„Kávové defekty sú chyby kávových zŕn, ktoré ovplyvňujú finálny nápoj,“ povedal v rozhovore pre Blog o káve odborník z pražiarne kávy Be:Café Radovan Vrzgula. „Defekty sa delia do dvoch kategórií. Tou prvou sú primárne defekty alebo závažné poškodenia kávovníkových zŕn, ktoré výrazne ovplyvňujú chuť finálneho nápoja. Druhou sú sekundárne defekty, ktoré majú na chuť výsledného nápoja menší vplyv.“

Ako sa odhaľujú kávové defekty?

Kávové defekty sú samozrejme neželané a aktívne sa vyhľadávajú. „Skúmajú sa na vzorke 350 gramov zelenej, teda ešte nevypraženej kávy. Každý odhalený nedostatok sa boduje podľa stupnice danej Asociáciou výberovej kávy SCA. Napríklad výberová káva by nemala obsahovať ani jeden primárny defekt a mala by mať maximálne päť sekundárnych defektov.“

Čierne zrná a kyslé zrná

Jedným z najznámejších primárnych defektov sú čierne zrná, ktoré sa v angličtine označujú ako full black. „Ich vznik môže byť spôsobený príliš dlhou fermentáciou, prezretím čerešne, prípadne nedostatkom vody počas vývinu kávovníkovej čerešne.“

„Ďalší defekt označujeme ako full sour a prekladáme ako kyslé zrno,“ pokračoval Rado, ktorý v tejto súvislosti použil aj označenie zhnité zrno. „Stáva sa to vtedy, keď spracovateľ čakal od zberu kávovníkových čerešní do čistenia veľmi dlho. Káva mu zhnila. Defekt mohol prípadne vzniknúť aj pri skladovaní kávy, ktorá má príliš vysokú vlhkosť. Optimálna vlhkosť zŕn je do 12,5 percenta.“

Tieto defekty sa týkajú hlavne lacnejších komoditných káv, ktoré pri spracovaní neprešli dostatočne dobrým triedením. „My tieto defekty príliš neregistrujeme. Snažíme sa pohybovať v oblasti specialty coffee (výberová káva, pozn. autora) alebo komoditnej kávy s najvyššou triedou kvality. V týchto prípadoch sa takéto defekty vytriedia už počas spracovania.“

Kávové defekty viditeľné už pred pražením

„Občas však narazíme na sekundárny defekt, ktorým je čiastočne čierne alebo čiastočne kyslé zrnko. Je ich však vidieť a zvyčajne si to všimneme ešte pred pražením. Ovplyvnené zrná teda vyberieme von. Ak by sme ich nechali medzi ostatnými, finálny nápoj by chutil kyslo a ponúkal by nepríjemnú horkosť,“ skonštatoval zástupca pražiarne Be:Café.

Ďalšie sekundárne defekty, s ktorými sa pražiari stretávajú, sú zlomené alebo odštiepené zrná. Je to vada, ktorá nie je príjemná na pohľad, ale nejde o nič mimoriadne závažné: „Tieto chyby nemajú až taký vplyv na výslednú šálku kávy.“

Pozor na chrobáčika la broca

Horšie už môže byť poškodenie hmyzom (v angličtine insect damage). „Najčastejšie to spôsobuje chrobáčik ‚la broca‘, ktorý v zrnku zanechá dierky. Tento chrobák je rozšírený takmer v každej krajine, kde sa pestuje káva. Keď je ním zrno veľmi poškodené, káva bude chutiť kyslo alebo zemito. Defekt je považovaný za sekundárny.“

Farmári to s týmto chrobáčikom, ktorý je označovaný aj ako „coffee borer“, nemajú jednoduché. „Musia byť v strehu. Do stredu kávovníkovej čerešne nevidia a problém je po zbere ťažko vytriediteľný. Farmári teda musia obzerať rastliny a keď náhodou tohto chrobáka zbadajú, potrebujú vykonať postrek na to určenými pesticídmi, prípadne musia oddeliť zdravé rastliny od napadnutých.“

Káva, ktorá chutí ako zemiaky

Pravdepodobne najnepríjemnejší kávový defekt označujeme ako PTD. V angličtine ide o „potato taste defect“, čo by sme po slovensky mohli preložiť ako defekt zemiakovej chute. A aj keď sú zemiaky fajn a mnohí ich máme radi, v káve ich predsa len cítiť nechceme.

