Značke Štrbské Presso sme sa na našom blogu venovali už niekoľkokrát a často to vyvolalo búrlivé vášne. Pán majiteľ má rád názor na všetko, ale názor na jeho “unikátnu”, “zdraviu prospešnú” a “slovenskú” kávu neznesie.
Rozhodli sme sa, že jeho kávam dáme ďalšiu šancu. Kúpili sme si také, ktoré sme ešte nikdy nemali – Unique Violet a Unique Brown. Koľko defektov v nich nájdeme? A akými chuťovými tónmi nás prekvapia?
Pôvod a informácie o káve
Ak sa začítate do informácií na obale oboch zmesí Unique, o samotnom produkte sa dozviete pramálo. Obe sú unikátne, slovenské, zdravé a namiešané z 80 percent arabiky a 20 percent robusty (v prípade Unique Brown je to 50 na 50) presne podľa slovenských jazýčkov, no pražené v Taliansku. Alebo ako to je napísané na bočnej strane balíkov: “vyrobené v Taliansku”.
Pozastavil by som sa pri tom, že káva je “vyrobená zo zŕn z ôsmich krajín a troch kontinentov sveta”. To, že je upražená v Taliansku a prebalená na Slovensku môže byť šikovným marketingovým lákadlom, no tú najťažšiu prácu vykonávajú farmári. Tí, ktorých v celom tom krásne napísanom opise na obale kávy Štrbské Presso spomenie len v podobe neurčitých krajín a kontinentov. Práve oni pritom robia kávu unikátnou.
To ako, kde a kým konkrétne bola káva vypestovaná je na výslednom produkte cítiť úplne najviac. Chuť samozrejme výrazne ovplyvní aj spôsob praženia, no úplným základom je kvalita produkcie v pestovateľskej krajine. Nie v talianskej pražiarni ani v slovenskej baliarni. Preto nikto, kto sa v káve ako tak pohybuje, tejto slovenskej unikátnosti neuverí. Je to pekná rozprávka pre menej vzdelaného zákazníka, a to prosím neberte nikto ako urážku, no káva si vyžaduje oveľa viac transparentnosti. Na eshope sa síce dočítate, že káva v zmesi pochádza z krajín Afriky a Ázie, no to sú dve tretiny kávového sveta. Je to potravina a zároveň produkt, ktorý dnes nestojí ani euro, ani dve. Cieľový zákazník si zaň zaplatí nemalé peniaze, takže by mohol dostávať adekvátne info o tom, čo kupuje.
A prečo je Štrbské Presso zdravé? To fakt ani v tomto teste nezistíme, keďže dôkazy výrobca nedodáva. Berme to teda ako pokus o také malé kávové placebo.
Praženie Štrbského Pressa
Obe zmesi sú určené na prípravu espressa, o tom niet pochýb. No praženie na espresso je široký pojem. Aké v skutočnosti je, dnes vieme zmerať pomocou profesionálneho kolorimetra, ktorý vyjadruje stupeň praženia v stupnici Agtron.
Unique Brown sme namerali rovných 63 Agtronov a Unique Violet zase 66,38 jednotiek Agtron. Čo to však znamená? Stupnica Agtron začína na hodnote 150, ktorá vyjadruje zelenú, nepraženú kávu. Čím tmavšie je následne pražená, tým nižšie číslo jej prístroj nameria. Nula by predstavovala kávu spraženú úplne na uhlík. 66 a 63 Agtronov sú čísla, okolo ktorých sa veľmi často pohybujú bežné supermarketové komoditné zmesi. Nie tie úplne prepražené, ale tie ladené do talianskeho, konzervatívnejšieho štýlu praženia.
Ak vás táto stupnica zaujíma, všetky naše merania nájdete priamo na našom webe a Štrbské Presso si tak môžete porovnať s akoukoľvek inou kávou. Tabuľka Agtron TU.
Analýza defektov zŕn
Tentoraz som analyzoval 200-gramové vzorky oboch zmesí a identifikoval jednotlivé defekty. Ručne som vyselektoval zrná s rôznymi nedostatkami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výslednú chuť kávy.
Výsledky analýzy defektov – Štrbské Presso Unique Violet
Vzorka: 200 g = 100 %
- Quakre (nedozreté zrná): 1,7 g = 0,85 %
- Mechanicky poškodené zrná: 4,6 g = 2,30 %
- Mušle (genetická vada): 0,7 g = 0,35 %
- Zrná napadnuté hmyzom: 1,0 g = 0,50 %
Celkový obsah defektov: 8,0 g = 4,00 %
Zrná bez defektov: 192,0 g = 96,00 %
Výsledky analýzy defektov – Štrbské Presso Unique Brown
Vzorka: 200 g = 100 %
- Quakre (nedozreté zrná): 5,4 g = 2,70 %
- Mechanicky poškodené zrná: 15,5 g = 7,75 %
- Mušle (genetická vada): 0,6 g = 0,30 %
- Zrná napadnuté hmyzom: 1,1 g = 0,55 %
Celkový obsah defektov: 22,6 g = 11,30 %
Zrná bez defektov: 177,4 g = 88,70 %
Čo hovoria tieto čísla?
