Fair tradeZaujímavosti ku káve

Robíme z nich žobrákov: Zberači kávy dostávajú 12 centov za kilogram

Vedeli ste o tom, že kilogram komoditnej kávy sa na svetových trhoch predáva len za približne 2,25 eura a bežní zberači zarábajú len niekoľko centov za kilogram? Ceny kávy sú nižšie, ako boli v roku 1983 a celý tento priemysel stojí na hlinených nohách. Doslova sa čaká na to, kedy to všetko padne. A keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, možno by to ani nebolo na škodu.

Čo je to komoditná káva?

Najskôr si skúsme aspoň veľmi zhruba definovať, čo je to vlastne komoditná káva. Predstavme si to nasledovne; káva, ktorú sa farmárom nepodarilo predať v menších množstvách vybraným veľkoobchodom, prípadne pražiarňam, sa dá do jednej veľkej kopy. Tá už potom ani nie je o káve z jednej krajiny a už vôbec nie z jednej oblasti. Je to zmiešaná káva z rôznych zdrojov, v ktorej môžeme nájsť tohtoročnú i minuloročnú úrodu, zrelé i nezrelé plody (strojový zber ich nerozlíši) a jednoducho všetko, čo s najvyššou kvalitou vôbec nesúvisí. Tu totiž o kvalitu ani nejde, ráta sa len množstvo.

No a práve takúto kávu skupujú veľké značky ako Nestlé, Starbucks a ďalší giganti kávového trhu. Toto sa k vám napokon dostane aj prostredníctvom pultov bežných predajní. Veľkopražiarne v podstate musia postupovať tak, že skupujú gigantické množstvá. Ibaže s kvalitou to potom nie je kompatibilné a väčšina konzumentov to nevie. Bohužiaľ.

Áno, aj keď piješ svoje obľúbené Tchibo, tak nepiješ kvalitu. Douwe Egberts, Julius Meinl, Jacobs. Asi ďalej netreba menovať a asi ani vysvetľovať, prečo sa na Blogu o káve tak vehementne zastávame menších pražiarní.

OK, možno si poviete, že zákony trhu. Bežný Slovák chce nejaký „mletý štandard“, tak mu ho tá Popradská dodá za pár drobných. Pre istotu je mletý, pretože asi nikto nechce vidieť, čo sa v ňom vlastne nachádza. Že je tá káva zvetraná, nemá poriadnu chuť a ani nevonia, tak to je ľuďom predsa jedno… veď je to káva pravého kávičkára. Ale dosť bolo hejtovania.

Almužna neláka, zberači chýbajú

Späť k podstate veci: ceny kávy sú kvôli vyjednávacej sile veľkých spoločností také nízke, že farmári sú na hrane živorenia a zberači ju vlastne ani nechcú zbierať, lebo sa im to neoplatí. Aj napriek tomu, že káva sa pestuje v chudobných oblastiach sveta, kde by sa zamestnanci teoreticky mohli uspokojiť aj s niekoľkými centami – ak by sme to mali napísať veľmi tvrdo a nedôstojne. Ale vo viacerých krajinách to už nestačí. Almužna nikoho neláka.

„Ak sa nám nepodarí nájsť viac zberačov, prídeme o časť úrody…“ povedal Ángel García z farmy Santa Isabel v Kolumbii, na ktorej treba obrať 900 000 kávovníkových stromov. „…plody jednoducho opadnú a zhnijú na zemi.“

Doposiaľ sa darilo nájsť zamestnancov aj za veľmi nízke ceny, ibaže teraz, v časoch globálnej pandémie, je to ťažšie. Ľudia sa boja o zdravie a nechcú riskovať. Celá daná kolumbijská provincia, v ktorej je aj farma Santa Isabel, potrebuje každoročne približne 32 000 zberačov „zvonku“, no a na prelome novembra a decembra ich chýbalo asi 7 000.