„S týmto defektom našťastie bojujú len africké krajiny ako Etiópia, Keňa, Burundi, Rwanda, Tanzánia či Uganda,“ prezradil Rado Vrzgula. „Sú to krajiny produkujúce jedny z najlepších káv, avšak keď narazíte na tento defekt, tak aj jedno jediné zrnko v dávke kávy prekryje všetky delikátne chute. Odrazu už nebudete cítiť výbornú ovocnú kávu, ale len zemiaky. Úplne najčastejšie sa tento problém vyskytuje pri kávach z Burundi a Rwandy.“

Zemiaková pachuť sa objaví až pri vyššej teplote

Defekt je veľmi nepríjemný hlavne preto, že doslova pokazí celú kávu a v ústach konzumenta ešte dlho ostane zemiaková pachuť. Nuž a problém spôsobuje aj veľmi ťažká identifikácia. Za zemiakovú chuť môže baktéria. „A látka s takouto zemiakovou pachuťou sa vytvorí až vo chvíli, keď sa zrná zohrejú na 60 až 200 stupňov, teda pri pražení kávy.“

„To znamená, že pre kohokoľvek v kávovom reťazci je tento defekt ťažko identifikovateľný,“ zdôraznil Rado. „Keď importér robí cupping káv od pestovateľa zo vzorky napríklad 250 gramov, nemusí v nej mať napadnuté zrnko. Káva mu chutí a kúpi celú várku, no možno aj s defektom. Potom kávu ocuppuje pražiar, ktorý tiež nemusí naraziť na zemiakové zrnko a od importéra kúpi niekoľko vriec. Môže mať 88-bodovú krásnu príjemne ovocnú kávu a môže sa z nej tešiť, ale potom si zákazník kúpi balíček a bude v ňom cítiť zemiaky.“

„Verte mi, je to fakt nezabudnuteľný zážitok. Mne sa to už v jednej kaviarni stalo, ale nikoho som za to nevinil. Som presvedčený o tom, že za to nemohol pestovateľ, dovozca a ani pražiar. Defekt jednoducho nevideli.“

Ploštica pestrá ako spúšťač zemiakového defektu

Za problémovú baktériu môže chrobák označovaný ako antestia alebo ploštica pestrá, aj keď do dnešných dní nie je úplne jasné, ako sa baktéria vlastne vytvorí. Podľa Rada existujú dve úvahy, s ktorými prišla profesorka z univerzity v Seattli Susan Jackelsová: buď chrobák do čerešne vyžerie dieru a čerešňa od toho okamihu ostane napadnutá baktériou, prípadne začne rastlina po napadnutí chrobákom z dôvodu stresu produkovať danú baktériu. „Vieme však, že určite za to nejakým spôsobom môže ploštica pestrá.“

„Farmári si jednoducho musia dávať pozor. Kávovníky musia neustále prezerať a ak objavia takéto chrobáky, musia použiť pesticídy. Pomáha aj kosenie oblastí medzi stromami, v ktorých zvyknú ploštice odpočívať. Obľubujú totiž tieň a tmavé miesta,“ dodal Radovan Vrzgula v rozhovore pre Blog o káve.

Náš tip: zaslúžite si piť kvalitnú kávu – kliknite TU a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy.

Príspevok Kávové defekty: Zemiakový PTD by ste nechceli… je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Práve od tohto je odvodený názov hrdza kávovníkových listov, pričom v španielčine sa táto choroba označuje ako „la roya“. Pár slov k nej povedal farmár Gabriel, ktorý má v Guatemale „farmu šťastia“ (Finca La Felicidad). Priznal, že s hrdzou sa už v 70. rokoch minulého storočia boril aj jeho otec, ale vtedy rastliny stačilo ošetriť špeciálnym prostriedkom a bol pokoj. Keď to Gabriel skúsil pred desiatimi rokmi, choroba sa rýchlo vrátila.

Chemické prípravky hrdzu nezničia

Dnes je situácia ešte horšia a chemikálie zväčša nezaberajú. „La roya ich nerešpektuje,“ povedal spomínaný Gabriel pre TheAtlantic.com. Vzápätí si povzdychol nad tým, že listy nedokáže zachrániť. Hrdza ich zlikviduje, vyschnú a opadnú. Následne na to dopláca celá rastlina, ktorá bez listov vlastne začne umierať.

