Mário Adamčík mu položil mnoho zaujímavých otázok a načrtol aj tému, že mnoho ľudí Košice podceňuje. Myslia si, že gastronomicky nemajú čo ponúknuť. Nielen po stránke kávy, ale po stránke celého gastra.

Košice určite treba navštíviť

„Určite,“ odpovedal Matúš Várady na otázku, či by ľuďom odporučil ísť do Košíc na gastroturistiku. „Máme strašne veľa fakt dobrých reštaurácií a máme krásne centrum. Hlavná ulica je krásna. Človek si vie vybrať. Horšie je to už s tou kávou…“

K tejto téme Matúš povedal, že Košice doplácajú na tradičný slovenský neduh: kaviarne si  nekúpia vlastné kávovary a mlynčeky, ale vezmú si ich od veľkých spoločností, ktorých kávu potom musia odoberať. A bohužiaľ to nie je kvalitná káva.

Zazmluvnené kávovary a mlynce ako košické zlo

„Košický problém je v tom, že veľa podnikov má zazmluvnené kávovary. A ak nemáš vlastný kávovar a vlastné mlynce, tak nemôžeš robiť veľa muziky,“ zdôraznil východniar aktuálne žijúci v Prahe. „Ja som do toho išiel radšej so starým repasovaným kávovarom, ale povedal som si, že ja budem rozhodovať o tom, akú kávu chcem. Nebude to tak, že mi niekto povie, aby som si vzal 30 kíl na mesiac a postupne mu budem splácať kávovar.“

Škoda len, že takto to nerobia viacerí. „Mnohé podniky si vo svojich začiatkoch neuvedomia, že ak by si kúpili akýkoľvek repasovaný kávovar, tak si môžu zohnať možno stokrát lepšiu kávu a za nižšiu cenu.“

Aj preto bohužiaľ v Košiciach stále prevládajú prepražené kávy ako Lavazza, Illy, Segafredo, Trieste a podobne. Keď bežní ľudia vidia tieto značky, majú pocit, že pijú kvalitu. Dolejú si mlieko a je to „pitné“, ibaže od výberovky je to na míle ďaleko. A bežným kávičkárom sa to vysvetľuje veľmi ťažko, pretože práve tieto horké nápoje pripomínajú to, čo majú v súvislosti s kávou zafixované.

Adamčík velebí Košice a odporúča návštevu

S Košicami má skúsenosti aj baristický šampión Mário Adamčík pochádzajúci od Topoľčian, ktorý metropolu východného Slovenska viackrát osobne navštívil. „Sám som Košice až do svojej prvej návštevy podceňoval,“ priznal. „O tomto meste som mal asi takú uzatvorenú a skeptickú mienku, ale keď som tam prišiel a kamaráti mi poukazovali mesto a všetky jeho zákutia, naozaj som ostal milo prekvapený. Určite všetkým odporúčam zájsť tam.“

Návštevníci tohto 250-tisícového mesta si môžu vybrať z niekoľkých kaviarní, pričom prím hrá práve BØLGE. Za návštevu stojí aj Nico Caffé, pričom pár slov padlo aj o podnikoch ako Moja malá Budapešť, Parazol, Boston Café či San Domenico caffé. Na týchto miestach by ste mali dostať kvalitnú výberovú kávu.

V BØLGE majú kávy z celého sveta

No a kto si chce kávu odniesť domov, mal by zájsť priamo do BØLGE. Tam majú k dispozícii vždy viacero kvalitných produktov.

„Ja si pražiarne vyberám buď na základe osobných vzťahov alebo sa inšpirujem rôznymi pražiarňami po Európe. To, čo v Košiciach doposiaľ ešte nebolo, zoberiem. Celkovo prevládajú pražiarne zo Škandinávie, z Nemecka, z Čiech, zo Slovenska, z Maďarska, dokonca zo Španielska. Pražiarne radi striedame a našim zákazníkom sa snažíme ukázať stále nové kávy,“ dodal Matúš Várady.

