Miro je vyučený čašník a s kávou vďaka tomu prichádzal do kontaktu v podstate neprestajne. Tá klasická horká mu príliš nechutila a oslovili ho až ovocné výberovky. „Keď som ich ochutnal, tak som do toho poriadne skočil. Pohltilo ma to,“ povedal v rozhovore pre Blog o káve. „Začal som sa vzdelávať, učiť a trénovať. Chcel som, aby zo mňa bol dobrý barista.“

Náš tip: Do konca januára 2023 môžete na eshope baristacoffeeroasters.sk využiť zľavový kód BARISTA10 alebo BLOGOKAVE10.

Miroslava Boltvana sme vyspovedali a vďaka priloženému rozhovoru sa s ním a s jeho prácou lepšie zoznámite.

Skúste sa nám trochu predstaviť. Odkiaľ pochádzate a čomu všetkému sa aktuálne venujete?

„Som majiteľ a zároveň pražiar v pražiarni Barista Coffee Roasters a súčasne som aj majiteľ kaviarní Barista a Barista Caffe House v Lučenci. Pred časom sme sa vtedy ešte s priateľkou (dnes už manželkou) presťahovali do Bratislavy, kde sme nazbierali skúsenosti. Naučil som sa veľa o káve ako takej a začal som aj s latte artom. Neskôr sme sa z Bratislavy presťahovali späť do Lučenca, kde chýbala kaviareň, v ktorej by som sa mohol zamestnať, tak sme si jednu otvorili. V meste nebola žiadna kaviareň s výberovkou.“

Od začiatku ste v kaviarni podávali výberovku?

„Áno, od začiatku sme išli po výberovke. S výberovkou som už vedel pracovať a tak nebolo nad čím premýšľať. Samozrejme sme museli ísť do dvoch mlynčekov, pričom na jednom bol blend. Nie však klasický taliansky, ale taký, v ktorom sa dali nájsť aj ovocné tóny. Na druhom mlynci som zasa striedal jednodruhovú výberovku pre pokročilejších kávičkárov.“

Predpokladám, že približne takto je to aj dnes.

„Presne tak. Na prvom mlynci máme blend, ale už náš vlastný. Pražíme si ho sami. Nie je veľmi acidný a je to skôr čokoláda a dozreté ovocie. Na druhom mlynci máme krásne svetlé ovocné kávy a ako jediní v meste hosťom spravíme aj filtrovanú kávu.“

Prečo ste sa rozhodli zriadiť si aj pražiareň? Vnímali ste to tak, že v tomto prípade ostane doma viac peňazí?

„Vnímal som to o niečo inak. Pražiareň som založil hlavne preto, lebo som sa chcel niekam posunúť. Práca za barom ma bavila a aj ma stále baví, no chcel som robiť aj niečo iné. Kávu mám veľmi rád a chcel som mať možnosť detailnejšie ju spoznávať a objavovať. Preto som sa rozhodol ju aj pražiť. Takto na ňu mám väčší vplyv, sám si môžem vybrať čo upražím a ľuďom viem prinášať ozaj skvelé kávy.“

Aký štýl praženia uprednostňujete? Svetlejšie roasty, ktoré skôr pasujú k výberovke, alebo aj tmavé, ktoré stále chce veľa bežných ľudí?

„Pražím tak, aby som v káve čo najviac zachoval jej prirodzenú chuť. Nepražím tmavo. Ide mi o to, aby ľudia v našich kávach cítili príjemné chute a vône, nie len horkosť. Vždy sa snažím nájsť balans chutí.“

Ako je to v Lučenci s kávovou kultúrou? Myslíte si, že vaše kaviarne prispeli k jej progresu?

„Podľa mňa sme určite sčasti prispeli k tomu, že ľudia mohli objaviť čaro kávy. Dali sme im niečo lokálne a nie len talianske zmesi, ktoré sú mnohokrát aj zle pripravené. Ukázali sme im, že cappuccino môže vyzerať inak ako len kopa suchej mliečnej peny posypaná škoricou. Naďalej v tom pokračujeme a ukazujeme, aký krásny je svet kávy a koľko chutí sa v ňom skrýva.“

Nestretávate sa s tým, že k vám ľudia prídu na kávu a čudujú sa, že jej dostali málo? A čakali niečo ako veľké presko?