„Myslel som si, že to po roku alebo dvoch zmizne rovnako, ako predtým v dávnejšej minulosti,“ poznamenal. „Ale všetko je to úplne zamorené. Používame rôzne fungicídy, ale zdá sa, že to nestačí.“

(Aktualizované: napísali sme aj článok o fungicíde s názvom Priaxor Xemium.)

Podobný osud trápi aj mnoho ďalších farmárov a zdroje uvádzajú, že v rokoch 2012 až 2017 spôsobila hrdza kávovníkových listov škody vo výške viac ako 3 miliardy amerických dolárov. Takmer dva milióny farmárov vraj museli opustiť svoje farmy a ísť ďalej, do iného prostredia.

Ako hrdza zlikvidovala cejlónsku produkciu

Niečo podobné sa pritom odohralo už pred vyše 150 rokmi na ostrove Cejlón nachádzajúcom sa v Indickom oceáne, ktorý dnes poznáme ako Srí Lanka. Od roku 1815 bol pod kontrolou Veľkej Británie a obchodníci tam doniesli aj kávu. Táto kolónia vraj v tom čase produkovala viac kávy, ako ktorýkoľvek iný štát, avšak v priebehu niekoľkých rokov bol všetkému koniec.

Celý Cejlón v podstate okamžite prešiel na pestovanie čaju, čím je známy do dnešných dní. No a káva pred hrdzou „utekala“ všade, kde to len bolo možné. Hovorilo sa, že choroba za ňou nemá šancu prejsť cez Atlantik, takže pestovanie kávy v južnej, prípadne strednej časti amerického kontinentu malo byť v poriadku. Ibaže nie je.

Hrdza – cestovateľka

Nikto nevie povedať, ako sa hrdza do týchto končín dostala, avšak možností je viacero. Buď spolu s iným tovarom, buď ju nejakým spôsobom preniesli ľudia napríklad na svojom ošatení a vylúčený nie je ani prenos vzduchom. Tak, ako môže v našich končinách padať saharský piesok, mohla iným smerom putovať aj táto choroba. Stačilo pár drobných čiastočiek, ktoré sa v novom prostredí začali množiť.

Najskôr na nich zaberal postrek, ale zjavne sa naučili vzdorovať mu. Zmutovali. Čo je však zvláštne, odborníci veľkú zmenu v zložení hrdze neregistrujú. „Skôr si myslíme, že tu ide o vplyv klimatických zmien,“ uviedla pre rovnaký zdroj odborníčka menom Aime, ktorá pripomenula, že v dôsledku tejto skutočnosti je v kávových oblastiach teplejšie, často intenzívnejšie prší, stúpla vlhkosť a toto všetko chorobám vyhovuje. Rozmach hrdze kávovníkových listov vraj má exponenciálny charakter.

Klimatické zmeny hrdzi pomáhajú

„Áno, dažde boli v poslednej dobe silnejšie,“ prikývol farmár Gabriel. „Na druhej strane máme dlhšie obdobie sucha a vietor je omnoho silnejší. Za toto všetko môžu klimatické zmeny.“

Ďalšie zaujímavé informácie pridal farmár Luis Pedro Zelaya Zamora, ktorého rodina pracuje s kávou približne hodinu cesty od La Felicidad. Ich firma sa volá Bella Vista.

„Samozrejme, že la roya tu bola už od 80. rokov,“ prikývol. „Ale nikdy nešla vyššie, ako do nadmorskej výšky 1 000 metrov. Avšak možno pred ôsmimi rokmi sme ju začali vidieť vo výške 1 200 metrov, potom 1 500, 1 600, 1 800. Každým rokom bola vyššie a vyššie, až sa dostala všade. No a od toho okamihu začala byť veľmi agresívna.“

Káva dopláca na úzky genetický profil

Jeden z problémov kávy má byť v tom, že jej genetický profil je veľmi úzky. Nie je to „monokrop“ ako banány, ktoré sú len klony jeden druhého a môže ich zničiť jedna choroba, ale jej variety sú si tiež veľmi blízke.

V tejto súvislosti vám položíme otázku: Viete o tom, že pôvodná odroda banánov zvaná Gros Michel bola chorobou zlikvidovaná v 60. rokoch minulého storočia a dnes tu máme jej sladšiu varietu označovanú ako Cavendish?

Pomôže káve šľachtenie a kríženie?

