Káva sa pestuje v desiatkach krajín sveta, no obrovská časť globálnej produkcie pochádza len z niekoľkých z nich. Jednoznačnou jednotkou je Brazília, ktorá sama produkuje viac ako tretinu všetkej kávy na svete. Za ňou nasledujú Vietnam, Kolumbia, Indonézia a Etiópia.
Rozdiely medzi najväčšími producentmi sú pritom obrovské. Kým Brazília vyprodukuje približne 63 miliónov 60-kilogramových vriec kávy za sezónu, desiaty najväčší producent Mexiko niečo vyše štyroch miliónov. Podľa aktuálnych údajov amerického ministerstva poľnohospodárstva USDA má svetová produkcia v marketingovom roku 2025/26 dosiahnuť približne 178,83 milióna 60-kilogramových vriec, teda viac ako 10,7 milióna ton kávy.
V nasledujúcom rebríčku nájdete desať krajín, ktoré jej produkujú najviac. Aby boli čísla medzi jednotlivými štátmi porovnateľné, pri poradí používame údaje USDA pre rovnaké obdobie 2025/26. Jedno štandardné vrece kávy v týchto štatistikách predstavuje 60 kilogramov.
Kde sa pestuje najviac kávy?
1. Brazília – 63 miliónov vriec
Brazília je s veľkým odstupom najväčším producentom kávy na svete. V sezóne 2025/26 má podľa USDA vyprodukovať približne 63 miliónov 60-kilogramových vriec, čo zodpovedá približne 3,78 milióna ton kávy. Na Brazíliu tak pripadá približne 35,2 percenta celej svetovej produkcie.
Brazília je výnimočná aj tým, že vo veľkom produkuje oba hlavné komerčné druhy kávy. Mimoriadne dôležitá je arabika pestovaná napríklad v Minas Gerais či São Paule, ale významnú pozíciu má aj canephora, označovaná v Brazílii najmä ako conilon, ktorej centrom je napríklad Espírito Santo. Rozmery brazílskeho kávového priemyslu sú také veľké, že vývoj tamojšej úrody dokáže výrazne ovplyvniť svetové ceny kávy.
A aktuálny rok 2026 je ešte zaujímavejší. Brazílska štátna agentúra Conab v septembri odhadla domácu úrodu na rekordných 67,6 milióna vriec, čo by bolo o 19,6 percenta viac ako v predchádzajúcom roku. Samotnej arabiky má byť 48,2 milióna vriec.
2. Vietnam – 31,7 milióna vriec
Na druhom mieste je Vietnam, ktorý má v sezóne 2025/26 vyprodukovať približne 31,7 milióna vriec, teda asi 1,9 milióna ton kávy. Predstavuje tak približne 17,7 percenta svetovej produkcie. Brazília a Vietnam spoločne zabezpečujú viac ako polovicu všetkej kávy vyprodukovanej na planéte.
Vietnam je úplne iným producentom ako Brazília či Kolumbia. Jeho kávový priemysel stojí predovšetkým na robuste, ktorej sa veľmi dobre darí najmä v oblasti Central Highlands. Vietnam patrí medzi hlavné zdroje robusty používanej v espresso zmesiach, instantnej káve a veľkoobjemovej priemyselnej produkcii.
Vzostup Vietnamu medzi kávové veľmoci bol mimoriadne rýchly. Ešte pred niekoľkými desaťročiami nehral v globálnom kávovom priemysle porovnateľnú úlohu, dnes však produkuje približne každé šieste vrece kávy na svete.
3. Kolumbia – 12,5 milióna vriec
Kolumbia je tretím najväčším producentom kávy na svete s produkciou približne 12,5 milióna vriec, čo predstavuje asi 750-tisíc ton. Jej podiel na svetovej produkcii dosahuje približne sedem percent.
Na rozdiel od Vietnamu je Kolumbia spojená predovšetkým s arabikou. Hornatý terén, rozdielne nadmorské výšky a množstvo mikroklím umožňujú pestovať kávu v rôznych častiach roka a produkujú veľmi rozmanité chuťové profily. Medzi najznámejšie pestovateľské oblasti patria Huila, Antioquia, Tolima, Cauca či Nariño.
Kolumbia si navyše počas desaťročí vybudovala jednu z najsilnejších „národných značiek“ vo svete kávy. Označenie Colombian Coffee poznajú aj ľudia, ktorí sa o výberovú kávu vôbec nezaujímajú, čo krajine pomohlo vytvoriť mimoriadne silnú pozíciu na exportných trhoch.
4. Indonézia – 12,37 milióna vriec
Tesne za Kolumbiou nasleduje Indonézia s produkciou približne 12,37 milióna vriec, teda približne 742-tisíc ton kávy. Na celosvetovej produkcii má podiel okolo 6,9 percenta.