Celý rozhovor, v ktorom sa riešila kávová kultúra na východe Slovenska, ale padli slová aj o mnohých ďalších témach, nájdete na priloženom linku:

Príspevok Kávová kultúra na východe: Oplatí sa navštíviť Košice? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Najvýraznejší rozdiel by som videl v tom, že do tém začíname zachádzať omnoho hlbšie,“ uviedol Mário Adamčík pre Blog o káve. „Hosť sa už nebude vyjadrovať len o sebe a svojej práci, ale chceme prechádzať aj do spoločenských tém a do kávového zákulisia.“

Hosťom novej časti bol Michal Molčan, ktorý je zakladateľom a majiteľom renomovaného kávového magazínu Standart. Ten už vyhral viacero prestížnych ocenení, vychádza vo viacerých jazykových mutáciách a pozná ho azda každý pravý kávičkár.

„Michal je coffeegeek, ale napríklad aj učiteľ karate, no a určite aj idol mnohých baristiek a v neposlednom rade jedna z tvárí rebríčka Forbes 30pod30,“ skonštatoval M. Adamčík. „Porozprávali sme sa o redizajne magazínu a jeho budúcnosti, kam bude nový Standart smerovať a kde všade vo svete ho už nájdeme.“

Témou rozhovoru boli aj technické stránky tvorenia tlačoviny ako takej, ale riešili sa aj problémy pri tlači a zabezpečenie distribúcie magazínu do celého sveta.

„Veľmi rýchlo sme sa dostali aj k témam hospitality, práci baristu z pohľadu zákazníka a k prijímaniu spätnej väzby. A možno aj k témam, ktoré sa občas nevyslovia nahlas, ale v „roast different“ sa im nebránime. Nakoniec sme sa dozvedeli aj to, čo Michalovi vadí na baristoch a ako by si predstavoval svoju kaviareň.“

Autor podcastu nám okrem toho prezradil, že „roast different“ už nie je len o ňom. „Je aj o ďalších kávových nadšencoch, ktorí nejako prirodzene vytvorili veľmi zaujímavý tím ľudí. Spoločne pracujeme na nových projektoch a spolu s Edison Filmhub už v auguste predstavíme film Baristas o súťažení štyroch baristov na majstrovstvách sveta v Kórejskej republike.“

„K premietaniam sme pripravili aj rozhovory so zaujímavými hosťami,“ dodal Mário Adamčík, ktorý by všetkých fanúšikov rád odkázal na instagramový profil @roast_different.

A mimochodom; nové dielo má neuveriteľných 95 minút. Prajeme príjemné počúvanie, ideálne pri šálke dobrej kávy.

Príspevok Nový podcast o káve: Mário Adamčík v „roast different“ vyspovedal Michala Molčana je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Odštartovala to frajerka

„Ešte na strednej škole mala moja vtedajšia priateľka sen mať kaviareň,“ odpovedal Mário na našu otázku týkajúcu sa jeho kávových začiatkov a de facto potvrdil staré známe „cherchez la femme“, teda za všetkým je žena. „Tak sme to teda spravili a čoskoro sme mali malú kaviareň v Trnave, ibaže skončila stredná škola a tým aj naša láska. Priateľka bola fuč a kaviareň mi ostala na krku. Tak som ju predal.“

Láskou ku káve však bol už natoľko infikovaný, že na inú cestu nastúpiť nedokázal. „Netrvalo dlho a začal som pociťovať dve veci: že chcem žiť v Bratislave a že chcem otvoriť najlepšiu kaviareň na Slovensku. Mala byť jednoducho iná. A takto sa začal písať príbeh môjho ‚čierneho‘ projektu,“ skonštatoval rodák z Blesoviec pri Topoľčanoch na margo značky „black.“.

