Vlastník pražiarne Ditta Artigianale je nahnevaný. Niekoľkonásobný taliansky baristický šampión cíti, že v rukách nemá dostatočné páky na to, aby s problémom niečo spravil, ale aspoň na neho plánuje upozorniť. V stredu 4. augusta vyrazí na bicykli z Florencie a pustí sa do Talianskej kávovej tour, ktorá povedie z Toskánska cez Umbriu, Marche a Abruzzo až do Apulie.

Francesco a jeho french press

„Jeho cieľom je zvyšovať povedomie o ekologických témach a pomôcť tak zachrániť kávu,“ píše stránka comunicaffe.com. „V záujme toho sa v rámci každej etapy svojej tour stretne s niekoľkými kľúčovými hráčmi pôsobiacimi v tomto biznise. Tieto inštitúcie pohostí výberovou kávou.“

„Na každej zastávke to bude iná káva pochádzajúca z malých plantáží, ktorú Francesco pripraví sám prostredníctvom vlastného french pressu,“ dodáva stanovisko.

Spojenie dvoch najväčších vášní

Sám Sanapo hovorí, že pri celom projekte chce spojiť svoje dve najväčšie vášne: kávu a bicykle. Jeho Italian Coffee Tour bude sponzorovať spoločnosť Confcommercio Firenze, ale aj firmy ako Hario, Pissei či Rolling Dreamers.

„Čelíme hrozbe týkajúcej sa toho, že prídeme o potešenie spojené so šálkou kávy, teda o jeden z najtradičnejších zvykov v Taliansku,“ povedal Francesco Sanapo. „A to bohužiaľ kvôli globálnemu otepľovaniu, ozónovej diere, ničeniu pralesov, ale aj zanedbaniu včiel.“

„Je možné, že v roku 2050 už krajiny, v ktorých sú tieto zrná kultivované, nebudú schopné produkovať ovocie. Preto som sa rozhodol urobiť niečo skutočné a konkrétne, pričom skombinujem svoje dve vášne, kávu a bicykle.“

Francesco Sanapo: Každý z nás sa môže postarať o zmenu

„V rámci tisíckilometrového výletu prejdem viacero talianskych regiónov, v ktorých budem hovoriť o káve a klimatickej zmene. Pevne verím, že každý z nás sa môže postarať o zmenu. Môžeme začať už malými dennými aktivitami, ktoré vieme realizovať novými, ekologickými a udržateľnými spôsobmi,“ dodal Sanapo.

Dodajme, že Francesco Sanapo vyhral taliansky baristický šampionát v rokoch 2010, 2011 a 2013. Na majstrovstvách sveta v Melbourne skončil v roku 2013 šiesty.

Príspevok Káve hrozí koniec. Francesco Sanapo dostal nápad… je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Na štúdii, ktorej výsledky boli uverejnené v magazíne Ecological Solutions and Evidence publikovanom Britskou ekologickou spoločnosťou, sa podieľali vedci z Zürichu a z Havajskej Univerzity. Tí na zničený pozemok v Kostarike o rozlohe 35 x 40 metrov vysypali značné množstvo odpadovej kávovej dužiny. Vedľa toho vytýčili rovnako veľký pozemok, s ktorým neskôr výsledky porovnávali.

Dužina tvorí 45 percent kávového odpadu

Dužina je vonkajšia časť kávovej čerešne v angličtine označovaná ako „pulp“. V článku zasvätenom spracovaniu kávy sme sa detailnejšie venovali aj procesu zvanému „pulping“, pri ktorom sa zrno zbavuje dužiny. Celkovo pri ňom čerešňu zbavujeme až približne 45 percent biomasy.

Ročne na svete dopestujeme obrovské množstvo kávy, takže takéhoto odpadu je približne 10 miliónov ton. Nie je to s ním jednoduché, pretože ak nie je zlikvidovaný vhodne, môže spôsobiť poškodenie pôdy a vodných zdrojov. Spomínaná štúdia však ukázala, že tento odpad vôbec netreba znehodnocovať a zbavovať sa ho. Môže mať totiž veľmi pozitívny vplyv v oblastiach, ktoré boli umelo odlesnené.

Z hrubej vrstvy dužiny je „malý les“

„Výsledky boli neskutočné,“ povedala autorka štúdie Dr. Rebecca Coleová. „Oblasť, na ktorú bola vysypaná hrubá vrstva kávovej dužiny, sa za dva roky zmenila na malý les, zatiaľ čo na kontrolnom pozemku naďalej dominovali nepôvodné pastevné trávy.“

Tím do polmetrovej vrstvy kávovej dužiny počas dvoch rokov vôbec nezasahoval. Keď sa potom na miesto vrátil, ukázalo sa, že oblasť ošetrená kávou, bola zarastená na 80 percent. Neošetrená oblasť vykazovala len 20-percentné množstvo porastu. Nuž a v „dužinovej zóne“ bol porast v priemere štyrikrát vyšší, ako na kontrolnom pozemku.

