Pestovanie kávy v tieni nie je novinka. Kávovník prirodzene nepochádza z holých plantáží vystavených priamemu slnku, ale z prostredia, kde mu spoločnosť robili aj iné rastliny a stromy. Moderné poľnohospodárstvo však v mnohých regiónoch posunulo produkciu smerom k intenzívnym plantážam na otvorenom slnku. Dôvod bol jednoduchý: viac svetla, vyššia produktivita, ľahší manažment a pri správnom hnojení aj vyššie výnosy.
Lenže v čase klimatickej zmeny sa táto stratégia začína prehodnocovať. Reportáž Dialogue Earth z brazílskeho štátu Minas Gerais ukazuje, že stromy sa na kávové farmy nevracajú iba z ekologických dôvodov. Pre niektorých farmárov môžu byť praktickou odpoveďou na horúčavy, sucho, nepravidelné zrážky a čoraz väčší tlak škodcov.
Brazília je najväčším producentom kávy na svete, a preto má vývoj v jej kávových regiónoch globálny význam. Zmenu, ktorá sa tam udeje, skôr či neskôr pocíti celý trh. V Minas Gerais, jednom z kľúčových pestovateľských štátov, farmári podľa Dialogue Earth čelia dlhším obdobiam sucha, silnejším horúčavám a menej predvídateľným zrážkam. Meteorologička Cássia Gabriele Dias z univerzity Unifei pre reportáž upozornila, že v štáte sa predlžujú suché obdobia, rastie tepelný stres a dážď prichádza menej pravidelne.
Stabilita úrody
Jednou z možností, ako sa týmto podmienkam prispôsobiť, je agrolesníctvo. Ide o systém, v ktorom sa kávovníky nepestujú ako čistá monokultúra, ale spolu s inými stromami alebo plodinami. Tie vytvárajú čiastočný tieň, chránia pôdu pred prehrievaním, spomaľujú odparovanie vody a môžu zlepšiť mikroklímu celej farmy.
Farmár João Ademir Pereira z Brazílie vysadil na časti svojej trojhektárovej farmy stromy ako ipê, hrušku, cambucá či žltú jabuticabu. Pre Dialogue Earth povedal: „Stromy pomáhajú vyrovnávať klímu a zjemňujú slnko.“ Podľa reportáže mu kávovníky pestované v tieni prinášajú úrodu každý rok, zatiaľ čo rastliny bez tieňa majú väčšiu tendenciu striedať silnejšie a slabšie sezóny.
To je dôležitý detail. Pri klimatickej adaptácii nejde iba o to, aby farmár dosiahol čo najvyšší výnos v jednom výbornom roku. Čoraz dôležitejšia je stabilita. Ak extrémne počasie spôsobuje väčšie výkyvy, farmár potrebuje systém, ktorý mu pomôže udržať produkciu aj v horších sezónach.
Ako tieň pomáha kávovníkom?
Tieň môže kávovníkom pomáhať viacerými spôsobmi. Znižuje priamy slnečný stres, chráni pôdu pred prehrievaním, tlmí vietor a môže obmedziť stratu vody. Vedecký prehľad publikovaný vo Frontiers in Sustainable Food Systems uvádza, že agrolesnícke systémy dokážu zlepšiť mikroklímu kávovej farmy, zmierňovať extrémne teploty a znižovať straty vody cez pôdu aj rastliny. Zároveň môžu prispievať k ukladaniu uhlíka a podpore biodiverzity.
Zaujímavý je aj vplyv na škodcov. V Minas Gerais výskumníci riešia napríklad škodcu známeho ako coffee leaf miner, ktorého larvy poškodzujú listy kávovníkov. Nepravidelné zrážky a nadpriemerné teploty môžu jeho šírenie podporovať. Podľa Dialogue Earth však niektoré stromy v kávových porastoch svojimi plodmi a kvetmi lákajú predátorské osy, ktoré môžu pomáhať s prirodzenou kontrolou týchto škodcov.
Tieň nie je univerzálny liek
Napriek tomu by bolo zjednodušené tvrdiť, že tieň je univerzálny recept pre všetky kávové farmy. Nie je. Pri zlom nastavení môže príliš veľa tieňa znížiť výnos, zvýšiť vlhkosť a podporiť niektoré choroby, napríklad hrdzu kávovníkových listov. Aj vedecký prehľad vo Frontiers upozorňuje, že tieň je v kávovej produkcii komplexný faktor: môže pomáhať pri klimatickom strese, ale zároveň zvyšuje nároky na manažment a v niektorých prípadoch môže znížiť produktivitu.
Rozhodujúce teda nie je iba to, či sa kávovníky pestujú v tieni alebo na slnku. Dôležité je, aké stromy farmár použije, koľko tieňa vytvorí, v akej nadmorskej výške pestuje, akú má pôdu, mikroklímu a odrodu kávy. Iné riešenie môže fungovať v Brazílii, iné v Etiópii, Kolumbii, Ugande alebo Vietname. Práve preto sa o agrolesníctve čoraz častejšie hovorí ako o lokálne nastavenej stratégii, nie ako o jednej šablóne pre celý svet.
Pre farmárov môže mať takýto systém ešte jednu výhodu: diverzifikáciu. Stromy nemusia byť iba „slnečníkmi“ pre kávovníky. Môžu prinášať ovocie, drevo, organickú hmotu, lepšiu pôdnu štruktúru alebo menšiu závislosť od externých vstupov. Brazílsky farmár Rafael Furtado, ktorý sa venuje agrolesníctvu na svojej dvojhektárovej kávovej farme, to pre Dialogue Earth vystihol slovami: „Agrolesníctvo je sebestačnejšie. Produkuje viac zdrojov, než systém potrebuje, a menej sa spolieha na externé vstupy.“
Káva pestovaná v tieni nie je marketingová nálepka
Pre zákazníka môže označenie „káva pestovaná v tieni“ znieť ako ďalšia marketingová nálepka. V skutočnosti však ide o praktickú tému budúcnosti kávy. Arabika je citlivá rastlina a pri rastúcich teplotách, suchu a extrémnom počasí môže byť pestovanie na otvorenom slnku v niektorých regiónoch čoraz rizikovejšie.
To neznamená, že každá dobrá káva musí byť automaticky pestovaná v tieni. Znamená to skôr to, že budúcnosť kávy nebude stáť len na nových odrodách, zavlažovaní alebo presune fariem do vyšších nadmorských výšok. V mnohých regiónoch sa bude rozhodovať aj o tom, ako farmári nastavia celé prostredie, v ktorom kávovníky rastú.