Indonézia je kávovo mimoriadne pestrá krajina. Káva sa pestuje na viacerých ostrovoch vrátane Sumatry, Jávy, Sulawesi či Bali a jednotlivé regióny ponúkajú veľmi rozdielne klimatické podmienky aj spôsoby spracovania. Väčšiu časť produkcie tvorí robusta, no práve indonézske arabiky patria medzi najznámejšie kávy vo svete specialty coffee.
S Indonéziou je úzko spojený aj spôsob spracovania wet hulled – giling basah, ktorý sa historicky rozšíril najmä na Sumatre. Výsledkom bývajú kávy s plnším telom a chuťovým profilom odlišným od klasických premytých arabík z Afriky alebo Latinskej Ameriky.
5. Etiópia – 11,56 milióna vriec
Piate miesto patrí Etiópii, ktorá má vyprodukovať približne 11,56 milióna vriec, teda asi 694-tisíc ton kávy. To predstavuje približne 6,5 percenta svetovej produkcie.
Etiópia má v kávovom svete úplne výnimočné postavenie. Je považovaná za geografickú domovinu druhu Coffea arabica a dodnes disponuje obrovskou genetickou rozmanitosťou kávovníkov. Aj preto môžu byť etiópske kávy senzoricky mimoriadne pestré – od citrusových a čajových profilov až po intenzívne kvetinové a ovocné kávy.
Známe sú predovšetkým oblasti Sidama, Yirgacheffe, Guji, Jimma či západná Etiópia. Káva zároveň nie je iba exportnou plodinou: Etiópia má veľmi silnú domácu kávovú kultúru a významná časť produkcie sa spotrebuje priamo v krajine.
6. Uganda – 7,1 milióna vriec
Uganda produkuje približne 7,1 milióna 60-kilogramových vriec kávy, teda zhruba 426-tisíc ton. Jej podiel na svetovej produkcii predstavuje približne štyri percentá a v súčasnosti je najväčším producentom kávy v Afrike po Etiópii.
Uganda je predovšetkým krajinou robusty. Coffea canephora tu rastie prirodzene a robusta tvorí základ miestneho kávového hospodárstva. V horských oblastiach sa však pestuje aj arabika – napríklad na svahoch Mount Elgon či v oblasti pohoria Rwenzori.
Uganda v posledných rokoch výrazne zvyšuje produkciu aj export a jej význam na globálnom trhu rastie. Pre európsky trh je dôležitým dodávateľom najmä robusty, no čoraz väčšiu pozornosť získavajú aj kvalitnejšie loty ugandskej arabiky.
7. India – 6,43 milióna vriec
Na siedmom mieste sa nachádza India s produkciou približne 6,43 milióna vriec, čo predstavuje asi 386-tisíc ton kávy a 3,6 percenta svetovej produkcie.
Káva sa pestuje najmä na juhu krajiny v štátoch Karnataka, Kerala a Tamilnádu. India produkuje arabiku aj robustu, pričom robusta má v celkovom objeme výraznejšie zastúpenie. Veľká časť kávovníkov rastie v tieni vyšších stromov a na rovnakých farmách sa často pestuje aj korenie, kardamóm či ďalšie plodiny.
Zaujímavosťou indického kávového priemyslu je Monsooned Malabar. Pri tomto spracovaní je zelená káva vystavená vlhkému monzúnovému vzduchu, čím sa výrazne mení jej farba, štruktúra aj chuťový profil. Ide o historický odkaz na časy, keď káva cestovala z Indie do Európy celé mesiace v podpalubí lodí.
8. Honduras – 5,53 milióna vriec
Honduras má podľa USDA vyprodukovať približne 5,53 milióna vriec kávy, teda približne 332-tisíc ton. To predstavuje okolo 3,1 percenta svetovej produkcie.
Na globálnej úrovni sa môže ôsme miesto zdať nenápadné, no v rámci Strednej Ameriky ide o jednu z najvýznamnejších kávových krajín. Honduras produkuje prevažne arabiku a káva je dôležitým zdrojom príjmov pre veľké množstvo menších farmárov.
Medzi známe pestovateľské oblasti patria Copán, Montecillos, Agalta, Opalaca, Comayagua a El Paraíso. Honduras sa zároveň v posledných rokoch čoraz výraznejšie presadzuje aj vo výberovej káve, takže už dávno nejde iba o producenta veľkého množstva komoditných zŕn.
9. Peru – 4,76 milióna vriec
Deviatym najväčším producentom je Peru s približne 4,76 milióna vriec, čo zodpovedá asi 286-tisíc tonám kávy a 2,7 percenta svetovej produkcie.
