Ak by ste si mali predstaviť kaviareň, ktorá čo najvernejšie pripomína tradičné talianske podniky, ktorá by to bola? Mne by medzi prvými napadá jeden z podnikov siete Caffé Trieste. Trieste som spoznal ešte dávno predtým, než som sa o kávu začal zaujímať do hĺbky a stala sa mojou prácou. Už dobrých pár rokov som však túto sieť nenavštívil. Aká je teda káva v Caffé Trieste dnes? Dokáže konkurovať talianskym kávam v Ríme, ktorý som navštívil len nedávno? Zaujíma vás to rovnako ako mňa? Poďme to spolu zistiť.
Prečo Trieste?
Sieť kaviarní Caffé Trieste je pomenovaná podľa známeho talianskeho mesta Terst. To zohrávalo významnú historickú úlohu ako prístavný uzol, cez ktorý prechádzalo obrovské množstvo obchodovaného tovaru. Medzi ním, samozrejme, aj káva. Práve Terst spolu s ďalšími prístavmi zásoboval kávou takmer celé Taliansko aj veľkú časť Európy. Nie je preto náhoda, že práve v tomto regióne sa formovala silná kultúra takzvanej druhej kávovej vlny. A práve tou sa slovenská sieť Caffé Trieste nechala inšpirovať.
V Caffé Trieste sa snažia preniesť atmosféru talianskej kávovej kultúry priamo na Slovensko. Ich prevádzky nájdete vo väčších aj menších mestách a u nás v Košiciach ich funguje viacero. Niekoľko z nich som sa počas jedného letného dopoludnia rozhodol otestovať. Na čo som sa zameral? Predovšetkým na kvalitu dvoch základných kávových nápojov – espressa a cappuccina, ďalej na kvalitu obsluhy a, samozrejme, aj na cenu oboch nápojov. A keďže som len nedávno navštívil desať tradičných talianskych kaviarní v Ríme, porovnávaniu s nimi som sa jednoducho nedokázal vyhnúť.
Ktoré kaviarne navštívime?
Všetky navštívené prevádzky sa nachádzajú v meste, kde žijem – v Košiciach. Konkrétne ide o kaviareň na Uršulínskej ulici, novú prevádzku na Mlynskej ulici a kaviareň CUBO neďaleko Auparku. Tá síce priamo nepatrí do siete Caffé Trieste, no kompletný kávový servis jej zabezpečuje práve táto značka.
Espresso
Aby sme dlho nechodili okolo šálky horúcej kávy, poďme rovno na to najdôležitejšie – espresso.
Pri objednávaní ma vo všetkých troch prevádzkach zaskočila rovnaká otázka. Po slovách: „Poprosím jedno espresso,“ nasledovalo: „Veľké alebo malé presso?“ Možno to už dnes znie ako klišé, no mňa táto otázka zakaždým prekvapí. V kvalitných kaviarňach tretej kávovej vlny sa s ňou prakticky nestretávam. Espresso je predsa espresso. Nie je ani malé, ani veľké. A hoci sa slovo presso už udomácnilo v bežnej reči, osobne by som sa mu radšej vyhol.
Po sekunde premýšľania som však vo všetkých troch prípadoch úspešne poprosil o malé presso. A musím povedať, že ma to okamžite teleportovalo späť do Ríma. Všetky tri espressá prišli v rovnakých obrandovaných šálkach, plné hutného nápoja s hrubou vrstvou tmavohnedej cremy. Chuťové rozdiely medzi nimi boli pomerne malé, no najlepšie pripravené espresso som dostal na Uršulínskej ulici. Toto malé presso bolo sladšie, malo príjemnejšiu textúru a hoci bolo výrazne horké, sladkosť to aspoň čiastočne vyvažovala. V Ríme by patrilo medzi tie najlepšie.
Espresso z CUBO pôsobilo o niečo plochšie a horkejšie. To z Mlynskej bolo už výrazne zadymené, horké a navyše nepríjemne vodnaté. Aj napriek tomu by som obe zaradil medzi priemerné espressá tradičného talianskeho štýlu. Milovníkov konzervatívnej kávy pravdepodobne nesklamú, no s kvalitným výberovým espressom sa porovnávať nedajú.
Cappuccino
Čo by to bol za test bez mliečneho nápoja? Cappuccino je pravdepodobne najpopulárnejším spojením espressa a mlieka na svete. Nájdete ho prakticky všade – od Talianska až po Austráliu. A ešte ďalej. Lenže nie každé cappuccino je rovnaké.