Dužina zničila invazívne trávy

Rozhodujúca skutočnosť spočívala podľa všetkého v tom, že hrubá vrstva kávovej dužiny pomohla zlikvidovať invazívne trávy. Tie sú natoľko agresívne, že stromom nedovolia zakoreniť sa. Ich ústup sa však postaral o to, že stromy sa dokázali zakoreniť a rásť. Semená mal na miesto priviať vietor, prípadne ho priniesli zvieratá a uchytili sa veľmi rýchlo.

Ďalšie pozitívum sa týkalo toho, že po dvoch rokoch sa v ošetrenej oblasti výrazne zvýšili hladiny rôznych živín vrátane uhlíka, dusíka alebo fosforu. Takisto ide o mimoriadne sľubné zistenie, pretože v umelo odlesnených oblastiach je pôda často v tragickej kondícii.

Win-win situácia

Výskumníci okrem spomínaných živín pozorovali aj množstvo rôznych druhov organizmov, ktoré sa v pôde nachádzajú, veľkosť drevnatých kmeňov a porast skúmali aj pohľadom z dronov. Všetko vyznelo mimoriadne pozitívne, avšak dôležitý bude aj vývoj v ďalších rokoch, ktorý je zatiaľ neznámy.

„Táto prípadová štúdia naznačuje, že vedľajšie poľnohospodárske produkty je na zničených tropických územiach možné využiť na urýchlenie obnovy lesov,“ pokračovala Coleová. „Spracovanie týchto vedľajších produktov spôsobuje poľnohospodárskemu priemyslu dodatočné náklady, ale takéto využitie na obnovu môže pomôcť s dosiahnutím globálnych cieľov týkajúcich sa zalesňovania. Tento scenár by mohol byť win-win.“

Kostarika prišla o tri štvrtiny lesov

Odpadová kávová dužina je k dispozícii zväčša práve v miestach, ktoré nevyhnutne potrebujú obnovu lesov. Využitie tejto stratégie by podľa autorov štúdie mohlo výrazne pomôcť s naplnením cieľov, ktoré boli stanovené napríklad v Parížskej dohode z roku 2015.

Dodajme, že štúdia bola vykonaná v okrese Coto Brus nachádzajúcom sa v južnej časti Kostariky. Kávovú dužinu vedci vysypali na území bývalej kávovej farmy, kde bol pred jej založením les. Krajina prešla v 50. rokoch minulého storočia veľmi intenzívnym odlesňovaním a dnes má len približne štvrtinu pôvodného množstva lesov.

Potrebné sú ďalšie štúdie

„Táto štúdia bola vykonaná len na jednom mieste, takže potrebujeme absolvovať ďalšie testy a potom uvidíme, či táto stratégia funguje aj vo viacerých rôznych podmienkach. Nuž a merania, o ktoré sa teraz delíme, zachytávajú len prvé dva roky. Až dlhodobejšie monitorovanie nám ukáže, aký vplyv mala kávová dužina na dotknutú pôdu a vegetáciu v priebehu dlhšieho časového obdobia. Nuž a dodatočné testy ukážu aj to, či toto aplikovanie kávovej dužiny nemá aj nejaké negatívne dopady.“

Jedna z nevýhodu určite spočíva v tom, že dužinu je možné umiestňovať zväčša len na relatívne ploché a dostupné miesta, odkiaľ ju nezmyjú silné dažde. „Túto štúdiu by sme radi rozšírili aj o ďalšie zničené oblasti. Koncept by sme okrem toho chceli otestovať aj s inými typmi vedľajších produktov poľnohospodárstva, ktoré sa nevyužívajú, napríklad s kôrou z pomarančov.“

„Dúfame, že naša štúdia bude odrazovým mostíkom pre ostatných výskumníkov a pre iné druhy priemyslu, aby sa pozreli na to, ako môžu svoju produkciu využiť efektívnejšie a ako ju môžu prepojiť s globálnymi snahami o obnovu,“ dodala Rebecca Coleová.

Príspevok Môže kávová dužina pomôcť s obnovou lesov? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Klub sídliaci v Nailsworthe v Gloucestershire je uhlíkovo neutrálny už od roku 2017. Púta teda už dlhšie, avšak teraz jeho hráči prešli od bambusových dresov od spoločnosti PlayerLayer ku kávovým.

Odborníci testovali viacero rôznych materiálov, ktoré by boli vhodné pre výrobu dresov, no a najlepšie vyšiel odpadový kávový grunt v kombinácii s recyklovanými plastami. Premiéru si tieto dresy odbili v sobotňajšom stretnutí s Colchestrom a domácim pomohli k víťazstvu 3:0.