Káva na tom nie je až tak zle, ale jej situácia tiež nie je ideálna. Odborníci sa preto snažia šľachtiť nové druhy, odrody či variety, ktoré by sa s možnými chorobami dokázali popasovať. Nie je to však jednoduché a aj keď už existujú odolné rastliny, kompletná výmena súčasných môže trvať desaťročia. A kto zaručí, že dovtedy hrdza opäť nezmutuje a nezačne likvidovať aj nové stromy?

Toto všetko je v tejto chvíli otázne, ale situácia ako taká nie je dobrá. „Farmári nám hovoria, že otec ich otca mal každý rok dobrú úrodu,“ uviedol Aaron Davis z Kráľovských botanických záhrad v Londýne, ktorý sa venuje výskumu kávy a jej odolnosti. „Ich otec mal dobrú úrodu každý druhý rok a oni ju vraj teraz majú dobrú len každých päť rokov.“

Jediným pozitívom je to, že odborníci na veci intenzívne pracujú. Skúmajú kávové odrody z celého sveta, analyzujú ich. Veria, že nájdenie riešenia je otázkou času. Len ktovie, na ako dlho…

Príspevok Hrdza kávovníkových listov zlikvidovala Cejlón, káva pred ňou „uteká“ po celom svete je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Britská štúdia z roku 2019 ukázala, že až 75 zo 124 druhov kávy (približne 60 percent) je klasifikovaných ako kriticky ohrozených (13 druhov), ohrozených (40) alebo citlivých (22) a hrozí im zánik. Spomedzi štátov je na tom najhoršie Madagaskar, kde je v ohrození až 43 tamojších druhov kávy, čo je 72 percent celkového počtu druhov, ktoré sa na spomínanom ostrove nachádzajú. V Tanzánii hrozí vyhynutie 71 percent tamojších druhov, avšak v číselnom prevedení je ich „len“ dvanásť.

Zmena klímy prináša aj nové choroby

Pri ohrození kávy ide jednak o zmenu klímy, ktorá by kávovníkom mohla uškodiť, ale veľmi dôležitú rolu zohráva aj iná vec. Nejde len o možné oteplenie a zmenu množstva zrážok, ale aj o to, že tieto skutočnosti sa postarajú o rozmach celkom iných druhov chorôb a škodcov. Nuž a práve toto môže byť pre kávu likvidačné.

Smutné je to, že podľa štúdie z roku 2014 prídeme do roku 2050 až o polovicu oblastí, ktoré sú vhodné pre pestovanie kávy. A to dokonca aj v tom prípade, ak vlády jednotlivých krajín presadia prísnejšie emisné štandardy. Už je totiž dosť neskoro. Vyzerá to tak, že najviac si to „odnesie“ južná hemisféra a regióny nachádzajúce sa v nižšej nadmorskej výške.

Každá oblasť pocíti zmeny inak

„Výberová káva sa pestuje v širokom spektre rôznych mikroklimatických podmienok, kde je jednotlivá varieta kávy vhodná pre danú kombináciu pôdy, nadmorskej výšky, teploty, množstva zrážok a podobne,“ povedal zakladateľ stránky The Coffee Chronicler Asser Christensen. „Tieto unikátne záležitosti sa postarajú o to, že klimatické zmeny budú mať na každú z oblastí iný vplyv. Napríklad nárast teplôt sa podľa všetkého postará o to, že väčšie množstvo kávy sa bude pestovať vo vyšších nadmorských výškach.“

Jeden z problémov spočíva aj v tom, že keď budú chcieť farmári svoje plantáže presunúť do vyšších nadmorských výšok, narazia na viacero problémov. Tieto miesta sú mnohokrát „obsadené“ lesmi, prípadne sa nachádzajú v kopcovitých oblastiach, kde by zber úrody vôbec nebol jednoduchý.

Farmárom hrozí nutnosť sťahovania fariem

„Určite to bude mať negatívny dopad, pretože farmári budú musieť svoje farmy premiestniť a kávovníky zasadiť v nových oblastiach,“ skonštatoval Christensen, ktorého slová cituje zdroj Matador Network. „A čím chúlostivejšie toto farmárčenie bude, tým je nepravdepodobnejšie, že priláka nové generácie farmárov.“

Zo skôr spomínaných 124 druhov kávy sa komerčne využívajú v podstate len dva. Približne 75 percent celosvetovej produkcie kávy tvorí Arabica, 23-percentný podiel má Robusta a na treťom mieste je s malým zlomkovým percentom Liberica. V niektorých bežne dostupných baleniach sú pritom v obchodoch nadávkované kombinácie dvoch najpopulárnejších kávových druhov.

