Stretli ste sa so značkou káv Marila? Na poličkách slovenských supermarketov je pomerne známa a častá. No nie každý si uvedomuje, že ide o značku z Česka, ktorá pod rôznymi menami funguje už od roku 1929. Ich heslom je: “Svetová káva, české ruky.” No je skutočne tak svetová?
V predajni obchodného reťazca Kaufland sme našli viacero rôznych “modelov” káv od Marila. Do testu sme pre vás vybrali dve single-origin arabiky z Brazílie a Kolumbie, ktoré Marila označuje ako výberové. Sú lepšie ako supermarketový priemer alebo v tomto prísnom teste totálne pohoria? Poďte to zistiť.

Pôvod a informácie o káve
Pri overovaní informácií na oficiálnej stránke pražiarne Marila sme narazili na zaujímavú skutočnosť. Marila označuje svoj rad single-origin káv za výberový. A to je dosť odvážne. Výberová káva sa totiž okrem kvality zrna vyznačuje aj vyššou mierou transparentnosti. Každá výberová káva by mala mať svoj “rodný list” a mali by ste teda poznať jej pôvod, odrodu, spracovanie, dátum zberu a tak ďalej.
No v Marile na informácie o pôvode kávy akosi zabúdajú. Obal udáva krajinu pôvodu (Brazília a Kolumbia) a to, že sa jedná o stopercentnú arabiku. Internetová stránka síce uvádza, že Brazília pochádza z oblasti Santos, no to je pri káve označovanej ako výberová extrémne málo.

Nevýberová „výberová“ káva?
Musíme upozorniť na trend, v rámci ktorého predajcovia označujú za výberové aj to, čo výberové vôbec nie je. Výberová káva má svoje prísne pravidlá, ktoré by sa nemali takýmto spôsobom obchádzať.
Praženie
Obe kávy sú určené primárne na espresso, no v Marile uvádzajú, že sa hodia aj na “Drip V60” alebo takzvané “Slow Press”. No po otvorení balíčkov Brazílie a Kolumbie o tom silno pochybujeme. Iba ak by ste mali radi filtrovanú kávu z tmavých espresso roastov.

Káva je totižto pražená pomerne konzervatívne. Zrná sú tmavohnedé, no nie olejnaté. Praženie by sme teda mohli označiť za dobre zvládnutý tmavší espresso roast. Tmavosťou sú na tom obe kávy veľmi podobne, ba takmer identicky.

Analýza defektov zŕn káv Marila Brazil a Marila Colombia
Aj tentokrát sme analyzovali 250-gramové vzorky kávy a identifikovali sme jednotlivé defekty. Ručne sme vyselektovali zrná s rôznymi nedostatkami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výslednú chuť kávy.

Výsledky analýzy defektov – Marila Brazil
Vzorka: 250 g = 100 %
- Quakre (nedozreté zrná): 15,4 g = 6,16 %
- Mechanicky poškodené zrná: 7,1 g = 2,84 %
- Mušle (genetická vada): 0,4 g = 0,16 %
- Zrná napadnuté hmyzom: 0,6 g = 0,24 %
Celkový obsah defektov: 23,5 g = 9,40 %
Zrná bez defektov: 226,5 g = 90,60 %

Výsledky analýzy defektov – Marila Colombia
Vzorka: 250 g = 100 %
- Quakre (nedozreté zrná): 2,5 g = 1,00 %
- Mechanicky poškodené zrná: 2,8 g = 1,12 %
- Mušle (genetická vada): 0,0 g = 0,00 %
- Zrná napadnuté hmyzom: 2,0 g = 0,80 %
Celkový obsah defektov: 7,3 g = 2,92 %
Zrná bez defektov: 242,7 g = 97,08 %

Čo hovoria tieto čísla?
V počte defektov sú tieto dve kávy pomerne odlišné. Brazília ich obsahuje takmer desať percent, zatiaľ čo v Kolumbii sme objavili len necelé tri percentá defektných zŕn.
Čo sa týka kvality zrna, je Kolumbia oveľa lepšou kúpou než Brazília. Tri percentá sú na supermarketovú zmes skutočne dobré číslo. Káva obsahuje málo quakerov, žiadne mušle, veľmi málo polámaných zŕn a relatívne málo škodcami napadnutých zrniečok.

