Exkluzívne

Osobná skúsenosť s cibetkami: Žili v špinavých klietkach a boli obézne

Keď som uverejnil post o cibetkovej káve, rozvinula sa pod ním celkom zaujímavá diskusia. Bolo mi jasné, že s názormi obhajujúcimi chov cibetiek sa málokto stotožní, ale napriek tomu som chcel priniesť aj takýto pohľad. Navyše od človeka, ktorý tieto farmy videl na vlastné oči. Osobnú skúsenosť s cibetkami však mala aj ďalšia diskutujúca, ktorá si vytvorila o niečo iný názor.

Tou diskutujúcou bola marketingová manažérka pražiarne kávy Záhorácke zrnko Monika Beláková. Zaobchádzanie s cibetkami ju veľmi nenadchlo a spozorovala veci, ktoré sa jej príliš nepáčili. Chov týchto zvieratiek podľa nej v mnohých prípadoch nespĺňal absolútne žiadne štandardy.

Marketingom a reklamou podporený boom

„Môj prvý kontakt s cibetkovou kávou bol nepriamy. Videla som totiž video slovenského youtubera, ktorý o nej rozprával a ochutnával ju,“ povedala Monika Beláková pre Blog o káve. „Od prvého momentu som mala zmiešané pocity a nechápala som, ako môže niekto piť niečo, čo už niekto iný zjedol. Myslím si, že marketingoví stratégovia a celkovo reklama z toho spravili veľký boom. Bolo to niečo drahé a ťažko dosiahnuteľné, takže takto vytvorili dopyt. Verejnosť sa napokon neprestajne potrebuje odlišovať a produkty, ktoré nemá každý, sú vnímané ako najlepšie.“

Rodáčka z Dubnice nad Váhom mala s cibetkami následne aj osobnú skúsenosť. Navštívila Bali a prvé stretnutie s mačkovitými šelmami prišlo v blízkosti hinduistického chrámu Pura Tanah Lot. V miestnej mini kaviarničke na zemi ležali tri cibetky, ktoré vraj vyzerali spokojne, zdravo a najedene.

Obézne cibetky v úzkych klietkach

Neskôr Monika navštívila predajňu cibetkovej kávy, kde sa jej názor začal meniť. „Vstup a ochutnávka kávy a čaju boli zdarma a okrem arabiky a robusty tam pestovali aj kakao, ananás, zázvor, citrónovú trávu a aloe vera. Ľudia, ktorí nás sprevádzali, boli priateľskí a stále sa usmievali.“

„V poslednej časti predajne sme videli starú ženu, ktorá nad ohňom v kovovej panvici pražila kávu. Sprievodca nám vysvetľoval, že u nich nemajú žiadne veľké pražičky a všetku kávu si pražia takto. Potom som už uvidela tri úzke a vysoké klietky, pričom v každej bol jeden luwak (cibetka). Toto sa nám už nezdalo byť v poriadku, pretože cibetky boli dosť obézne.“

Nočné tvory ako turistická atrakcia

„Okrem toho boli aj vyčerpané, pretože turisti si ich fotili rad radom a dokonca aj s bleskom,“ pokračovala Monika Beláková, podľa ktorej to bol príklad hovoriaci za všetko. „Pritom sú to nočné tvory, ktoré sa tak narodili a tak to majú v génoch. Neustále fotenie, budenie a pokrikovanie od turistov ich musí vyčerpávať, stresovať a určite ovplyvňuje ich psychické zdravie. Vo voľnej prírode by sa k človeku určite nepriblížili. Ďalšou vecou boli špinavé klietky, o ktorých radšej ani nebudem hovoriť. Pre mňa ako milovníka zvierat to bol strašne smutný pohľad a mala som po nálade.“

Zatvorené cibetky sú doslova trýznené a takýchto prípadov je v daných končinách veľa. „Musím priznať, že som videla aj cibetky, ktoré voľne pobehovali a žili spokojne so svojimi majiteľmi. Tí ich mali ako domácich miláčikov. Na druhej strane som videla aj farmy, kde boli držané v extrémne zlých podmienkach a v malých klietkach. Boli veľmi obézne a v podstate sa nehýbali. Iba ich vykrmovali.“

netopier a cibetková káva
Strážca na vstupe do Coffee Luwak.

Cibetková káva ako zárobok pre miestnu chudobu

Ale čo ak sa na to pozrieme z iného pohľadu: Nie je to pre tamojších ľudí jedna z mála možností niečo si zarobiť? „Na toto sa mi odpovedá skutočne ťažko. Nechcem súdiť,“ odvetila Monika. „Na Bali nevládla dobrá ekonomická situácia a priemerná mzda bola 250 eur. Ak máte tri alebo štyri deti a každý druhý rok vám domov zničí cunami alebo zemetrasenie. Na jednej strane chápem, že potrebujú zabezpečiť svoju rodinu, ale na druhej strane za akú cenu, bez svedomia, empatie a súcitu.“

„Aký odkaz by som im poslala? Že sa to dá aj inak. Peniaze možno zarobiť mnohými spôsobmi. Niektoré sú ľahšie a rýchlejšie, iné zasa náročnejšie a pomalšie. Treba sa pozerať okolo seba na to, čo robím s mojou planétou a mojim domovom. Čo odovzdám svojim deťom a ďalším generáciám, ktoré prídu po mne? Bude to láska, empatia a súcit? Alebo sebeckosť, smútok a bolesť?“

Riešenie? Nekúpiť si cibetkovú kávu

Zákazníci, ktorí uvažujú o kúpe cibetkovej kávy, by vraj svoj krok mali prehodnotiť. „Nemusíte to robiť, veď vo svete existuje kvantum výbornej kávy,“ prízvukovala Monika. „Ozaj veľmi by som si priala, aby boli ľudia uvedomelejší, aby si uvedomovali okolnosti a snažili sa nahliadnuť za oponu. Aby len slepo neverili reklamnej propagande, ale aby objavovali a sami si vytvorili vlastný názor.“

„Určite však nechcem všetkých chovateľov cibetiek hádzať do jedného vreca. Možno sú na svete aj takí, ktorí sa k ním správajú s láskou alebo ktorí chodia kávový trus zbierať do džungle. No ak by to fungovalo takto, nepredávalo by sa to vo veľkom. My ako zákazníci máme na výber, na ktorú stranu sa postavíme. Máme možnosť ovplyvňovať veci a vyhodnotiť, čo je dobré a čo nie. Tie zvieratá ju však nemajú,“ dodala Monika Beláková pre Blog o káve.

Značky
Zobraz viac

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close