„Ha ha. Na začiatku sa to párkrát stalo. Hlavne keď si žiadali veľké presso a ja som im doniesol espresso vo veľkej šálke a horúcu vodu k tomu. Niekedy chceli aj to, aby sme im nechávali kávu tiecť doplna, ale už sa to nestáva. Ľudia už vedia, čo u nás dostanú.“

Ktoré kávy z vašej ponuky by ste odporučili človeku, ktorý má rád ovocné bomby a naopak človeku, ktorý chce skôr tmavšie a konzervatívnejšie kávy?

„Pre tých, ktorí majú radi klasiku a nie príliš ovocné kávy, by som odporučil Old fashion blend, v ktorom je aj trochu robusty. Keď chce niekto začať s výberovkami, odporúčam Harmony espresso blend. Všetky ostatné kávy sú ovocné – niektoré viac, iné menej, ale určite nesklame ani jedna. Snažím sa hľadať ovocné kávy, ktoré sa hodia jednak na filter, ale jednak z nich je aj krásne ovocné espresso. Aktuálna ponuka je na eshope baristacoffeeroasters.sk.“

Pražiareň Barista Coffee Roasters môžete sledovať aj na instagramovom účte @barista_roasters.

Do konca januára 2023 môžete na eshope baristacoffeeroasters.sk využiť zľavový kód BARISTA10 alebo BLOGOKAVE10.

Príspevok Barista Coffee Roasters: Ochutnajte špičkovú kávu z Lučenca je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

V debate podcastu roast different, v rámci ktorej si svoje názory vymieňali pražiar komoditnej kávy Miloslav Lněníček a pražiar výberovej kávy René Královič, prišla na pretras aj téma straty hmotnosti kávového zrna. A dozvedeli sme sa zaujímavé veci.

Svetlejšie praženie zaručí viac kávy

„Pražiarne podľa mňa pražia svetlo preto, lebo budú mať menší výpražok, čo je proste realita,“ skonštatoval Lněníček narážajúc na to, že pražiari prídu o menšie množstvo pôvodnej hmotnosti kávy. „Ak budeš kávu pražiť dlho a dlho ju tak budeš zbavovať vlhkosti, dopracuješ sa k výraznejšej strate na hmotnosti. Príliš sa o tom nehovorí, pretože človek si povie, že je to niečo zanedbateľné. My však vieme, že úplne zanedbateľné to nie je.“

René Královič s týmto tvrdením nesúhlasil, pretože rozdiely sú podľa neho zanedbateľné. „Strata pri pražení pri light to medium alebo light roaste na filter je nejakých 12 percent alebo radšej povedzme 11 až 13 percent. Pri pražení na espresso je to v našom prípade okolo 14 percent alebo 15 percent. Pri tmavších praženiach by sme sa mohli pohybovať na úrovni 15 až 20 percent. Ide o to, ako dlho to tam držíš.“

Zrná stratia od 11 do 20 percent hmotnosti

Z uvedeného je zrejmé, že pri pražení by sme mohli prísť o približne 11 až 20 percent pôvodnej hmotnosti kávového zrna. Ak niekto upraží 10 kilogramov kávy na svetlo, stratí 1,1 kilogramu, ale pri tmavom pražení príde až o dva kilogramy. A tu už ten rozdiel predstavuje aj niekoľko balíčkov.

S podobnými číslami vyrukovala stránka roastrebels.com, podľa ktorej stráca káva pri svetlom pražení 12 až 15 percent hmotnosti, pri strednom 15 až 17 percent a pri tmavom od 18 možno až do extrémnych 24 percent. V týchto medziach sa to teda môže pohybovať.

Čo ukázal test straty hmotnosti kávového zrna?

Zaujímavý test vykonala stránka towardsdatascience.com, ktorá si vzala viacero rôznych káv a pražila ich rovnako. V pražičke ich podržala presne 90 sekúnd po prvom pukaní. Výsledky boli také, že kávy prišli o rôzne množstvo hmotnosti, konkrétne od 12,8 (Etiópia Yirgacheffe, washed, Aricha) do 14,7% (Indonézia Sumatra, honey, Kerinci).