V brazílskej káve sme našli pomerne veľa quakerov a polámaných zŕn. Práve vyšší obsah quakerov by mohol narušiť chuťový zážitok a znehodnotiť šálku vášho espressa.
Môžu byť tieto kávy výberové? Kolumbia by na základe defektov mohla spadať do nižšej kvalitatívnej kategórie výberovej kávy, no Brazília rozhodne nie.

Množstvo defektov, ktoré sme našli v ostatných kávach, nájdete v časti DEFEKTY nachádzajúcej sa v hornom menu tohto webu.
Prvé analýzy káv od českej značky Marila priniesli zaujímavé zistenia a veľké rozdiely medzi oboma kávami. Ako však dopadnú po chuťovej stránke?

Senzorické hodnotenie: Chuť a aróma
Aróma
Na aróme obidvoch káv sa výrazne podpisuje tmavšie praženie. Nie je nepríjemná. Dominujú jej však tóny praženia a jemná dymovosť. Vôňa Kolumbie je o niečo sladšia, Brazília pôsobí menej zaujímavo a viac “pražene”.

Chuť
Hodnotenie chuti sme rozdelili do troch podkategórií.
1. Acidita, Sladkosť a Horkosť
Chuť každej kávy sa skladá z týchto troch základných chuťových prvkov. Ich prítomnosť a rovnováha je kľúčová pre dosiahnutie komplexného chuťového zážitku. Obe kávy sú stopercentnými arabikami. Od kvalitnej arabiky sa očakáva sladkosť, ovocnosť, ale aj horkosť. Brazília ponúka len kombináciu sladkosti a horkosti. To by nebolo pre brazílske kávy nič netradičné, no horkosť v tomto prípade citeľne prevláda nad sladkosťou. Káva pripomína pražené oriešky a kakao, no tieto príjemné tóny narúša nepríjemná horkosť, papierovosť a zatuchnutosť. Kolumbia je chutnejšia a komplexnejšia. Okrem sladkosti orechov ponúka aj veľmi jemnú a jednoduchú aciditu a pomerne výraznú horkosť, ktorá znovu tak trochu narúša vyváženosť a celkový dojem z espressa. No vo výsledku je jej chuť pomerne príjemná.

2. Telo
Telo kávy by sa dalo zjednodušene opísať ako pocit, ktorý vám zanecháva na jazyku. Obe kávy sa vďaka tmavšiemu praženiu ľahko extrahujú a ponúkajú stredne ťažké až ťažké telo. Ich textúra je príjemná, krémová.
3. Dochuť
Posledné, čo vám káva zanechá na jazyku, je jej dochuť. Dochuť je kameňom úrazu hlavne pre Brazíliu. Cítiť v nej defektné tóny a prevládajúcu horkosť. Nie je to nič, čo by ste si po dopití espressa užívali. Dochuť Kolumbie je síce pomerne horká, no nájdete v nej aj štipku sladkosti, ktorá ju nakoniec vcelku zachraňuje.

Výberová či nevýberová?
Single-origin kávy od Marily určite patria medzi to lepšie, čo si môžete kúpiť v supermarketových reťazcoch. Nie sú prepražené, obsahujú menej defektov (hlavne Kolumbia) a v chuti vás nečaká tona defektných a nepríjemných tónov.
No Marila v nás aj tak vyvolala dilemu, pretože svoje kávy označila za výberové. Je takýto ťah správny? Bez dostatočnej informovanosti o ich pôvode určite nie. Výberová káva má svoje pravidlá, ktoré tu nie sú len tak pre srandu králikov.

Je jedno, v akom odvetví sa človek pohybuje, ak chce svoj produkt označiť za výberový či prémiový, musí mať dôkazy o jeho jedinečnej kvalite. A ak ich značka zákazníkovi nedodáva, smrdí to zavádzaním.
Aký máte na to názor vy? Stretli ste sa už so zneužívaním označenia “výberová káva”? Nemáte pocit, že dnes je už takmer všetko výberové? Lebo my miestami áno. Budeme radi, ak sa s nami podelíte o vaše skúsenosti.

PS: Zaslúžite si piť kvalitnú kávu – kliknite TU a zobrazia sa vám zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy.