To z Caffé Trieste je veľmi blízke tomu, čo dnes označujeme ako tradičné talianske cappuccino. Konzervatívne pražená káva a husto napenené mlieko vytvárajúce hrubšiu vrstvu peny, ktorá zvyčajne nie je vhodná na latte art. Vo všetkých troch prípadoch sa však baristi o latte art aspoň pokúsili, čo určite oceňujem.
Ešte viac však oceňujem, že ani jedno cappuccino nebolo zbytočne horúce. V CUBO aj na Mlynskej malo mlieko takmer ideálnu teplotu, zatiaľ čo na Uršulínskej bolo cappuccino dokonca o niečo chladnejšie. To mi osobne prekáža oveľa menej, než keď je mlieko príliš prehriate. Vysoká teplota totiž zhoršuje textúru, potláča prirodzenú sladkosť a negatívne ovplyvňuje celkový chuťový zážitok. Vo svojom kontexte boli všetky tri cappuccina úplne v poriadku.
Cena ako v Ríme
Ak ste čakali čistú kritiku, asi vás sklamem. Moja zhovievavosť však vyplýva z jedného veľmi dôležitého faktora – ceny. Cenová politika Caffé Trieste je veľmi podobná tomu, čo som pred niekoľkými týždňami zažíval v Ríme.
Na Uršulínskej aj na Mlynskej ma espresso a cappuccino vyšli spolu len na 3,20 €. Espresso stálo 1,30 € a cappuccino 1,90 €. CUBO je len o niekoľko centov drahšie a za oba nápoje zaplatíte spolu 3,50 €. Za relatívne málo peňazí tak dostanete relatívne slušnú kávu.
Dve porovnania
Za rovnaké peniaze ako v Ríme podľa mňa ponúka Caffé Trieste o niečo lepší zážitok ako tradičné rímske kaviarne, ktoré som navštívil. V cene máte pohodlné posedenie, príjemnejšiu obsluhu než vo väčšine rímskych podnikov a počas testovania som sa ani raz nestretol so špinavým či oprskaným servisom.
Ak by sme ho však porovnávali s kvalitnými výberovými kaviarňami, výsledok by bol úplne iný. Výberové podniky sú síce drahšie a oslovujú inú klientelu, no ponúkajú aj úplne odlišný zážitok. A práve zážitok je podľa mňa kľúčovým slovom. Káva v Caffé Trieste je jednoducho káva, ktorú vypijete a ďalej nad ňou nepremýšľate. Poskytne vám dávku kofeínu, tradičnú horkastú “kávovú” chuť s jemnou sladkosťou a tým sa jej príbeh končí. Tmavé praženie a blendovanie z nej robí uniformne chutiacu tekutinu, ktorá nepoteší, no ak je správne pripravená, ani zásadne nesklame.
Výberová káva je naopak rozmanitá, zaujímavá a podnecuje vás objavovať nové chute a premýšľať nad tým, čo práve pijete. Porovnávať podniky, akým je Caffé Trieste s výberovými kaviarňami preto nie je úplne férové. Tretia kávová vlna je vo väčšine parametrov objektívne ďalej. Na druhej strane však treba povedať, že v Caffé Trieste nerobia poctivú druhovlnovú kávu vôbec zle.
Žalúdočné ťažkosti
Jedna vec ma však znepokojuje. Keď píšem tento text, od testovania ubehol už celý deň. Krátko po návrate domov ma začali trápiť žalúdočné ťažkosti, ktoré pretrvávajú dodnes. Okrem káv z Caffé Trieste som v ten deň nejedol ani nepil nič, čo by vo mne vzbudzovalo podozrenie. Nedokážem preto vylúčiť, že niektorý z nápojov nemusel byť úplne v poriadku. Na samotnej chuti som si však nič podozrivé nevšimol, preto rozhodne nechcem nikoho bez dôkazov obviňovať. Je pokojne možné, že išlo len o nešťastnú náhodu alebo som jednoducho nezvládol väčšie množstvo konzervatívne praženej kávy. A práve týmto by som svoj úprimný test uzavrel.
Budem rád, ak sa v komentároch podelíte o svoje skúsenosti s Caffé Trieste. Navštevujete ich? Chutí vám ich káva? Alebo ste zažili niečo podobné ako ja?