Ako prvá „dobačovala“ Srí Lanka

„Existuje riziko, že veľké kávové regióny môžu veľmi rýchlo skrachovať. A to nielen kvôli samotnej zmene klímy, ale aj kvôli jej ‚vedľajším produktom‘ ako sú noví škodcovia a choroby. Toto sme pritom zažili už aj v minulosti, veď Srí Lanka bola jedným z najväčších producentov kávy, avšak v priebehu dvoch desaťročí hrdza zničila celú produkciu. To isté sa môže stať aj dnes a už aj teraz badáme, že nové hubové či plesňové choroby budú pri zmenách teploty a vlhkosti čoraz väčšou hrozbou.“

Zaujímavé je napríklad to, že taká Robusta je voči hrdzi odolná. Aj preto bola vo viacerých prípadoch krížená s kultivarmi Arabiky a odborníci sa pokúšali vytvoriť nové odolnejšie rastliny. Vyzerá to tak, že niektoré regióny bude trápiť prebytok vody, iné zasa nedostatok, niekde bude príliš teplo a inde budú zasa registrovať výrazné výkyvy počasia. Káve nič z toho nevyhovuje, je to pomerne citlivá rastlina. Nuž a ako sme spomínali, toto všetko so sebou prinesie aj nové choroby.

Pomôže pestovanie kávy v tieni?

Už pred časom sme písali o tzv. „káve pestovanej v tieni“, pričom v tomto prípade sú kávové plantáže umiestnené do lesného prostredia pod vysoké stromy. Tie bránia priamemu slnečnému žiareniu, znižujú teplotu a udržujú vlhkosť, vďaka čomu vytvoria ideálne prostredie aj pre vtáctvo, ktoré potom likviduje škodcov. K podobnému režimu prechádzajú viacerí farmári, ibaže do takýchto oblastí sa nedostanú veľké stroje a zber je preto komplikovanejší.

Do zaujímavého projektu sa pustili aj na Mount Gorongosa v Mozambiku, kde sa veľké oblasti pokúšajú zalesniť za pomoci kombinácie kávovníkov a veľkých stromov, ktoré v týchto oblastiach kedysi vytvárali pralesy. „Pracujeme v oblastiach, kde sa predtým káva nepestovala a s farmármi, ktorí ju nepestovali,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Gorongosa Coffee Eric Wilburn, podľa ktorého to má svoje výhody a mohli napríklad vysadiť odolnejšie rastliny.

Hlavným cieľom je dosiahnuť v tejto oblasti zmenu prostredia o pár krokov bližšie k tomu, čo by ponúkali dažďové pralesy. „Vďaka tomu by táto oblasť mohla mať potenciál byť odolnejšou voči suchu, ktoré by klimatické zmeny mohli spôsobovať. Dažďové pralesy totiž zvyšujú vlhkosť a pomáhajú formovať dažďové oblaky, čo generuje viac lokálnych zrážok,“ dodal Wilburn.

Nebojte sa za kávu priplatiť, stavte na kvalitu

Ako to napokon v jednotlivých regiónoch dopadne, je v tejto chvíli ťažké predpovedať. Odborníci sa však zhodujú na tom, že klimatické zmeny budú mať na pestovanie kávy dramatický vplyv. Nuž a pestovatelia, ktorí sa im ubránia, budú kávu podľa všetkého nútení predávať drahšie.

Dnes sú v mnohých prípadoch ceny stlačené neskutočne nadol a veľké spoločnosti tak farmárov tlačia k múru. Na druhej strane to však máme vo svojich rukách; ak sme ochotní priplatiť si napríklad za kávy s certifikátmi fairtrade alebo bio, existuje predpoklad, že lepšie podporíme aj samotných farmárov, ktorým tak ostanú zdroje na boj s klimatickými zmenami.

Avšak keď budeme kupovať kávy veľkých a bežných značiek, ktoré ovládajú takmer celý kávový trh, farmárom príliš nepomôžeme. Dostanú totiž len akúsi „žobračenku“. Ak teda máte možnosť vybrať si, nekupujte kávu v bežnom obchode; zvoľte špecializovaný eshop, lokálnu pražiareň alebo dobrú kaviareň.