Nezaberá ani intenzívne verbovanie

Farmy zaviedli viacero rôznych opatrení a pripravili priestrannejšie ubytovacie kapacity, vďaka ktorým môžu byť zberači ďalej od seba, pribudli aj nové priestory pre umývanie rúk a udržiavanie hygieny, nosia sa aj rúška. Ale napriek tomu, že nezamestnanosť v Kolumbii za posledný rok stúpla o približne polovicu, ľudia na zber kávy kašlú.

Ángel García by na svojej farme potreboval približne 500 dočasných pracovných síl, ale má ich len 200. Jediné šťastie je zatiaľ v tom, že v Kolumbii bolo pomerne chladno a daždivo, takže kávové čerešne dozrievajú neskôr. Aj preto zatiaľ nevznikli zásadnejšie straty.

„Reklamy máme aj v rádiu a dokonca do miest posielame nákladiak s megafónom, ktorý ponúka možnosť prísť pracovať na farmu a zbiera ľudí,“ smutne skonštatoval García v rozhovore pre BBC. „Ibaže naspäť sa vracia zväčša prázdny.“

pestovanie a zber kávy v Kolumbii
Toto je fotografia jednej z kolumbíjskych fariem. Zberači sa často musia popasovať s rázovitým terénom.

Len 0,12€ za pozbieraný kilogram

Spomínaný zdroj píše o tom, že v Kolumbii dostávajú zberači v prepočte okolo 12 centov za kilogram pozbieranej kávy (0,15 USD), pričom tí skúsenejší a zručnejší dokážu za deň pozbierať okolo 200 kilogramov. V tom prípade by zarobili okolo 24 eur, čo je približne trikrát viac, ako minimálna mzda v tejto krajine.

Takáto odmena ich však už neláka; boja sa jednak covidu, ale hlavne ide o náročnú prácu v ťažkom a kopcovitom teréne. Človek sa nadrie, nemá záruku trvalého a pravidelného príjmu a nikto za neho neplatí zdravotné odvody. „Kým sa nezmení biznis-model, na ktorom je postavený globálny kávový priemysel, tak bude tento problém pretrvávať,“ povedal expert na kávový priemysel a riaditeľ iniciatívy Café for Change Fernando Morales de la Cruz.

Pomohlo by štvornásobné zdraženie kávy

Ten vzápätí pripomenul, že cena kávy je dnes nižšia, ako bola v roku 1983, keď pestovateľské krajiny prestali uplatňovať vývozné kvóty. Zdôraznil, že „väčšinu kávovej produkcie“ odkúpi niekoľko silných spoločností ako Starbucks a Nestlé, ktoré majú podľa neho obrovskú „vyjednávaciu silu“ a ceny dokážu stlačiť nadol. No a každý, kto od nich kávu kupuje, tento formát napokon podporuje.

Na to, aby si celá táto pestovateľsko-zberačská sféra vydýchla, by vraj bolo potrebné zvýšiť svetové ceny kávy na približne 10 eur za kilogram, teda na štvornásobok súčasného stavu! Prípadne existuje aj iná, menej bolestivá alternatíva: ku každej šálke kávy zakúpenej v kaviarňach alebo reštauráciách, by sa účtoval dodatočný poplatok vo výške 10 centov. Ten by mohol pomôcť.

Ako venezuelská kríza pomáha Kolumbii

Situáciu v Kolumbii aktuálne zachraňujú mnohí pracovníci zo susednej Venezuely, ktorá je vo veľmi kritickej hospodárskej situácii. Možno neuveríte, ale minimálna mzda v tejto krajine je aktuálne len na úrovni 0,90€ za mesiac, respektíve 11€ za rok. Pre týchto ľudí je teda zber kávy za 0,12€/kg pomerne lukratívny.  A možno práve toto bude cesta, pretože Venezuelčanov je v Kolumbii veľmi veľa. Ibaže takých Venezuelčanov (na hrane absolútnej chudoby) by potrebovali aj iné kávové veľmoci. Áno, vieme, že to vyznelo kruto.