Na začiatku black. bolo veľké šťastie

Ku krásnemu veľkému priestoru sa Mário dostal náhodou a veľmi ho to potešilo. „Majiteľke som napísal už pár minút po tom, ako uverejnila inzerát,“ usmial sa. „Viem, že počas ďalších dní jej písali aj moji kolegovia, teda majitelia iných kaviarní, ale bolo neskoro. Priestor už bol môj. Mal som teda obrovské šťastie.“

„Musím priznať, že spočiatku som pociťoval značný deficit vedomostí o káve. Rozhodol som sa postupovať tak, že sa budem pýtať iných baristov – jednoducho ich požiadam o pomoc a o to, či by sa nepodelili o svoje skúsenosti. Mal som však smolu a akosi som narážal len na nesprávnych, doslova veľmi nepríjemných ľudí. Nechceli mi pomôcť, ale bola to aj o niečo iná doba. Ľudia si v gastre pomáhať nechceli.“

S ľuďmi sa treba baviť a vzdelávať ich

„Práve tu niekde sa však zrodil najdôležitejší aspekt celého tohto projektu. Našich baristov sme naučili tomu, aby sa s ľuďmi o káve bavili a aby ich edukovali. Pochopiteľne zadarmo. Aj preto mal náš nápojový lístok možno len desať položiek. Ľudia mu nerozumeli, ale baristi im všetko vysvetlili. Takto sme sa postarali o jednu prelomovú vec: medzi baristom a zákazníkom sme vybudovali vzťah,“ prezradil Mário Adamčík pre Blog o káve.

Neostalo však len pri kaviarni, pretože mladík chcel skúsiť aj pôsobenie v iných vodách. Presťahoval sa do Prahy, kde začal pracovať s tamojšou kávovou komunitou a rozhodol sa, že možno by nebol od veci rozbehnúť kvalitný podcast. A to nielen na lokálnej úrovni, ale rovno pre územie celej Českej republiky a Slovenska.

Kávový podcast roast different

„Rýchlo som sa rozhodol, že podcast roast different bude prostredníctvom kávy spájať celé tieto dva štáty. Spovedám rôznych hostí a snažím sa priblížiť ich silné stránky. To znamená, že ak mám niekoho, kto cestuje po kávových farmách, tak asi tretinu času venujeme tomu, ako to na nich funguje. Obľúbenou časťou podcastu je aj minikvíz ‚buď-alebo‘, v rámci ktorého hosť dostane pätnásť otázok a musí odpovedať výberom z dvoch možností.“

„Venujeme sa mnohým témam od podnikania v gastre, cez prácu za barom, spojenie rodinného života a práce v gastre, až po dopad koronavírusu na náš trh. Riešime témy, ktoré by poslucháča mohli niekam posunúť. Som človek, ktorý nemá rád prázdne reči, ale pochopiteľne si aj zavtipkujeme, pretože toto odvetvie prináša mnoho zaujímavých a vtipných situácií. Bola by škoda nespomenúť ich,“ poznamenal M. Adamčík.

Náš respondent pripomenul, že žiadny iný podcast, ktorý by bol určený pre celé územie Čiech a Slovenska, ani neexistuje. Uznáva však „konkurenciu“ z pražiarne Doubleshot alebo kaviarne Jedno Kafé, pričom títo ľudia podľa neho robia „zaujímavé podcasty“. Na celosvetovom trhu ich je omnoho viac a nájdu sa aj veľmi kvalitné.

Kaviarenská tour od východu na západ

„Aktuálne ma zahlcujú hlavne podcasty, ale okrem toho pracujem aj na novom projekte, po stránke ktorého zatiaľ prinášam len malé ochutnávky,“ prezradil Mário Adamčík, ktorého dielo môžete sledovať aj na Instagrame @marioadamcik. „No a keď sa skončí toto obdobie a otvoria sa hranice, plánujem cestu po slovenských kaviarňach od východu až na západ. Chcem ochutnávať ich kávy a spraviť rozhovory s majiteľmi. Veľmi mi ide o to, aby som spropagoval kaviarenský život v našej krajine.“

„Určite ma to však neuživí, je to skôr hobby a podpora komunity. Inak pracujem pre českú pražiareň Father’s Coffee Roastery a mám na starosti dve malé pražské kaviarničky s názvom Kiosek. Občas moderujem nejaké kávové podujatia, pravidelne sa vzdelávam, no a okrem toho školím baristov a pripravujem ich na súťaže,“ dodal Mário Adamčík pre Blog o káve.

Príspevok Podcast o káve: Baristický šampión Mário Adamčík rozbehol nový projekt je zobrazený ako prvý na Blog o káve.