Dresy vyrobené z kávy nahradili bambusových pionierov

„Naše dobrodružstvo týkajúce sa alternatívnych materiálov pokračuje,“ povedal prezident Forest Green Rovers Dale Vince. „Už keď sme boli pred dvoma rokmi v spolupráci s PlayerLayer bambusovými pioniermi, bolo to považované za revolučný nápad. Nuž a myšlienka týkajúca sa použitej kávy nie je o nič menej radikálna a prekvapujúca.“

„Musíme sa pozrieť na každý jeden aspekt toho, ako žijeme a fungujeme,“ pokračoval Vince, ktorého slová cituje Sportsmail. „Všetko, čo robíme, má svoj vplyv; vrátane šiat, ktoré nosíme a vrátane dresov, ktoré majú futbalisti. Toto má byť správa pre fanúšikov i pre všetkých ľudí. Správa hovoriaca o tom, že aj oblečenie, ktoré nosíme, je dôležitá téma…“

Vince chce týmto krokom vyzvať aj ostatné futbalové a športové kluby, aby verejnosť spoločne motivovali k napredovaniu po stránke udržateľnosti. „Tento dres nám navyše dáva aj športovú výhodu, pretože kávový materiál je vzdušnejší, ako bambusový. A omnoho vzdušnejší ako umelina, ktorá je v tomto smere trhovou normou. Toto všetko je hlavne o udržateľnosti, ale keďže sme futbalový klub, musí nám to prinášať aj výkon – tieto dve veci idú spolu ruka v ruke.“

Odpadová káva a plastové fľaše

Zaujímavé boli aj ďalšie slová spolumajiteľa klubu, podľa ktorého môže šport pôsobiť v pozícii „influencera“ a ukazovať, čo je správne. Veľmi ho teší, že sa k nemu pridal aj futbalista slávneho Arsenalu Hector Bellerin a tiež do klubu investoval. Aktuálne je jeho druhým najsilnejším spolumajiteľom.

Na výrobu jedného dresu bola použitá odpadová káva z troch šálok (35%), ku ktorým výrobcovia pridali päť recyklovaných plastových fliaš (65%). Vince plánuje spustiť aj výrobu nového radu oblečenia, tímu obstará elektrický autobus a presťahuje ho do nového stánku pre 5000 fanúšikov, ktorý bude postavený z dreva; Eco Park by mal vyrásť za tri až štyri roky.

„Toto všetko môžeme odkomunikovať obrovskému publiku a postarať sa o zmenu, čo je ozaj vzrušujúce. Myslím si, že veci, ktoré tu dnes robíme, budú vo všetkých športoch onedlho normálne. To, čo vyzeralo byť pred desiatimi rokmi radikálne, bude o päť rokov norma. Máme približne 10 rokov na to, aby sme podstúpili veľké zmeny a po stránke globálneho otepľovania predišli najhoršiemu. Azda si o päť rokov povieme, že po stránke zníženia uhlíkových emisií sme toho spravili veľa,“ dodal Dale Vince.

Príspevok Dresy vyrobené z kávy: Futbalový klub si razí ekologickú cestu je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Práve od tohto je odvodený názov hrdza kávovníkových listov, pričom v španielčine sa táto choroba označuje ako „la roya“. Pár slov k nej povedal farmár Gabriel, ktorý má v Guatemale „farmu šťastia“ (Finca La Felicidad). Priznal, že s hrdzou sa už v 70. rokoch minulého storočia boril aj jeho otec, ale vtedy rastliny stačilo ošetriť špeciálnym prostriedkom a bol pokoj. Keď to Gabriel skúsil pred desiatimi rokmi, choroba sa rýchlo vrátila.

Chemické prípravky hrdzu nezničia

Dnes je situácia ešte horšia a chemikálie zväčša nezaberajú. „La roya ich nerešpektuje,“ povedal spomínaný Gabriel pre TheAtlantic.com. Vzápätí si povzdychol nad tým, že listy nedokáže zachrániť. Hrdza ich zlikviduje, vyschnú a opadnú. Následne na to dopláca celá rastlina, ktorá bez listov vlastne začne umierať.

„Myslel som si, že to po roku alebo dvoch zmizne rovnako, ako predtým v dávnejšej minulosti,“ poznamenal. „Ale všetko je to úplne zamorené. Používame rôzne fungicídy, ale zdá sa, že to nestačí.“

(Aktualizované: napísali sme aj článok o fungicíde s názvom Priaxor Xemium.)

Podobný osud trápi aj mnoho ďalších farmárov a zdroje uvádzajú, že v rokoch 2012 až 2017 spôsobila hrdza kávovníkových listov škody vo výške viac ako 3 miliardy amerických dolárov. Takmer dva milióny farmárov vraj museli opustiť svoje farmy a ísť ďalej, do iného prostredia.

Ako hrdza zlikvidovala cejlónsku produkciu

Niečo podobné sa pritom odohralo už pred vyše 150 rokmi na ostrove Cejlón nachádzajúcom sa v Indickom oceáne, ktorý dnes poznáme ako Srí Lanka. Od roku 1815 bol pod kontrolou Veľkej Británie a obchodníci tam doniesli aj kávu. Táto kolónia vraj v tom čase produkovala viac kávy, ako ktorýkoľvek iný štát, avšak v priebehu niekoľkých rokov bol všetkému koniec.

Celý Cejlón v podstate okamžite prešiel na pestovanie čaju, čím je známy do dnešných dní. No a káva pred hrdzou „utekala“ všade, kde to len bolo možné. Hovorilo sa, že choroba za ňou nemá šancu prejsť cez Atlantik, takže pestovanie kávy v južnej, prípadne strednej časti amerického kontinentu malo byť v poriadku. Ibaže nie je.