Príspevok Dokáže sa káva popasovať s klimatickými zmenami? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Ďalší problém má takisto španielske označenie „la broca“. V tomto prípade ide o malého chrobáčika, ktorého výskyt je v posledných rokoch čoraz častejší. Vyhovuje mu postupné otepľovanie, ktoré je v mnohých oblastiach spojené aj s menším množstvom zrážok. Takto sa dokáže veľmi rýchlo množiť a likvidovať kávové plody.

V Kolumbii je napadnutých vyše 6 percent úrody

Aktuálne správy z Kolumbie hovoria o tom, že v úvode apríla bolo chrobákom s latinským názvom Hypothenemus hampei napadnutých až 6,2 percenta celkového množstva úrody. Vzhľadom na to, že Kolumbia je tretím najväčším producentom kávy na svete s ročným objemom takmer milión ton, ide o obrovské škody. Veď šesť percent z milióna je 60 000 ton.

Kolumbijská kávová federácia (Fnc) zo situácie obviňuje malé množstvo zrážok. „Rok začal suchom a v suchých obdobiach je v tomto smere vždy spustený akýsi alarm,“ informoval technický riaditeľ federácie Hernando Duque, ktorého slová cituje stránka comunicaffe.com. „Priemerné teploty stúpajú a nakazené plody ležiace na zemi sa kvôli nedostatku vlhkosti nerozkladajú tak rýchlo, ako by mali. Táto situácia napomáha reprodukčnému procesu chrobákov.“

Maličká hrozba so silnou čeľusťou

La Broca je natoľko nebezpečný chrobák, že ak by pestovatelia neprijali žiadne opatrenia, dokázal by napadnúť 50 až 100 percent kávových čerešní. Malého škodcu, ktorý meria len 1,2 až 1,8 milimetra, v španielsky hovoriacich krajinách označujú aj ako barrenador del café, gorgojo del café, prípadne broca del café. A všade sa ho boja.

Má veľmi silnú čeľusť, vďaka ktorej mu kávové plody nerobia žiadny problém. Zaujímavé je to, že samičky dokážu preletieť malú vzdialenosť, ale samčekovia majú krídla zakrpatené. V skutočnosti ich ani nepotrebujú, pretože počas 40 dní svojho života nikdy neopustia ovocný plod.

Samičky žijú 35 až 190 dní, pričom cesta z vajíčka do dospelosti trvá 24 až 45 dní. Prehryzú sa do vnútornej časti kávovej čerešne a po dvoch dňoch nakladú 35 až 50 vajec; samičky sa rodia v trinásťkrát väčšom počte ako samčekovia.

Sto chrobákov v plode, päť generácií na kávovníku

Napokon to dopadne tak, že v rámci jednej kávovej čerešne môže mať svoj domov až sto chrobákov a na kávovníku ako takom žije tri až päť generácií.

Zvláštne je to, že „la broce“ na jednej strane vyhovuje sucho, lebo sa tak ľahšie množí, no na druhej strane ho nemá rada, pretože vo vonkajšom priestranstve by rýchlo vyschla. Ak dlhšie neprší, pokojne si hovie vnútri plodu, kde má ideálne podmienky. Aj to napokon prispieva k rýchlejšiemu množeniu.

Prisťahovalec z Afriky

Dodajme, že pôvodným domovom chrobáka je stredná Afrika, z ktorej sa však neskôr dokázal „presťahovať“ aj do iných častí sveta. V Brazílii ho prvýkrát pozorovali už v roku 1926, v Guatemale a Mexiku v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v Kolumbii v osemdesiatych, v Dominikánskej republike v deväťdesiatych. Portoriko ho prvýkrát objavilo v auguste 2007 a Havaj presne o tri roky neskôr.

A na záver ešte jedno číslo: „la broca“ spôsobí ročné škody vo výške približne 500 miliónov dolárov.

Príspevok La Broca: Maličký chrobáčik, ktorý vie spustošiť úrodu kávy je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Ukáže sa a o pätnásť dní neskôr je rastlina mŕtva,“ povedal v rozhovore pre Univision pestovateľ Paulino Morales López ukazujúc na hrdzu, ktorá sa objavuje na listoch. Podľa odborníkov je to dôsledok zmeny klímy a nepredpovedateľnosti počasia. Káva by potrebovala veľmi presne nastavenú kombináciu dažďa, správnej teploty, ale aj období sucha a ideálnej nadmorskej výšky. Keď je však príliš teplo a často prší, hrdza sa množí.