Pre overenie si nadobudnutých poznatkov sme oslovili aj pražiara výberovej kávy zo spoločnosti Barista Coffee Roasters Miroslava Boltvana, ktorý nám tieto čísla potvrdil. „Záleží to od praženia a strata hmotnosti sa pohybuje od 10 až 11 percent až po 18 až 20 percent,“ povedal v rozhovore pre Blog o káve.

Kto praží úmyselne na váhu, nech skončí s pražením…

Následne sme na neho vytiahli hypotetickú otázku: Je teda možné, že niekto by schválne pražil svetlejšie len preto, aby zrná ostali ťažšie?

„Tak to veru neviem,“ usmial sa. „Ale ak to niekto robí, tak rovno nech všetko predá a skončí s pražením. Strata hmotnosti je vedľajšia strata, s ktorou treba rátať. Áno, nie je to málo, ale ak už, tak to pražiar môže zarátať pri finálnej cenotvorbe produktu.“

Káva sa počas praženia zväčšuje

Ďalšia zo súvisiacich tém sa týka toho, že  zrno síce stráca hmotnosť, ale na druhej strane naberá objem. Po upražení ho nedokážete dať do rovnakého obalu, v akom bolo predtým. Je to skutočne tak?

„Áno, je to pravda. Káva pri prvom pukaní uvoľňuje energiu, ktorú zbiera počas praženia. Vtedy sa zrnká aj zväčšujú,“ dodal Miroslav Boltvan.

Príspevok Koľko hmotnosti stratí kávové zrno pri pražení? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Olej na povrchu zŕn je prejavom oxidácie zŕn, ku ktorej dochádza tak pri pražení, ako aj po pražení, teda pri skladovaní,“ uviedol Marián Takáč, ktorý má kávovú farmu, pražiareň i kaviareň vo Vietname, v rozhovore pre Blog o káve.

Nezájsť až k druhému cracku

Marián v záujme lepšieho pochopenia situácie vysvetlil priebeh praženia: „Počas praženia prichádza k nahromadeniu energie a začína tzv. prvý crack, respektíve prvé pukanie pri teplote okolo 190 až 200 stupňov. Keď pražíte ďalej, tak pri teplote cca 220 až 230 stupňov nasleduje druhý crack. To už je výrazne tmavé praženie a práve praženie za druhý crack spôsobuje olejnatosť. Celkovo sa v tretej vlne už takto tmavo ani nepraží, ale niekto to tak ešte robí.“

Marián Takáč zašiel pri vysvetľovaní praženia aj do steakovej terminológie a light/medium/dark roast, teda svetlé, stredné a tmavé praženie, prirovnal k rare, medium a well-done steaku. „Ja takto upraženú kávu nemusím. Človek, ktorý ju pije, si podľa mňa nectí robotu farmára. Je to asi to isté, ako keby som šiel do drahého steakhousu a objednal si well-done steak.“

Tmavé praženie je stará škola

Tmavé praženie nemusí nevyhnutne znamenať zlú kávu, pretože prepražiť možno aj kvalitnú výberovú kávu, pripomenul nám Marián. „Je to stará škola,“ pokračoval rodák z Galanty, ktorý Slovensko opustil pred vyše štyrmi rokmi. „Takto sa pražilo celé desaťročia, až kým sa káve nezačalo trochu viac rozumieť. Povedal by som, že sa to robí hlavne vtedy, ak chceš zakryť zlú kvalitu kávy. Pri takomto tmavom pražení v nej totiž neostane nič, len horkosť.“

Za tmavšie praženie však často môžu práve zákazníci, ktorí takúto kávu stále chcú a sú na ňu zvyknutí. Mnohí hovoria, že práve to je pravá kávová chuť a olejnaté kávové zrná im nevadia.

„Aj ja musím ísť niekedy do tmavšieho praženia, bohužiaľ. Stále je to možno 80 percent predaja a ľudia to chcú piť. Na druhej strane ma vôbec neteší takto si ničiť zrná. Určite však nejdem až do veľmi tmavého praženia, pretože niečo v tej káve musí ostať. Celkovo to vidím tak, že pražiari majú len dve možnosti: buď týchto zákazníkov odmietnu a už o nich nikdy nebudú počuť alebo im dajú čo chcú a pokúsia sa ich zaučiť. Ja im k tým tmavým kávam preto vždy dám na ochutnávku zadarmo aj light roast,“ dodal Marián Takáč.