Peru je typickým producentom arabiky, pričom obrovská časť produkcie pochádza od malých farmárov v horských oblastiach Ánd. Kávovníky sa pestujú napríklad v regiónoch Cajamarca, Junín, Amazonas, Cusco či San Martín. Rozdrobenosť produkcie zároveň znamená, že veľmi dôležitú úlohu tu zohrávajú družstvá a exportné organizácie združujúce menších pestovateľov.
Peru je silné aj v segmente certifikovanej a organickej kávy. Pre európske pražiarne je preto dôležitým zdrojom nielen väčších komerčných objemov, ale aj výberových mikrolotov s veľmi zaujímavými chuťovými profilmi.
10. Mexiko – 4,08 milióna vriec
Prvú desiatku uzatvára Mexiko s produkciou približne 4,08 milióna vriec, teda asi 245-tisíc ton kávy. Na svetovej produkcii má podiel približne 2,3 percenta.
Káva sa pestuje predovšetkým v južných častiach krajiny. Mimoriadne významné sú štáty Chiapas, Veracruz, Oaxaca a Puebla, kde vhodná nadmorská výška a podnebie umožňujú pestovať prevažne arabiku. Podobne ako v Peru či Hondurase, aj v Mexiku stojí veľká časť produkcie na menších farmách.
Mexiko má navyše obrovský spotrebiteľský trh priamo za severnou hranicou. Spojené štáty patria medzi najvýznamnejšie svetové dovozné trhy s kávou a geografická blízkosť dáva mexickým producentom zaujímavú logistickú výhodu.
Brazília a Vietnam produkujú viac ako polovicu svetovej kávy
Pri pohľade na rebríček je najvýraznejšia koncentrácia produkcie na úplnom vrchole. Brazília s podielom 35,2 percenta a Vietnam so 17,7 percenta spoločne zabezpečujú približne 53 percent svetovej produkcie kávy. Inými slovami, viac ako každé druhé vrece kávy vypestované na svete pochádza iba z týchto dvoch krajín.
Keď pridáme Kolumbiu, Indonéziu a Etiópiu, prvých päť producentov sa dostane približne na 73 percent celosvetovej produkcie. Vývoj počasia či úrody v niekoľkých veľkých producentských krajinách preto dokáže ovplyvniť celý svetový kávový trh.
Práve Brazília je ukážkovým príkladom. Ak tam príde sucho, mráz alebo slabšia úroda, trh to môže pocítiť na cenách. Naopak mimoriadne silná úroda zvyšuje dostupnosť kávy a môže vytvárať tlak opačným smerom.
Koľko kávy sa na svete vyprodukuje?
Podľa USDA má svet v sezóne 2025/26 vyprodukovať približne 178,83 milióna 60-kilogramových vriec kávy. Po prepočte je to približne 10,73 milióna ton. Oproti predchádzajúcej sezóne ide približne o jednopercentný nárast.
Pre predstavu, desaťročný priemer USDA predstavuje približne 169,69 milióna vriec ročne. Svetová produkcia tak dlhodobo rastie, hoci medzi jednotlivými rokmi výrazne kolíše v závislosti od počasia, prirodzených produkčných cyklov kávovníkov, cien aj investícií farmárov.
Svet zároveň veľkú časť toho, čo vypestuje, okamžite spotrebuje. USDA pri sezóne 2025/26 odhadovalo globálnu spotrebu na rekordných približne 173,9 milióna vriec, takže medzi produkciou a spotrebou nie je obrovská rezerva.
Arabika verzus robusta: krajiny sa výrazne líšia
Samotné číslo o celkovej produkcii ešte nehovorí, akú kávu daná krajina produkuje. Brazília pestuje vo veľkých množstvách arabiku aj robustu/conilon, zatiaľ čo Vietnam je výrazne orientovaný na robustu. Kolumbia, Etiópia, Honduras, Peru a Mexiko sú naopak spojené predovšetkým s arabikou.
Rozdiel má veľký význam aj pre globálny trh. Arabika a robusta sa obchodujú oddelene, majú odlišné pestovateľské nároky a ich ceny sa môžu vyvíjať rozdielne. Preto môže napríklad slabá úroda brazílskej arabiky ovplyvniť inú časť trhu než problém s produkciou robusty vo Vietname.
Ani označenie krajiny však automaticky nehovorí nič o kvalite konkrétnej kávy. V Brazílii, Vietname či Ugande sa vedľa obrovských komoditných objemov produkujú aj veľmi kvalitné výberové kávy.