Hrdza – cestovateľka

Nikto nevie povedať, ako sa hrdza do týchto končín dostala, avšak možností je viacero. Buď spolu s iným tovarom, buď ju nejakým spôsobom preniesli ľudia napríklad na svojom ošatení a vylúčený nie je ani prenos vzduchom. Tak, ako môže v našich končinách padať saharský piesok, mohla iným smerom putovať aj táto choroba. Stačilo pár drobných čiastočiek, ktoré sa v novom prostredí začali množiť.

Najskôr na nich zaberal postrek, ale zjavne sa naučili vzdorovať mu. Zmutovali. Čo je však zvláštne, odborníci veľkú zmenu v zložení hrdze neregistrujú. „Skôr si myslíme, že tu ide o vplyv klimatických zmien,“ uviedla pre rovnaký zdroj odborníčka menom Aime, ktorá pripomenula, že v dôsledku tejto skutočnosti je v kávových oblastiach teplejšie, často intenzívnejšie prší, stúpla vlhkosť a toto všetko chorobám vyhovuje. Rozmach hrdze kávovníkových listov vraj má exponenciálny charakter.

Klimatické zmeny hrdzi pomáhajú

„Áno, dažde boli v poslednej dobe silnejšie,“ prikývol farmár Gabriel. „Na druhej strane máme dlhšie obdobie sucha a vietor je omnoho silnejší. Za toto všetko môžu klimatické zmeny.“

Ďalšie zaujímavé informácie pridal farmár Luis Pedro Zelaya Zamora, ktorého rodina pracuje s kávou približne hodinu cesty od La Felicidad. Ich firma sa volá Bella Vista.

„Samozrejme, že la roya tu bola už od 80. rokov,“ prikývol. „Ale nikdy nešla vyššie, ako do nadmorskej výšky 1 000 metrov. Avšak možno pred ôsmimi rokmi sme ju začali vidieť vo výške 1 200 metrov, potom 1 500, 1 600, 1 800. Každým rokom bola vyššie a vyššie, až sa dostala všade. No a od toho okamihu začala byť veľmi agresívna.“

Káva dopláca na úzky genetický profil

Jeden z problémov kávy má byť v tom, že jej genetický profil je veľmi úzky. Nie je to „monokrop“ ako banány, ktoré sú len klony jeden druhého a môže ich zničiť jedna choroba, ale jej variety sú si tiež veľmi blízke.

V tejto súvislosti vám položíme otázku: Viete o tom, že pôvodná odroda banánov zvaná Gros Michel bola chorobou zlikvidovaná v 60. rokoch minulého storočia a dnes tu máme jej sladšiu varietu označovanú ako Cavendish?

Pomôže káve šľachtenie a kríženie?

Káva na tom nie je až tak zle, ale jej situácia tiež nie je ideálna. Odborníci sa preto snažia šľachtiť nové druhy, odrody či variety, ktoré by sa s možnými chorobami dokázali popasovať. Nie je to však jednoduché a aj keď už existujú odolné rastliny, kompletná výmena súčasných môže trvať desaťročia. A kto zaručí, že dovtedy hrdza opäť nezmutuje a nezačne likvidovať aj nové stromy?

Toto všetko je v tejto chvíli otázne, ale situácia ako taká nie je dobrá. „Farmári nám hovoria, že otec ich otca mal každý rok dobrú úrodu,“ uviedol Aaron Davis z Kráľovských botanických záhrad v Londýne, ktorý sa venuje výskumu kávy a jej odolnosti. „Ich otec mal dobrú úrodu každý druhý rok a oni ju vraj teraz majú dobrú len každých päť rokov.“

Jediným pozitívom je to, že odborníci na veci intenzívne pracujú. Skúmajú kávové odrody z celého sveta, analyzujú ich. Veria, že nájdenie riešenia je otázkou času. Len ktovie, na ako dlho…

Príspevok Hrdza kávovníkových listov zlikvidovala Cejlón, káva pred ňou „uteká“ po celom svete je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Vo Veľkej Británii teraz rozbiehajú projekt, prostredníctvom ktorého Sir David Attenborough (prírodovedec, moderátor, scenárista a producent) a princ William ľudí motivujú k nájdeniu 50 najlepších riešení pre najväčšie ekologické problémy tohto sveta. A to takých, ktoré je možné uplatniť do roku 2030.

Pomôcť vie aj káva

Najlepšie projekty dostanú milión britských libier a medzi záujemcami o túto sumu peňazí sme našli aj podnikateľov z kávového prostredia. Anna Brightmanová s bratom Williamom súťažia s projektom, v rámci ktorého použitý kávový grunt premieňajú na produkty pomáhajúce so starostlivosťou o pleť.

Anne tento nápad skrsol vo chvíli, keď sedela v kaviarni a uvažovala, kam všetok vzniknutý odpad vlastne putuje. Majiteľ jej povedal, že na skládku. „Na skládke to pritom hnije a vytvára metán, takže káva má takto na prostredie vlastne negatívny vplyv,“ povedala Brightmanová, ktorej slová cituje BBC.

Účinky kávy na pleť sú dobre známe

Následne sa začala zaujímať o to, čo by sa s tým dalo spraviť a jednou z alternatív môžu byť napríklad prípravky na pleť. V Blogu o káve sme už písali o kávovom peelingu, kávovej maske i o blahodarných účinkoch kávy na pokožku – nie je to teda žiadna novinka.

