Slovák Marián Takáč už niekoľko rokov farmárči vo Vietname. Venuje sa pestovaniu kávy a malý rodinný biznis jeho vietnamskej manželky povýšil a sprofesionalizoval. Zastrešil v podstate všetky spracovateľské činnosti a prostredníctvom spoločnosti Zanya Coffee produkuje výberovú kávu. My sme mu položili niekoľko otázok k téme starostlivosť o kávovníky. Čo všetko potrebuje riešiť, aby bolo pestovanie kávovníkov dokonale zvládnuté?
Predstavte si, že máte len holý pozemok. Odkiaľ zoženiete kávovníky, kedy ich vysadíte a ako sa o nich potom staráte? Viac vám v exkluzívnom rozhovore pre Blog o káve prezradí samotný Marián Takáč.
Odkiaľ beriete sadenice kávovníkov?
„Nové sadenice máme buď z ‚nursery‘, čo je akási škôlka pre nové sadenice, alebo z vietnamského centra pre výskum nových odrôd kávovníka, keďže sa snažíme podporiť výskum a pravidelne sadiť niečo výnimočné.“
V akom zmysle výnimočné?
„Ako príklad by som uviedol odrodu THA1, ktorá je kombináciou etiópskeho heirloomu a catimoru. Dopracujeme sa tak k florálnejšiemu a ovocnejšiemu charakteru kávy. Získame akúsi celkovo komplexnejšiu verziu catimoru, ktorý je známy svojou vysokou úrodnosťou a rezistentnosťou voči chorobám. Je to dobrá kombinácia z hľadiska kvality výsledného produktu a výnosu pre farmára. Odroda bola prvýkrát povolená pre výsadbu v roku 2016, ale reálne sa s tým na väčších plochách začalo v rokoch 2018 až 2019. Prvé výsledky vyzerajú pozitívne.“
V akom období roka realizujete výsadbu kávovníkov?
„Výsadba sa začína vždy s príchodom dažďovej sezóny, čo je u nás vo Vietname niekedy na prelome mája a júna. Keďže na farmách nie sú zavlažovacie systémy, pre stromy je potrebné zabezpečiť dostatok vlahy. Sadenie pri dlhšom období sucha by bolo riskantné.“
Musíte kávovníky štepiť?
„My u nás štepenie nevykonávame. Robí sa viac-menej v rámci vývoja nových odrôd a všetko toto zastrešuje škôlka. Vyžaduje si to istú odbornosť a my sme to u nás teda ešte nerobili.“
Ako dlho sa čaká na to, kým kávovník zarodí?
„Toto závisí od viacerých faktorov. Napríklad od zdravia a úrodnosti pôdy, počasia, zrážok, ale hlavne od odrody. Rôzne druhy kávovníkov môžu mať aj rôzne výhody alebo nevýhody. Svetovo známe odrody ako bourbon, typica či geisha majú veľmi vysoký potenciál kvality, ale na druhej strane majú nižšiu úrodnosť a náchylnosť voči chorobám. A aby som sa vrátil k otázke, tak produkovať začínajú až vo štvrtom roku.“
Existujú aj kávovníky, ktoré rodia skôr?
„V tomto roku som mal možnosť prvýkrát si vyskúšať tri rôzne odrody produkujúce už prvú sezónu. Okrem spomínanej THA1 to bol aj Yellow Catuaí (žltý catuaí) a starmaya. Bol som nesmierne potešený, keďže som predtým čítal, že kávovník bude rodiť až po niekoľkých rokoch. Avšak prišiel som na veľmi dôležitý poznatok: prvá sezóna rozhodne kvalitatívne nie je na maxime. Aj keď čerešne vyzerali krásne zrelo a plnohodnotne, všetky chute vo výslednej šálke kávy boli ako keby tlmené a nevýrazné. Platilo to o aróme, sladkosti, ovocnosti i acidite. Uvidíme, aké budú nasledujúcu sezónu. Osobne však z toho vyvodzujem záver, že strom síce môže zarodiť už v prvých rokoch, ale určite ešte nie je na maxime svojho potenciálu.“
Takže najskôr slabšia úrodnosť, potom lepšia a kvalitnejšia, tak?
„Rozhodne platí, že prvé roky je úrodnosť slabšia a menšia. Potom sa to zlepší. Ukazuje sa však aj jedna zaujímavosť: vyzerá to tak, že silnejší rok sa vždy strieda so slabším.“
Prenesme sa do obdobia, keď kávovník rodí naplno. Ako to prebieha? V ktorom mesiaci začne kvitnúť a kedy sa začne zber?
„U nás je kvitnutie na prelome marca a apríla, zber sa zvykol začínať v novembri. Zaujímavosťou poslednej sezóny bolo to, že zber sme začali skoro o celý mesiac skôr. Klimatické podmienky sú jednoducho čoraz nepredvídateľnejšie. Netuším, čo to spôsobilo: možno to, že začiatkom minulého roka bolo na tunajšie pomery veľmi teplo a obdobie dažďov prišlo veľmi nečakane.“
Ako dlho trvá zber? Je nutné posielať zberačov k jednotlivým kávovníkom viackrát?
