V severných častiach Európy, hlavne vo Fínsku a Švédsku, majú zaujímavú syrovo-kávovú tradíciu. Špeciálny typ syra vo Fínsku označovaný ako leipäjuusto (chlebový syr), prípadne i juustoleipä, vo Švédsku zasa kaffeost alebo brödost, tamojší obyvatelia máčajú v káve.
Ide o čerstvo vyrobený syr z bohatého mlieka nedávno otelenej kravy, avšak niektoré zdroje uvádzajú, že pôvodne sa používalo hlavne sobie mlieko. Jednou z alternatív pritom môže byť aj kozie mlieko.
Tento syr podľa dostupných informácií pochádza z fínskych provincií Ostrobotnia (Pohjanmaa) a Kainuu, kde je do dnešných dní najrozšírenejší. Cestu si však postupne našiel aj do vzdialenejšieho okolia a dokonca aj do zahraničia. Pomerne častý má byť aj v Nórsku a Rusku.
Ako sa vyrába leipäjuusto?
Mlieko je najskôr vyzrážané a umiestnené do formy okrúhleho tvaru, pričom na výšku by malo mať dva až tri centimetre. Vznikajúci syr je následne pečený, grilovaný alebo flambovaný, vďaka čomu naberie špeciálne hnedé alebo pripálené „značky“.
Práve v spomínaných provinciách sa pôvodne označoval ako juustoleipä (syrový chlieb) a jeho konzumovanie bolo na dennom poriadku. V iných častiach krajiny sa neskôr uchytilo označenie leipäjuusto alebo aj narskujuusto. V USA takýto druh syra volajú piskľavý alebo vŕzgajúci, a to podľa toho, aký zvuk vydáva pri zahryznutí.
Tvrdý syr treba zmäkčiť
„Leipäjuusto bol zvyčajne sušený, vďaka čomu mohol byť skladovaný aj niekoľko rokov,“ píše Wikipedia. „Keď sa mal jesť, tak tento suchý a takmer skalopevne tvrdý syr bol ohriaty na ohni, ktorý ho zmäkčil.“
Postupne však ľudia hľadali iné alternatívy a prišli na to, že takýto syr je vynikajúci v kombinácii s kávou. Horúci nápoj ho dokáže zmäkčiť a potom je ozajstnou pochúťkou. No a zaliať ho vraj treba v „kuksa“ alebo „guksi“, teda v drevenej šálke vyrobenej z brezového dreva.
Nie všetky zdroje sa zhodujú na tom, že tento syr skutočne pochádza z Fínska. Možno je pôvodom švédsky a s touto verziou sa spája aj zaujímavá historka: na severe Švédska majú mimoriadne čistú vodu, ktorá nemá takmer žiadne minerály. Konzumovanie kaffeostu ich vraj tamojším ľuďom historicky pomáhalo dopĺňať.
Skúste syr s kávou aj vy doma
K pravému leipäjuusto alebo kaffeostu sa v našich končinách asi len tak ľahko nedopracujeme, avšak existuje mnoho tvrdších syrov, ktoré by sa dali využiť podobne. Ak niektoré vyskúšate a bude to stáť za to, dajte nám vedieť príspevkom v diskusii.
Možno inšpirujete aj ďalších slovenských kávičkárov a spoločne objavíme niečo zaujímavé a veríme, že i chutné.
Jeden komentár