Anna sa majiteľa neskôr opýtala na to, či by od neho kávové zvyšky mohla odoberať a začala vyrábať prípravky týkajúce sa starostlivosti o pleť. Následne s nimi išla na kávový festival a v priebehu prvého dňa ich všetky vypredala. Upevnilo to jej presvedčenie, že niečo takéto môže byť žiadané. Vznikla značka Upcircle Beauty.

Prvoradý je účel, nie zisk

„Chcela som rozbehnúť značku, ktorá má pozitívny vplyv a na prvom mieste nie je zisk, ale účel,“ skonštatovala autorka nápadu, ktorá od toho okamihu začala pracovať aj na ďalších projektoch. Spracováva napríklad kôstky z olív či marhúľ.

Nuž a obaly jej produktov sú na 99 percent bez plastov a všetky jej marketingové materiály sú vyrobené z recyklovaných surovín.

„Každému, kto chce rozbehnúť ekologickú značku, by som chcela poradiť, že sa tohto kroku nemá báť. Súčasne sa netreba báť robenia vecí, ktoré ostatní ešte nerobili. Treba vytŕčať z davu a zamýšľať sa nad tým, čo také ďalšie by v budúcnosti mohlo prispieť k lepšej udržateľnosti,“ dodala Anna Brightmanová.

Príspevok Z kávového odpadu možno vyrobiť aj produkt na čistenie pleti je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Nespresso sa zaviazalo k tomu, že od roku 2022 bude fungovať uhlíkovo neutrálne, takže výrobou jej káv a produktov vznikne len toľko CO2, ktoré dokáže svojou činnosťou na druhej strane pohltiť – jednoducho povedané. Fungovaním tejto značky teda do atmosféry nepribudne žiadny CO2 navyše.

Zalesňovanie a produkcia obnoviteľnej energie

V záujme toho, aby sa tak stalo, bude Nespresso investovať do zalesňovania, ale aj do produkcie obnoviteľnej energie, teda napríklad solárnej alebo veternej. No a okrem toho bude s viacerými neziskovými organizáciami spolupracovať na podpore zdravej pôdy a na napríklad aj na prevencii erózií.

„Jednoducho povedané, nevieme sa dočkať,“ povedal výkonný riaditeľ Nespresso Guillaume Le Cunff pre Business Insider. „Musíme to spraviť a musíme to spraviť hneď. Konať treba okamžite. Všetci – tak zákazníci, ako aj zamestnanci – očakávajú, že jednotlivé značky budú generovať viac pozitívnych dopadov.“

Google, Apple, Nespresso…

Krok Nespressa prichádza len niekoľko dní po tom, ako 150 podnikateľských lídrov a investorov vrátane Googlu a Applu uverejnilo otvorený list, ktorým Európsku úniu vyzvalo k tvrdším predpisom týkajúcim sa uhlíkových emisií. Nuž a svet to nevyhnutne potrebuje, čo v týchto dňoch na vlastnej koži zažívajú napríklad aj v USA: krajinu sužujú silné požiare, ktoré klimatická kríza ešte zhoršila.

„Klimatické zmeny sú pre farmárov realitou už v týchto chvíľach, pričom základnou esenciou našej značky je dodať ten najlepší, najexkluzívnejší a najprekvapujúcejší kávový profil na Zemi. Ak nebudeme konať a ak kvôli tomu pestovatelia nebudú schopní pestovať kávu, tak hrozí riziko nášho konca v tomto biznise,“ skonštatoval Le Cunff.

Nespresso koná už dlhšie

Nespresso ako také dosiahlo uhlíkovú neutralitu už v roku 2017 a v priebehu posledných desiatich rokov znížilo emisie o 30 percent. Nový záväzok, o ktorom je tento článok, však zahŕňa aj všetky súčasti dodávateľského reťazca a celý životný cyklus ich výrobkov, takže uhlíkovo neutrálny bude každý člen reťazca od pestovateľov až po dodávku káv konečným zákazníkom.

Nespresso bude práve preto vysádzať množstvo stromov a okrem toho bude obnovovať pôdu, ktorá je kvôli farmárskym praktikám zbavená živín. Spoločnosť chce svojim približne 110 000 farmárom v pätnástich krajinách pomáhať aj s riešeniami týkajúcimi sa čistej energie. Nuž a aj firma ako taká ide do budúcnosti s cieľom, aby využívala len energiu z obnoviteľných zdrojov.

Nuž a cieľ tohto všetkého je jasný: prilákať zákazníkov, ktorí sú ekologicky založení a ktorým záleží na budúcnosti tejto planéty.

Príspevok Nespresso bude od roku 2022 uhlíkovo neutrálne, prichádza so silnou ekologickou výzvou je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Aj vás hnevá, keď vidíte ľudí okolo seba, ako si kávu berú v jednorazových „take-away“ pohároch, ktoré po chvíli automaticky zahodia a vytvárajú zbytočný odpad? Za tú chvíľku si to možno stihnú odfotiť, dať na Instagram a po vypití kávy sa život pohára končí.

