Saudská Arábia sa už dlhšie usiluje o to, aby svoju tradičnú kultiváciu kávy označovanú ako Khawlani dostala do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, teda Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Podľa dostupných informácií využíva túto formu pestovania šesť zo šestnástich provincií v regióne Jazan, ktorý sa nachádza na absolútnom juhu krajiny len pár kilometrov od hraníc s Jemenom.
Skutočný pôvod kávy nie je stopercentne jasný, ale hovorí sa o tom, že khawlanské kmene pomenované podľa Kwawlana bin Amira, ktoré sídlili medzi Jazanom a Jemenom, cibrili zručnosti a techniky kultivovania kávy viac ako 300 rokov a predávali si ich z generácie na generáciu.
Pre farmárov v regióne Jazan je pestovanie kávy mimoriadne dôležité, dáva im kultúrnu identitu a celej oblasti určitý status. Aj preto sa krajina ako taká rozhodla, že tento spôsob kultivácie kávy sa pokúsi zapísať do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Proces bol spustený ešte v roku 2019, pričom v prvom rade bolo nutné zdokumentovať celý priebeh pestovania a následného spracovania kávy.
„V regióne Jazan máme veľký počet farmárov, ktorí sa však boria s množstvom problémov vrátane nedostatku vody a pracovných zdrojov,“ povedal projektový manažér spoločnosti ochraňujúcej kultúrny odkaz Saudskej Arábie Rehaf Gassas pre Arab News. „Dúfajme, že zapísanie tohto kultivačnému procesu do UNESCO pomôže propagácii tejto skutočnosti v celej Saudskej Arábii a krajinu to motivuje k tomu, aby pomohla farmárom.“
Celý proces zápisu je pomerne náročný a zvyčajne trvá okolo osemnásť mesiacov. V prvom rade je potrebné všetko zdokumentovať, kompetentní následne musia navštíviť plantáže a potom to aj schváliť a odobriť. Finálne rozhodnutie by mohlo prísť v novembri 2020.
„Sme veľkí optimisti,“ skonštatoval Gassas, podľa ktorého je to pre miestnu komunitu mimoriadne dôležité. „Svetu chcú ukázať svoju bohatú kultúru a dedičstvo.“
Dostupné údaje z roku 2017 hovoria o tom, že spôsobom kultivácie Khawlani v tom čase „fungovalo“ 76 390 kávovníkových stromov, o ktorých sa staralo 724 farmárov a ročne dokázali vyprodukovať 227 156 kilogramov kávy. „Hovorí sa o tom, že stromy boli kedysi prinesené z Etiópie do Jemenu a následne pravdepodobne sem do týchto hôr,“ pripomenul guvernér z Al-Dair menom Yahia Mohammed Al-Maliki.
Detailné informácie o kultivačnom procese zvanom Khawlani nie sú známe, ale vraj je obtiažny a komplikovaný. Zahŕňa už vysádzanie semien, no rovnako aj špeciálny spôsob prerezávania stromov i zberu ovocia, nuž a následne aj presun kávových čerešní do strešných priestorov domov, kde prechádzajú procesom odvodňovania a sušenia.
Následne sú rukami pravidelne prehadzované až do okamihu, kým nesčernejú, aby boli potom olúpané, upražené a pomleté. Zbierajú sa výlučne červené plody, ktoré majú byť odtrhnuté špeciálnym otočením ruky tak, aby vetvičky kávovníka neboli poškodené a dobre zarodili aj na ďalší rok.
„Plod chytíme do ruky a malým otočením ho zo stromu odtrhneme,“ prezradil Hussein Al-Maliki prevádzkujúci miestnu kávovú značku Mefraz, ktorá nedávno vyhrala pražiarenskú súťaž v Spojených arabských emirátoch. Doposiaľ sa väčšina tejto kávy predávala v Saudskej Arábii, ale podľa spomínaného pánka je všetko pripravené na vývoz mimo kráľovstva.
„Ja som sa proces kultivovania kávy naučil od svojho otca, ktorý ho zasa pochytil od svojich predkov,“ povedal 70-ročný Mohammed Salman. „Ráno vstanem, absolvujem modlitby, dám si raňajky a idem na farmu.“
Jedným zo základných princípov pestovateľov kávy Khawlani má byť aj pohostinnosť. Už od stredoveku sú tunajší ľudia zvyknutí na to, že hosťom automaticky ponúkajú malé šálky kávy a dávajú im ochutnávať svoje dielo. Pre túto komunitu to má nesmierny význam a považujú to za veľkú poctu. Nuž a ak by sa im podarilo zapísať do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, sila celého tohto obradu by bola ešte intenzívnejšia.