Hrozby zvané „roya“ a „la broca“

Mexičania túto chorobu označujú ako „roya“. Podľa dostupných informácií ich už pripravila o viac ako miliardu dolárov a obrovské množstvo ľudí prišlo o prácu. Ešte v roku 2010 dokázala krajina vyprodukovať 4,5 milióna 60-kilogramových vriec s kávou, avšak v minulom roku to boli už len dva milióny.

Hrdza sa začala výraznejšie prejavovať okolo roku 2013 a od tohto okamihu to v Mexiku ide výrazne dolu vodou. Na rastlinách sa objavia žltohnedé fľaky a je hotovo. Kávové čerešne sú po jej zásahu zošúverené a sivé. Nepríjemné je aj to, že stredoamerická krajina sa dlho borila s iným problémom, malým chrobáčikom „la broca“, ktorému sa takisto darí pri vyšších teplotách. Keď k tomu prišla „roya“, bolo zle.

S kávou to má ísť dolu vodou…

Mexiko je najväčším svetovým exportérom organickej kávy, pričom takmer všetka pochádza z južných regiónov. V štáte Chiapas je na kávovom priemysle závislých milión ľudí, teda približne 30 percent tamojšej populácie. V celom Mexiku ide až o päť miliónov ľudí, z ktorých väčšina pracuje na malých rodinných farmách. Krajina má okolo 500 000 malých producentov kávy.

Počasie spôsobuje problémy aj mnohým farmám v Brazílii či Vietname, teda v krajinách, ktoré patria medzi najdôležitejších producentov kávy. Hovorí sa o tom, že klimatické zmeny sa do roku 2050 postarajú o zmenšenie oblasti ideálnej pre pestovanie kávy na polovicu. Nuž a Christian Bunn, ktorý je odborníkom na kávu a expertom na klimatické zmeny, tvrdí, že podľa niektorých modelov môžeme v roku 2080 ostať celkom bez kávy.

„Ale to je vec, ku ktorej by mohlo prísť len v tom najextrémnejšom scenári,“ skonštatoval Bunn. „Všeobecne to vyzerá tak, že približne polovica oblasti, ktorá je aktuálne vhodná pre pestovanie kávy, je klimatickými zmenami vážne ohrozená.“

Počasie si robí čo chce

Vráťme sa však k Mexiku. Pestovateľ Victor López, ktorý býva hodinku od mesta San Cristóbal, je z prejavov počasia veľmi sklamaný. Už v decembri nechápavo krútil hlavou, pretože v danom období malo pršať raz alebo dvakrát denne, avšak nič.

„Káva potrebuje vodu,“ zdôraznil. „Ale na druhej strane, ak príde silný dážď v období formovania plodu, tak to má takisto svoj vplyv. Potrebujeme správne vyvážený prílev zrážok.“

„V tejto chvíli už vidíme, že nie sme schopní zarobiť dosť peňazí na to, aby sme prežili celý rok a aby sme sa dokázali postarať o deti. Hľadáme riešenie, pretože peniaze nám nestačia,“ dodal López.

Kvalita mexickej kávy klesá

A čo je ešte horšie, Mexičania idú s kvalitou smerom nadol. V odvetví výberovej kávy boli dlhodobo známi vysokou kvalitou a dobrou cenou, ale už to prestáva platiť.

„V oblasti výberovej kávy môžete získať sto bodov, takto ste hodnotení,“ pripomenul americký importér Chad Barasch. „V Mexiku sme pred troma rokmi mali kvalitu 84, ale teraz je to okolo 80. Pokles o štyri body je v tejto komunite obrovský.“

Príspevok Mexičania majú problémy, klimatické zmeny likvidujú pestovateľov je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Situácia sa však mení a káva sa dnes vo veľkom pestuje na slnkom zaliatych rovinách, kde majú stroje dobrý prístup. Tie následne nahradia desiatky farmárov a produktivitu zvyšujú takým enormným spôsobom, že ceny kávy padli na trinásťročné minimum. Ale čo potom s farmármi, ktorí kávu poctivo pestujú na kopcoch? Tam sa stroje nikdy nedostanú. A bohužiaľ, v súčasnosti to nie je ich jediný problém.

Od Panamy po Belize…

Situácia je veľmi vážna hlavne v Strednej Amerike, teda v oblasti medzi Kolumbiou a Mexikom. Nachádza sa tam Panama, Kostarika, Nikaragua, Honduras, Salvádor, Guatemala a Belize. Mnoho farmárov tu už skrachovalo, ale podľa New York Times nejde len o slabú produktivitu. Problém spôsobilo aj globálne otepľovanie, ktoré v tejto oblasti udrelo silnejšie, ako inde. Nuž a káva je na to veľmi citlivá.