Najväčší producent nie je automaticky najväčší exportér
Pri štatistikách kávy sa často zamieňajú produkcia a export. Producentom je krajina, ktorá kávu vypestuje. Exportér je krajina, ktorá ju predáva za svoje hranice – a časť vypestovanej kávy sa môže spotrebovať doma.
Brazília je obrovským producentom aj exportérom, ale zároveň patrí medzi najväčšie spotrebiteľské trhy s kávou na svete. Podobná situácia je napríklad v Etiópii, kde má pitie kávy mimoriadne silnú domácu tradíciu.
Preto sa rebríček najväčších producentov nemusí úplne zhodovať s rebríčkom najväčších exportérov.
Prečo sa káva nepestuje všade?
Kávovník potrebuje pomerne špecifické podmienky. Väčšina svetovej produkcie pochádza z oblasti medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca, ktorá sa často označuje ako kávový pás.
Dôležité sú teplota, množstvo zrážok, nadmorská výška, pôda aj priebeh ročných období. Arabika vo všeobecnosti obľubuje vyššie nadmorské výšky a miernejšie teploty, zatiaľ čo robusta lepšie znáša vyššie teploty a darí sa jej aj v nižších polohách.
Práve kombinácia geografie a klímy vysvetľuje, prečo sa medzi najväčšími producentmi opakujú krajiny Južnej a Strednej Ameriky, juhovýchodnej Ázie a východnej Afriky.
FAQ: Najčastejšie otázky o svetovej produkcii kávy
Kto je najväčší producent kávy na svete?
Najväčším producentom kávy na svete je Brazília. Podľa USDA má v sezóne 2025/26 vyprodukovať približne 63 miliónov 60-kilogramových vriec, čo predstavuje asi 35,2 percenta svetovej produkcie.
Ktorá krajina je druhým najväčším producentom kávy?
Druhým najväčším producentom je Vietnam s približne 31,7 milióna vriec. Vietnam produkuje predovšetkým robustu a na celosvetovej produkcii sa podieľa približne 17,7 percenta.
Ktoré krajiny produkujú najviac kávy?
Prvú päťku tvoria Brazília, Vietnam, Kolumbia, Indonézia a Etiópia. Spoločne produkujú približne tri štvrtiny všetkej kávy na svete.
Koľko kávy sa vyprodukuje na svete za rok?
V sezóne 2025/26 má svetová produkcia podľa USDA dosiahnuť približne 178,83 milióna 60-kilogramových vriec, teda približne 10,73 milióna ton kávy.
Kde sa pestuje káva?
Káva sa pestuje najmä v takzvanom kávovom páse medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca. Najväčšie pestovateľské oblasti sa nachádzajú v Južnej a Strednej Amerike, juhovýchodnej Ázii a Afrike.
Ktorá krajina produkuje najviac arabiky?
Najväčším producentom arabiky je Brazília. Významnými producentmi arabiky sú aj Kolumbia, Etiópia, Honduras a Peru.
Ktorá krajina produkuje najviac robusty?
Svetovou veľmocou v produkcii robusty je Vietnam. Veľké množstvá robusty alebo conilonu produkujú aj Brazília, Indonézia, Uganda a India.
Svetová káva stojí najmä na niekoľkých krajinách
Kávu síce pestujú desiatky štátov, no svetový trh je výrazne závislý od niekoľkých najväčších producentov. Brazília a Vietnam samy produkujú viac ako polovicu všetkej kávy a prvých päť krajín približne tri štvrtiny celosvetovej produkcie.
Aj preto sa správy o suchu v Brazílii, nepriaznivom počasí vo Vietname alebo problémoch s úrodou v Kolumbii veľmi rýchlo dostávajú do pozornosti celého kávového sveta. To, čo sa udeje na farmách vzdialených tisíce kilometrov od Slovenska, sa totiž môže neskôr prejaviť aj v cenách zelenej kávy, nákupných cenách pražiarní a napokon v tom, koľko za kávu zaplatí konečný spotrebiteľ.
Zdroj hlavných produkčných údajov: USDA Foreign Agricultural Service, Production, Supply and Distribution, sezóna 2025/26. Aktuálny údaj o brazílskej úrode 2026 pochádza z Companhia Nacional de Abastecimento (Conab).
Kde kúpiť kvalitnú kávu?
Ak vás zaujíma, ako chutí káva z Brazílie, Etiópie, Kolumbie či ďalších významných pestovateľských krajín, pozrite si našu rubriku AKCIE NA KÁVU. Priebežne v nej vyberáme zaujímavé kávy z remeselných pražiarní, ktoré sa vďaka aktuálnym akciám a nášmu zľavovému kódu BLOGOKAVE10 dajú kúpiť za veľmi dobré ceny.
👉 POZRITE SI AKTUÁLNE AKCIE NA KÁVU