Takto to robíme vo viacerých rôznych smeroch a mnohí z nás akoby si ani neuvedomovali, čo činia. Týka sa to aj miliónov mikroténových vrecúšok v potravinách, zbytočného opakovaného kupovania igelitových tašiek, ale aj neskutočného množstva plastových fliaš, v ktorých dostávame všetky možné kolové či sódové nápoje.

V mnohých prípadoch sa to ani neseparuje a niektorým ľuďom akoby to ani nevadilo. Smutné.

Premena kávového pohára na… kávový pohár

Spomínané jednorazové kávové poháre sa dennodenne starajú o veľké množstvo odpadu a pritom by bolo také jednoduché zmeniť to. V našich končinách takéto pitie kávy („to go“) nie je až také obľúbené, ako v niektorých iných krajinách, takže sme na tom ešte pomerne dobre, ale aj tak.

Britskú spoločnosť Circular & Co táto skutočnosť motivovala k zaujímavému kroku; zbiera použité jednorazové poháre, recykluje ich a premieňa na dlhodobo využívateľné termohrnčeky.

Všetkým tak chce ukázať, že jednorazové veci majú aj svoju alternatívu, vďaka ktorej by sme odpad netvorili v podstate vôbec. Pekný uzatvárateľný pohár vieme nosiť so sebou a využívať ho opakovane.

Minimalizovanie tvorby osobného odpadu

„Používať opakovane využívateľný hrnček, prípadne pohár, je jedným zo spôsobov minimalizovania tvorby osobného odpadu, a to bez toho, aby ste prišli o pohár čerstvej kávy patriaci k tradičnej rannej rutine,“ píše stránka newatlas.com, ktorá pripomína, že termohrnček z dielne spoločnosti Circular je navyše ľahko recyklovateľný, takže aj keď sa poškodí a bude už nepoužiteľný, s veľkou pravdepodobnosťou bude ešte premenený na iný výrobok.

Pred časom to vyzeralo tak, že vymeniť plastové poháre za papierové bude správny krok, no dnes to už vôbec nevyzerá ako ideálne riešenie. Papierový pohár totiž nie je iba papierový. „Papier je prirodzený produkt a je dosť dobre recyklovateľný, ale v záujme toho, aby zvládol minúty, prípadne hodiny udržať horúci kávový nápoj, je zvnútra potiahnutý plastovým povlakom, ktorý už vôbec nie je ľahko recyklovateľný.“

Absencia špecializovaných recyklačných zariadení

„Na zvládnutie recyklovania takýchto pohárov sú potrebné špecializované recyklačné zariadenia a na to, aby sa tak dialo vo veľkých objemoch, ešte jednoducho neexistuje potrebná infraštruktúra,“ konštatuje spomínaný zdroj, podľa ktorého končilo vo Veľkej Británii v roku 2018 až 99 percent týchto pohárov na skládkach, prípadne kdekoľvek v odpade. A sú to miliardy pohárov ročne.

Odborníci zo spoločnosti Circular sa rozhodli osloviť kaviarne a supermarkety, vďaka čomu sa dokážu dostať k dosť veľkému množstvu použitých jednorazových pohárov a následne ich premieňať na užitočné termohrnčeky. Každý takýto nový produkt je napokon vyrobený zo šiestich použitých pohárov, vydržať by mal 10 rokov a je 100-percentne recyklovateľný.

Pohár je k dispozícii od 13,50€

Termohrnček Circular je dobre uzatvárateľný, takže pri prenose sa káva nevyleje a zvládne aj cestu autom. Nápoj udrží pri potrebnej teplote 60 až 90 minút.

Veľmi nás potešilo, že tieto termohrnčeky sú k dispozícii aj na slovenskom trhu. Nájdete ich na eshope EKONETKA.

Príspevok Circular: Ako sa z použitých kávových pohárov stane parádny termohrnček je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Spoločnosť, ktorá patrí pod Nestlé, tvrdí, že aktuálne disponuje kapsulami s najväčším podielom recyklovaného obsahom na trhu.

Pody majú navyše veľmi tenkú hliníkovú fóliu, ktorá je oproti tej predchádzajúcej o osem percent ľahšia a vyžaduje si o 9,2 percenta menej materiálu.

„Neprestajne sa snažíme o zvyšovanie udržateľnosti a cirkularity našich operačných činností, a to vrátane spôsobov, odkiaľ materiály získavame, ako ich používame a ako ich recyklujeme,“ uviedol šéf udržateľnosti v spoločnosti Nespresso Jérôme Pérez v tlačovej správe.

„To, že sme pri našich kapsuliach dosiahli úroveň 80 percent recyklovaného hliníka, je významný míľnik a spolu s našimi dodávateľmi sme na tom pracovali ozaj veľmi tvrdo,“ skonštatoval Pérez.

Nespresso sa v tomto smere snaží konať aj preto, lebo jeho kapsule sú jednorazové a spoločnosť je za to často kritizovaná. Firma sa bráni tým, že hliník je udržateľný kov, ktorý je donekonečna recyklovateľný.

To by však pochopiteľne platilo len v prípade, ak by sa všetky použité pody podarilo recyklovať. A to je sotva reálne, takže z pohľadu ekológie bude vždy výhodnejšie pripravovať si kávu iným spôsobom, ktorý nevyprodukuje také množstvo odpadu.