Celá kríza tejto krajiny je dôsledkom hyperinflácie, ktorá napríklad v roku 2018 dosiahla neuveriteľných 130 060 percent a o rok neskôr 9 586 percent. Pre porovnanie, u nás na Slovensku je to za posledný rok okolo 1,5 percenta a od roku 2002 sme na inflačnom priemere 2,8 percenta ročne.

„Nemôžeme dovoliť, aby nás koronavírus zastrašil,“ zdôraznil 25-ročný Venezuelčan Rafael Avendaño, ktorý v Kolumbii už tri roky pracoval ako motocyklista-taxikár. Na karibskom pobreží však ruch utíchol a musel si nájsť niečo iné. „Teraz sa viac bojím toho, aby som nespadol z jedného z tých ostrých kopcov, na ktorých zbierame kávu, ako pandémie. Pre ľudí, ako sme my, je prioritou pracovať.“

Riešením je nekupovať lacné kávy

Nešťastná situácia na kávovom trhu medzičasom dospela tak ďaleko, že obyvatelia z pestovateľských krajín protestovali pred predajňami Starbucksu. Táto spoločnosť na jednej strane tlačí nákupné ceny kávy výrazne nadol, ale jedno latté vo svojich prevádzkach predáva za 6 amerických dolárov. Farmári to považujú doslova za pľuvanec do tváre a podobné spoločnosti označujú za „imperialistické“.

Nájsť riešenie je ťažké, ale aj my ako zákazníci to sčasti máme vo svojich rukách. Prvým krokom môže byť to, že nebudeme hromadne kupovať lacné kávy z bežných supermarketov a radšej uprednostníme napríklad produkty s certifikátmi fairtrade, prípadne kávy, pri ktorých vieme presne určiť farmu pôvodu – nech ich už označíme ako výberové, po anglicky specialty, alebo prémiové.

Alebo nech poznáme aspoň oblasť, respektíve región, odkiaľ káva pochádza – v takýchto prípadoch by malo byť všetko v poriadku a pestovatelia by mali dostať solídnu cenu. Lebo predávali o niečo „priamočiarejšie“ smerom k menším pražiarňam (povedané veľmi zjednodušene) a nie prostredníctvom veľkých korporácií. Dnes takéto kávy kupuje len zlomok konzumentov, ale máme ich dosť aj na slovenskom trhu. Tak hor sa do toho.

Farmári uvažujú o založení kartelu

Farmári vedia, že táto situácia sa len tak nezmení a aj preto uvažujú o radikálnejších krokoch. Chceli by sformovať akýsi „kartel“, do ktorého by sa mali v ideálnom prípade pridať všetky pestovateľské krajiny. Tie by si potom stanovili minimálnu cenu za kávu a ak by náhodou klesla, obmedzili by vývoz a tým pádom by si vynútili jej opätovný nárast.

Vraj by to bolo niečo podobné, ako je OPEC, teda Organizácia krajín vyvážajúcich ropu. V modernej spoločnosti takéto riešenia nie sú optimálne, avšak zúfalá situácia ich skutočne môže vyvolať. V každom prípade bude zaujímavé sledovať, ako to všetko napokon dopadne. Zdá sa totiž, že súčasná situácia je dlhodobo neudržateľná.

Prosba na záver

Na záver pridajme aspoň malú prosbu. Pred nákupom kávy sa vždy zamyslite. Ak za ňu dáte viac peňazí, dostanete vyššiu kvalitu a okrem toho podporíte aj farmárov a ich rodiny žijúce často vo veľmi biednych podmienkach. Zaujímajte sa o situáciu, vzdelávajte sa a šírte o nej povedomie. Verte nám, budete mať z toho dobrý pocit.

Značky
Zobraz viac

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close