové plantáže. Tie sú totiž zavlažované. Nuž a slony pochopiteľne nie sú práve najzdvorilejšie; vytrhnú celý strom, prípadne krík. Nazlostení farmári ich preto začali zabíjať. Tento konflikt ľudí a slonov sa dostal na titulky novín a práve vtedy mi došlo, že slony konzumujú kávu a toto by mohlo byť pomerne jednoduché.“

Kanaďan ďalej vysvetľoval: „Keď káva dozrieva, zrodí sa čerešňa, ktorá je pomerne sladká. Nie natoľko sladká, ako klasická čerešňa, ale dosť sladká. Slony táto sladkosť priláka. Ja pre ne kávové čerešne mixujem s iným jedlom, pretože im chcem dopriať vyššiu nutričnú hodnotu. Chcem im dopriať dobrú chuť, takže do zmesi pridávam aj drahšie jedlá, ku ktorým by sa inak nedostali.“

Dinkin sa medzičasom presťahoval do Thajska a práve tam, v časti Surin, produkuje „čiernu slonovinu“. Ide o chudobnú časť Thajska, kde majitelia slonov nemajú na to, aby svoje zvieratá dobre živili. Dávajú im nanajvýš trávu, ale nedostanú sa k ním banány, tamarindy či ryža. Slony si na tomto všetkom vedia pochutnať a keď sa medzi to primieša káva, pre podnikateľa je to ideálne. Sám rád zdôrazňuje, že pre nich vyberá len čerstvé čerešne najvyššej kvality.

„Som jediný človek na svete, ktorý vyrába takúto kávu,“ hovoril ďalej Blake Dinkin. „Väčšina ľudí si myslí, že všetko je to jednoduchý proces. Majú pocit, že slonom dáme kávu, ktorá potom vyjde von, umyjeme ju a hotovo. Mne však nájdenie presného postupu tohto procesu trvalo desať rokov. Ak totiž človek nevie, čo robí, tak káva bude chutiť presne tak, ako by ste si mohli myslieť… Všetko je dôležité, počnúc tým, aké kávové čerešne treba využívať, aké jedlo treba slonom dávať, ako to potom treba umývať, s akými bylinami to prepojiť. Všetko je súčasťou procesu, len takto sa to dá zvládnuť správne. S Black Ivory Coffee pocítite značný rozdiel, pretože za tým všetkým je skutočná veda.“

Ale prečo je „čierna slonovina“ až taká drahá? Jeden kilogram sa na oficiálnej stránke predáva za 2 000 amerických dolárov! „Je to najzriedkavejšia káva na svete,“ odvetil jej autor. „Vyrábam len 120 kilogramov, kvôli čomu sú výrobné a marketingové náklady, ale aj náklady na balenie, omnoho vyššie. Všetko je to totiž v takom malom množstve.“

„Keď niečoho vyrábate len sto kilogramov a nie tisíc, tak účtovné náklady na jednotku budú jednoducho omnoho vyššie. A na to, aby sme vyrobili jeden kilogram Black Ivory Coffee, potrebujeme 33 kilogramov kávy. Ak sa slon medzitým rozhodne, že si pôjde zaplávať, tak o kávu prídeme. Mnoho slonov navyše kávu žuvaním znehodnotí a prasknuté zrnká už nie je možné použiť. Máme teda omnoho vyššie straty, ako bežní producenti kávy.“

Blake Dinkin chce, aby si ľudia jeho kávu užili a preto ju dodáva napríklad do špičkových hotelov, ale chce ju presadiť aj v top michelinských reštauráciách. Človek si má oddýchnuť, uvoľniť sa, odložiť mobil a vychutnávať si jeho produkt. „V tomto smere vie čierna slonovina vhodne doplniť michelinské reštaurácie; ešte navýši ponúkaný zážitok a pokračuje rovnakou trajektóriou, na akú konzumenti nastúpili vďaka chuti jedla a ukážkovým službám. V bežných kaviarňach je väčšinou všetko unáhlené a z môjho pohľadu dáva zmysel, že v takomto prostredí sa vyskytovať nechcem.“

Pri všetkých spomínaných informáciách sa určite núka aj otázka, prečo podnikateľ neostal na africkej pôde. Prečo sa presťahoval do Thajska? „V Afrike žije väčšina slonov divoko,“ odpovedal. „A Etiópia je síce domovom kávy ako takej, ale slony tam nežijú vôbec. Práve v tom bol problém. Obával som sa bezpečnosti. Keď som sa potom začal orientovať na Áziu, vyhľadal som si krajinu, ktorá pestuje Arabicu. Arabica je totiž nadradená Robuste.“

Dinkin sa najskôr presunul do Indonézie, ale tam sa mu zaobchádzanie so slonmi príliš nepozdávalo. „Chcel som pracovať niekde, kde sa k slonom pristupuje eticky. A navyše niekde, kde ich je dostatok na to, aby som ich vedel využiť pre produkciu. No a okrem toho som potreboval aj krajinu s dobrou kávou… skúsil som Srí Lanku, ale tam kvalita kávy nebola práve najlepšia. To isté platilo aj o Mjanmarsku a Laose. Všetky tieto faktory ma v konečnom dôsledku prinútili vybrať si Thajsko.“

V Thajsku dostal k dispozícii stopercentnú Arabicu, ale ani s tým sa neuspokojil. Vhodnú kávu začal vyberať aj podľa pôvodu, podľa nadmorskej výšky, v ktorej bola dopestovaná, dokonca aj podľa veľkosti a zvažoval i mnoho ďalších faktorov. Len takto sa vraj dokázal dopracovať k najvyššej kvalite.

Popri tom všetkom je presvedčený, že jeho slony sú spokojné. „Na rozdiel od cibetky váži slon 1 500 až 2 000 kilogramov. Ak niečo nechce jesť, tak vám to jedlo vypľuje aj rovno do tváre. A určite vám nedovolí vložiť mu niečo do úst. Nasilu ich teda nenakŕmite… Ja sám chcem len jednu vec: aby boli slony slonmi a aby robili to, v čom sú dobré. Aby jedli. Každodenne zjedia také množstvo potravy, ktoré sa rovná desiatim percentám ich váhy.“

Skutočnosť, že Blake Dinkin slonom zabezpečuje len približne jedno percento objemu ich potravy, vyznieva možno prekvapujúco, ale takto to je. Toto percento je však dostatočne výživné a majitelia slonov by si takúto potravu väčšinou ani nemohli dovoliť.

„Moja filozofia je taká, že im zabezpečujem jedno percento celkovej stravy. Nie každý deň a nie počas celého roka. Každý deň im však zabalím ‚obed‘ a ich rodinám dám sadu kvalitnej kávy kombinovanej s určitým množstvom ich obľúbeného jedla. Príjem stravy následne kontrolujem. Každého slona poznám a viem, koľko mu toho dávam. Preto viem, koľko toho následne dostanem a denne to monitorujem,“ dodal Dinkin.

Nuž a my radi dodávame, že mnoho ďalších zaujímavých informácií o Black Ivory Coffee nájdete na stránke blackivorycoffee.com, prípadne v nižšie priloženom videu.

Značky
Zobraz viac

Podobné články

Back to top button
Close
Close