Alebo nás niekto presvedčí o opaku?

Príspevok Nespresso napreduje, predstavilo ekologickejšie kapsule je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Britská štúdia z roku 2019 ukázala, že až 75 zo 124 druhov kávy (približne 60 percent) je klasifikovaných ako kriticky ohrozených (13 druhov), ohrozených (40) alebo citlivých (22) a hrozí im zánik. Spomedzi štátov je na tom najhoršie Madagaskar, kde je v ohrození až 43 tamojších druhov kávy, čo je 72 percent celkového počtu druhov, ktoré sa na spomínanom ostrove nachádzajú. V Tanzánii hrozí vyhynutie 71 percent tamojších druhov, avšak v číselnom prevedení je ich „len“ dvanásť.

Zmena klímy prináša aj nové choroby

Pri ohrození kávy ide jednak o zmenu klímy, ktorá by kávovníkom mohla uškodiť, ale veľmi dôležitú rolu zohráva aj iná vec. Nejde len o možné oteplenie a zmenu množstva zrážok, ale aj o to, že tieto skutočnosti sa postarajú o rozmach celkom iných druhov chorôb a škodcov. Nuž a práve toto môže byť pre kávu likvidačné.

Smutné je to, že podľa štúdie z roku 2014 prídeme do roku 2050 až o polovicu oblastí, ktoré sú vhodné pre pestovanie kávy. A to dokonca aj v tom prípade, ak vlády jednotlivých krajín presadia prísnejšie emisné štandardy. Už je totiž dosť neskoro. Vyzerá to tak, že najviac si to „odnesie“ južná hemisféra a regióny nachádzajúce sa v nižšej nadmorskej výške.

Každá oblasť pocíti zmeny inak

„Výberová káva sa pestuje v širokom spektre rôznych mikroklimatických podmienok, kde je jednotlivá varieta kávy vhodná pre danú kombináciu pôdy, nadmorskej výšky, teploty, množstva zrážok a podobne,“ povedal zakladateľ stránky The Coffee Chronicler Asser Christensen. „Tieto unikátne záležitosti sa postarajú o to, že klimatické zmeny budú mať na každú z oblastí iný vplyv. Napríklad nárast teplôt sa podľa všetkého postará o to, že väčšie množstvo kávy sa bude pestovať vo vyšších nadmorských výškach.“

Jeden z problémov spočíva aj v tom, že keď budú chcieť farmári svoje plantáže presunúť do vyšších nadmorských výšok, narazia na viacero problémov. Tieto miesta sú mnohokrát „obsadené“ lesmi, prípadne sa nachádzajú v kopcovitých oblastiach, kde by zber úrody vôbec nebol jednoduchý.

Farmárom hrozí nutnosť sťahovania fariem

„Určite to bude mať negatívny dopad, pretože farmári budú musieť svoje farmy premiestniť a kávovníky zasadiť v nových oblastiach,“ skonštatoval Christensen, ktorého slová cituje zdroj Matador Network. „A čím chúlostivejšie toto farmárčenie bude, tým je nepravdepodobnejšie, že priláka nové generácie farmárov.“

Zo skôr spomínaných 124 druhov kávy sa komerčne využívajú v podstate len dva. Približne 75 percent celosvetovej produkcie kávy tvorí Arabica, 23-percentný podiel má Robusta a na treťom mieste je s malým zlomkovým percentom Liberica. V niektorých bežne dostupných baleniach sú pritom v obchodoch nadávkované kombinácie dvoch najpopulárnejších kávových druhov.

Ako prvá „dobačovala“ Srí Lanka

„Existuje riziko, že veľké kávové regióny môžu veľmi rýchlo skrachovať. A to nielen kvôli samotnej zmene klímy, ale aj kvôli jej ‚vedľajším produktom‘ ako sú noví škodcovia a choroby. Toto sme pritom zažili už aj v minulosti, veď Srí Lanka bola jedným z najväčších producentov kávy, avšak v priebehu dvoch desaťročí hrdza zničila celú produkciu. To isté sa môže stať aj dnes a už aj teraz badáme, že nové hubové či plesňové choroby budú pri zmenách teploty a vlhkosti čoraz väčšou hrozbou.“

Zaujímavé je napríklad to, že taká Robusta je voči hrdzi odolná. Aj preto bola vo viacerých prípadoch krížená s kultivarmi Arabiky a odborníci sa pokúšali vytvoriť nové odolnejšie rastliny. Vyzerá to tak, že niektoré regióny bude trápiť prebytok vody, iné zasa nedostatok, niekde bude príliš teplo a inde budú zasa registrovať výrazné výkyvy počasia. Káve nič z toho nevyhovuje, je to pomerne citlivá rastlina. Nuž a ako sme spomínali, toto všetko so sebou prinesie aj nové choroby.

Pomôže pestovanie kávy v tieni?