Ak som bol doteraz pomerne kritický, v tejto kategórii to bude pre Štrbské Presso sčasti pozitívne. Na etikete oboch káv môžete nájsť informáciu o tom, že svoje kávy opticky triedia, aby vyradili defektné zrná. A pri Unique Violet to skutočne vidno. V porovnaní so supermarketovými kávovými zmesami, ktoré sú pre zmesi Unique najväčšími konkurentmi, je zrno unikátnej slovenskej Violet citeľne kvalitnejšie. Už od pohľadu pôsobí pomerne uniformne. Zrnká sú sfarbené do podobných odtieňov hnedej, majú podobné veľkosti a tvary a len málo z nich je defektných. To potvrdzuje aj detailná analýza, pri ktorej som defektné zrná pretriedil a zvážil a v prípade Unique Violet som objavil len štyri percentá defektov. Oproti väčšine komoditných káv, ktoré sa bežne pohybujú okolo 10 až 15 percent, je podiel defektov u Unique Violet citeľne menší. To značí, že káva v nej použitá podstúpila poctivejšie pretriedenie či už na farme alebo v pražiarni. A to je objektívny fakt, ktorý z nej robí kvalitnejšiu kávu, čo by sa malo prejaviť aj na jej chuti.
Unique Brown je na tom o niečo horšie. Už voľným okom zistíte, že medzi zrnkami sa nachádza oveľa viac “bordelu”. Presnejšie, 11,30 percenta defektov, na ktorých sa najviac podieľajú mechanicky poškodené zrná a quakre. V prípade Unique Brown už o optickom triedení pochybujem. Je však zvláštne, že medzi oboma kávami je tak veľký rozdiel v kvalite zrna. Obe kávy majú nastavenú veľmi podobnú cenovku, a predsa sú odlišnosti v počte defektov výrazné. Na základe toho je Unique Violet oveľa lepšou kúpou ako Brown.
Tabuľku káv podľa počtu defektov nájdete TU.
Senzorické hodnotenie: chuť a aróma
Všetko, čomu sme sa doposiaľ venovali a testovali, by malo mať za výsledok konečnú arómu a chuť. Tá je odrazom pôvodu zrna, jeho kvality a spôsobu praženia. Všetky procesy, pochody a postupy sa zmiešajú a vytvoria šálku kávy, ktorá sa ocitne na vašom stole. No bude vám chutiť?
Aróma
Na aróme oboch káv sa najvýraznejšie podpisuje štýl praženia. Ten jej dodáva sladko-horké tóny a tóny praženia a jemnej zadymenosti. V prípade Violet je vôňa o čosi sladšia a príjemnejšia, zatiaľ čo Brown s väčším podielom robusty a tmavším pražením pôsobí ostrejšie a dymovejšie. Na aróme oboch káv nie je nič výrazne zlé, no ani nič, čo by ich robilo zaujímavými a unikátnymi.
Chuť
Hodnotenie chuti sme rozdelili do troch podkategórií.
1. Acidita, sladkosť a horkosť
Chuť každej kávy sa skladá z týchto troch základných prvkov. Ich prítomnosť a rovnováha sú kľúčové pre komplexný chuťový zážitok.
Chuť kávy Violet sa skladá z dvoch základných prvkov – sladkosti a horkosti. Acidita tu takmer úplne absentuje. Sladkosť je relatívne málo intenzívna a pripomína lieskové oriešky a cereálie. Horkosť je výraznejšia, no nie úplne dominantná. Pripomína kakao a stopy konzervatívnejšieho praženia.
Chuťové zloženie Brown je veľmi podobné, čo sa týka tónov orieškov, cereálií, kakaa a praženia. V jej prípade však horkosť a praženie prechádzajú do popredia a oriešková sladkosť tu takmer zaniká. Horkejší dojem dotvárajú gumové tóny robusty, ktoré nepôsobia zrovna lichotivo. Celkovo je Brown oveľa horkejšia, gumovejšia a dymovejšia a oveľa menej komplexná.
2. Telo
Telo kávy možno zjednodušene opísať ako pocit, ktorý zanecháva na jazyku. Konzervatívne praženie a robusta robia z oboch káv zmesi, ktoré vytvárajú espresso s bohatým telom a príjemnou textúrou. Obe kávy pôsobia bohato a plno. Z tohto hľadiska nemám žiadne výhrady.
3. Dochuť
Pozitívne dojmy z textúry kávy bohužiaľ neguje jej dochuť. Dochuť Violet je drsná a citeľne nahorklá. Brown je v týchto atribútoch ešte výraznejšia. Horkosť a drsnosť v jej dochuti sú výrazné a dlhotrvajúce. Nepríjemné tóny vám na jazyku ostanú veľmi dlho, kvôli čomu si budete chcieť pomôcť vodou či mliekom.
Unikátnosť gde?
Treba uznať, že zmesi Unique Brown a Violet si v našom teste neviedli až tak zle. Úspešnejšou bola zmes Violet, ktorá hlavne v kategóriách spojených s kvalitou zrna a pražením celkom príjemne prekvapila. Obe však chuťovo spadajú do šedej a pomerne nudnej skupiny konzervatívne pražených komoditných zmesí. Nie sú vyslovene zlé, no ak by ste ich mali odlíšiť od akejkoľvek Lavazzy či Illy, pravdepodobne to nedokážete.
A preto sa zamýšľam, kde vzniká tá unikátnosť, ktorou sa káva od Štrbského Pressa pýši. V transparentnosti a chuťovej špecifickosti to nie je. Ani v spôsobe praženia, či v špecifických odrodách alebo spôsoboch spracovania. Tak kde potom?