„Postupne narastajúce teploty, extrémnejšie prejavy počasia a čoraz nepredpovedateľnejšie počasie – neprší vtedy, keď by malo, prípadne leje vtedy, keď by nemalo,“ konštatuje New York Times. „Toto všetko narušilo cykly dozrievania kávy a navyše to prinieslo veľké premnoženie škodcov.“

Opustených fariem pribúda

Situácia dospela tak ďaleko, že mnoho fariem ostalo prázdnych a očakáva sa ďalšie zhoršovanie situácie. Miestni obyvatelia v mnohých prípadoch nemajú inú možnosť, ako sa cez Mexiko pobrať smerom do USA. Zmena klímy sa v priebehu najbližších troch desaťročí môže postarať o to, že až 1,4 milióna zväčša poľnohospodársky založených ľudí z Mexika a Strednej Ameriky naberie smer USA. Takto to vidí Svetová banka.

USA proti tomu bojovalo svojsky; ekonomicky silná krajina posielala do regiónu Strednej Ameriky dotácie vo výške desiatok miliónov dolárov, ktoré farmárom pomáhali. Navonok to možno neznelo príliš logicky, ale USA vďaka tomu dokázalo pomerne úspešne odrážať nával migrantov. Prezident Donald Trump však pomoc pre Honduras, Guatemalu a Salvádor stopol. Nuž a je jasné, aký to malo následok.

Farmári utekajú do USA

„Klimatické zmeny ničia niektoré farmy,“ povedal honduraský farmár Fredi Onan Vicen Peña pre New York Times a dodal, že jeho bratia, sestra i syn to už vzdali a nabrali smer USA. Veľmi ho to mrzí, ale aj on je vraj bezmocný. Klimatická zmena sa postarala o to, že miesta, kde sa káve darilo, už nie sú ideálne. Farmy treba sťahovať do vyšších polôh, čo je drahé. Doterajšie plantáže sú napádané chorobami, napríklad hrdzavením kávovníka. „Toto sme nepredpokladali,“ smutne skonštatoval Vicen.

„Aj niektoré veľmi silné rodiny, ktoré už dlho produkovali kvalitnú kávu, čelia rozhodnutiu, či ostať v kávovom priemysle,“ uviedla profesorka antropológie Floridskej univerzity Catherine M. Tuckerová, ktorá sa už vyše dve desaťročia venuje výskumu na pôde Hondurasu.

„Malí farmári už doteraz žili v chudobe,“ pridal svoj názor doktor Edwin J. Castellanos z výskumného inštitútu na Universidad del Valle de Guatemala. „Už doposiaľ boli na hrane toho, že takto prežiť nedokážu. Akákoľvek ďalšia zmena situácie im môže dať rozhodujúci podnet pre odchod.“

Stratí Stredná Amerika 40 percent vhodného kávového územia?

Odhady týkajúce sa budúcnosti sú veľmi zlé. Niektoré predpovede hovoria o tom, že do roku 2050 sa územie Strednej Ameriky, ktoré je vhodné pre pestovanie kávy, zmenší až o 40 percent. Počet pestovateľov kávy sa v oblasti, kde žije skôr spomínaný pán Vicen, za posledné desaťročie znížil z 12 000 na 9 000.

„Malí producenti nemajú šancu, nemôžu pokračovať. To vám môžem povedať so stopercentnou istotou,“ skonštatoval José Edgardo Vicen, brat skôr spomínaného pána, ktorý už kávovú oblasť opustil a dnes pracuje v stavebníctve. „Spomínam si na to, že zber úrody bol kedysi ako párty. Oslavovalo sa. Dnes to však neplatí. Evidujú sa len straty. Zisky nie sú žiadne.“

Dodajme, že aj bio organická káva Cafézia pochádza zo Strednej Ameriky, konkrétne z Peru a Hondurasu. Disponuje však certifikátom „fair trade“, ktorý je zárukou toho, že farmári dostali za svoju prácu dostatočne zaplatené. Ostáva len veriť, že im to pomôže.

Príspevok Stredoamerickí pestovatelia kávy krachujú, húfne utekajú do USA je zobrazený ako prvý na Blog o káve.