Už pred časom sme písali o tzv. „káve pestovanej v tieni“, pričom v tomto prípade sú kávové plantáže umiestnené do lesného prostredia pod vysoké stromy. Tie bránia priamemu slnečnému žiareniu, znižujú teplotu a udržujú vlhkosť, vďaka čomu vytvoria ideálne prostredie aj pre vtáctvo, ktoré potom likviduje škodcov. K podobnému režimu prechádzajú viacerí farmári, ibaže do takýchto oblastí sa nedostanú veľké stroje a zber je preto komplikovanejší.

Do zaujímavého projektu sa pustili aj na Mount Gorongosa v Mozambiku, kde sa veľké oblasti pokúšajú zalesniť za pomoci kombinácie kávovníkov a veľkých stromov, ktoré v týchto oblastiach kedysi vytvárali pralesy. „Pracujeme v oblastiach, kde sa predtým káva nepestovala a s farmármi, ktorí ju nepestovali,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Gorongosa Coffee Eric Wilburn, podľa ktorého to má svoje výhody a mohli napríklad vysadiť odolnejšie rastliny.

Hlavným cieľom je dosiahnuť v tejto oblasti zmenu prostredia o pár krokov bližšie k tomu, čo by ponúkali dažďové pralesy. „Vďaka tomu by táto oblasť mohla mať potenciál byť odolnejšou voči suchu, ktoré by klimatické zmeny mohli spôsobovať. Dažďové pralesy totiž zvyšujú vlhkosť a pomáhajú formovať dažďové oblaky, čo generuje viac lokálnych zrážok,“ dodal Wilburn.

Nebojte sa za kávu priplatiť, stavte na kvalitu

Ako to napokon v jednotlivých regiónoch dopadne, je v tejto chvíli ťažké predpovedať. Odborníci sa však zhodujú na tom, že klimatické zmeny budú mať na pestovanie kávy dramatický vplyv. Nuž a pestovatelia, ktorí sa im ubránia, budú kávu podľa všetkého nútení predávať drahšie.

Dnes sú v mnohých prípadoch ceny stlačené neskutočne nadol a veľké spoločnosti tak farmárov tlačia k múru. Na druhej strane to však máme vo svojich rukách; ak sme ochotní priplatiť si napríklad za kávy s certifikátmi fairtrade alebo bio, existuje predpoklad, že lepšie podporíme aj samotných farmárov, ktorým tak ostanú zdroje na boj s klimatickými zmenami.

Avšak keď budeme kupovať kávy veľkých a bežných značiek, ktoré ovládajú takmer celý kávový trh, farmárom príliš nepomôžeme. Dostanú totiž len akúsi „žobračenku“. Ak teda máte možnosť vybrať si, nekupujte kávu v bežnom obchode; zvoľte špecializovaný eshop, lokálnu pražiareň alebo dobrú kaviareň.

Príspevok Dokáže sa káva popasovať s klimatickými zmenami? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Ide doslova o alarmujúcu skutočnosť a v období, keď na jednej strane pociťujeme zlepšenie kvality vzduchu, na druhej strane produkujeme dodatočný odpad. Vietnamská spoločnosť ShoeX na to zareagovala novým rúškom AirX, ktoré je vyrobené z vietnamskej kávy, je antibakteriálne, dá sa opätovne používať a navyše je biodegradovateľné. Jeho kúpou a používaním teda nevytvoríme de facto žiadny odpad.

„Produkt AirX nie je odporúčaný len ako pomoc pri zabránení šírení koronavírusu, ale aj ako pomoc pri ochrane planéty,“ uviedol zakladateľ spoločnosti ShoeX Thanh Le v publikovanej tlačovej správe. „Rúška by mali mať dlhšiu životnosť a nemali by byť len jednorazové…“

AirX je antimikrobiálne rúško s 99,99 percentnou antibakteriálnou technológiou a s dvoma vrstvami ochrany. Jedna vrstva je utkaná z kávového pradiva pomocou technológie PowerKnit, druhou vrstvou je vnútorný biodegradovateľný filter vyrobený pomocou nanotechnológie a kávy. Rúško je možné prať a dá sa opätovne využívať, pričom filter je ideálne vymeniť po 30 dňoch.

Ako pripomínajú autori, rúška AirX majú okrem toho aj „excelentnú prirodzenú kávovú arómu, ktorá môže užívateľa lepšie naladiť. Navyše ponúkajú ochranu proti UV žiareniu, módny dizajn a štýlové farby.“

Thanh Le pripomenul, že všetky súčasti nového riešenia sú „stopercentne vegánske“ a každý si ich môže dovoliť. „Nie je ťažké a ani drahé začať si viac uvedomovať naše konzumné návyky a vymeniť ich za ekologickejšie, prírodnejšie a zelenšie,“ poznamenal Thanh Le, ktorého spoločnosť v úvodnej fáze výroby dokáže produkovať do 10 000 rúšok denne.

O presnom postupe výroby vláken správa nehovorí, ale iní vietnamskí nadšenci už vyrábajú aj topánky z kávového gruntu; ten dôkladne očistia od oleja, zomelú a premiešajú s polyesterom z plastových fliaš, vďaka čomu vytvoria špeciálne „kávové vlákno“.

Viac informácií o rúškach je k dispozícii na internetovej stránke spoločnosti ShoeX.

Príspevok Vietnamci predstavili rúška vyrobené z kávy je zobrazený ako prvý na Blog o káve.