„Zber trvá zvyčajne tri mesiace, od novembra do januára. U nás je to tak, že každá rodina má malú farmu a väčšinou samotní rodinní príslušníci zbierajú počas celej sezóny zberu či už denne alebo niekoľkokrát do týždňa. Sezóna zberu je tu súčasne dažďovou sezónou a nie je to jednoduché. Keď je silný dážď a vietor, no a následne začne svietiť slnko, čerešne môžu praskať. Na stromoch potom vyschnú a opadnú, čo môže mať pre farmára veľmi nepríjemné následky spojené s obrovskými stratami. A zbiera sa tak, že ku každému stromu sa treba vrátiť mnohokrát. Selektívne sa oberajú vždy iba zrelé čerešne.“
Vráťme sa ešte k samotnému pestovaniu. Treba stromčeky nejako orezávať?
„Áno, orezávanie je dôležitá súčasť pestovania, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prebieha väčšinou raz do roka, a to po skončení zbernej sezóny. Kávovník totiž sám o sebe produkuje viac nových halúzok a listov, ako by bolo potrebné.“
Čo by sa stalo, keby ste ho neorezávali?
„Napríklad to, že strom by vyrástol až do príliš vysokej výšky a bol by problém ho oberať. Zberač mu musel ohýbať haluze/konáre a mohol by ich zlomiť. Celý zber by bol okrem toho omnoho menej efektívny, a to hlavne v prípade, že by stromčeky rástli v strmom a ťažšie dostupnom teréne. Okrem toho ide aj o to, že väčšinu živín, vitamínov a minerálov z pôdy by strom využíval na tvorbu a živenie nových halúzok a listov. Správnym orezávaním možno zvýšiť produkciu i zdravie rastliny/stromu. A napokon ide aj o to, že niektoré halúzky môžu byť choré, napadnuté nejakou chorobou, a tie prirodzene treba odstrániť.“
Akú starostlivosť ešte kávovník vyžaduje?
„Okrem orezávania treba dvakrát až trikrát ročne vytrhať burinu, prípadne pokosiť trávu. Hnojíme raz až dvakrát ročne.“
Aké hnojivo používate?
„Robíme si vlastný kompost z vylúpaných čerstvých kávovníkových čerešní, ktoré fermentujú niekoľko mesiacov, aby sa utlmila ich acidita. Následne ich zmiešame s inými vedľajšími produktami našej výroby, napríklad pergamonom, usušeným vonkajším obalom kávovníkových čerešní z naturálneho spracovania. Pridávame prasací, slepačí alebo konský trus, prípadne aj kompostovateľný odpad, ktorý vzniká v domácnostiach, teda zvyšky jedla, šupky z ovocia a podobne.“
Aké sú najväčšie hrozby pre kávovník? Napadajú ho u vás nejaké nepríjemné choroby? Alebo je väčšou hrozbou počasie?
„Za najväčšiu hrozbu by som označil nepredvídateľné počasie, dlhé obdobia sucha, prípadne silné dažde, vetry, krúpy alebo prízemné mrazy. Z chorôb je najčastejšia leaf rust (hrdza kávovníkových listov) a borer beatle (malý chrobáčik navŕtavajúci kôstky čerešní). Tieto choroby môžu zdevastovať celé plantáže. Aj preto sa stále vyvíjajú nové odrody, ktoré sú voči všetkým týmto problémom odolnejšie.“
Ako prebieha tento vývoj?
„Na severe Vietnamu súbežne prebieha výskum niekoľkých organizácií, ktoré sa ťažkú situáciu arabiky snažia riešiť vývojom nových odrôd. Dobrým príkladom je odroda starmaya, ktorá ponúka veľmi vysokú kvalitu, úrodnosť, určitú rezistentnosť voči chorobám a dokáže rodiť už v druhom roku. Je to súčasne jediný F1 hybrid na svete, ktorý je možné množiť normálnym sadením semien namiesto drahej biotechnológie, ktorá je pre farmárov často veľmi ťažko dostupná a komplikovaná.“
Počkať, počkať, F1 hybrid? To znie ako motor z formuly 1.
„F1 hybrid v kávovom svete znamená prvú generáciu kombinácie dvoch rozličných odrôd, kde si z jednej rastlina berie potenciál kvality a z druhej vyššiu úrodnosť a odolnosť. Dodal by som ešte to, že vyvinutie a implementovanie novej odrody môže trvať až dvadsať rokov, no v prípade arabiky treba na zmenu klimatických podmienok reagovať omnoho rýchlejšie. Preto sme v posledných desiatich rokoch zaznamenali veľké množstvo snáh o takzvané F1 hybridy.“