Čím dlhšie praženie, tým viac olejov

Druhým respondentom, ktorého sme oslovili, bol Miroslav Boltvan. Ten pôsobil osem rokov v pozícii baristu, dnes má vlastnú pražiareň Barista Coffee Roasters a dve kaviarne. Sám je fanúšikom svetlejšieho praženia a tie tmavšie príliš neuznáva. Olejnaté kávové zrná v jeho ponuke nenájdete.

„Kávové zrno je tvorené mnohými látkami, ktoré počas praženia reagujú na teplo a menia sa,“ uviedol v rozhovore pre Blog o káve. „V rámci tohto procesu sa v zrnách tvoria oleje a čím dlhšie sa káva praží, tým viac olejov sa vytvorí. Až sa napokon začnú predierať na povrch.“

Spálená káva neponúka zážitok

„Takto pražená káva má napokon až takmer čiernu farbu, lesklý povrch a chutí veľmi horko, doslova spálene. Ak si chcete na káve pochutnať, tak toto by som ja rozhodne neodporúčal. Moja skúsenosť je taká, že tieto praženia sa používajú pri nekvalitnej káve, keď chcú pražiari zamaskovať jej chyby.“

Aj v rozhovore s ním sme sa zhodli na tom, že zlomovým bodom je približne druhé pukanie. „Po druhom cracku je už káva ozaj spálená a z jej pitia rozhodne nebudete mať zážitok. Ale nakoniec je to len a len na zákazníkoch. Tí majú na výber kvalitnejšie i menej kvalitné produkty a je len na nich, čo si vyberú,“ dodal Miroslav Boltvan.

Náš tip: zaslúžite si piť kvalitnú kávu – kliknite TU a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy.

Príspevok Prečo sú niektoré kávové zrná výrazne olejnaté? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Blooming v slovenčine prekladáme aj ako kvitnutie kávy,“ povedal v rozhovore pre Blog o káve majiteľ a pražiar Barista Roasters Miroslav Boltvan. „Je to proces, v rámci ktorého sa po zaliatí mletej kávy určitým množstvom vody začne z kávy uvoľňovať CO₂.“

Celý proces je na prvý pohľad veľmi dobre viditeľný a v zásade aj atraktívny. Pripomína rozkvitnutie kvetu. „Z kávy uniká plyn, ktorý vo forme bubliniek vystupuje na povrch. Z hľadiska správneho rozvinutia chutí vo výslednom nápoji je to veľmi dôležitý krok.“

Snaha zbaviť sa CO₂

Čerstvo upražená zrnková káva má v sebe značné množstvo CO₂. Plynu môže byť toľko, že obaly musia byť vybavené jednosmerným ventilom, pretože inak by sa balenie mohlo naduť a teoreticky aj buchnúť. Ventil umožní CO₂ uniknúť von, ale dovnútra nepustí žiadny kyslík, ktorý by prispel k zvetraniu kávy.

Ak pomelieme čerstvo upraženú kávu, je v nej stále veľa CO₂, ktorý pri ďalšej extrakcii nepotrebujeme. Mohol by jej totiž uškodiť. „Úlohou bloomingu je zbaviť kávu CO₂, vďaka čomu sa potom voda dostane čo najhlbšie do každého kúska zomletej kávy. Týmto spôsobom z nej omnoho lepšie vyextrahujeme všetky potrebné chute, ktorými disponuje,“ pokračoval Miro Boltvan.

Ako dlho by mal trvať blooming kávy?

Postup prípravy by mal byť približne nasledovný: kávu si pomelieme, nasypeme do filtra a začneme ju zalievať horúcou vodou. Krúživým pohybom ju citlivo pokropíme množstvom 40 až 80 ml vody a chvíľku počkáme. Ale čo je to „chvíľka“?

„Väčšinou sa robí 30-sekundový blooming, no pokojne môže byť aj dlhší,“ objasnil nám Lučenčan. „Pri dlhšom bloomingu z kávy vytiahneme viac CO₂, ale paradoxne to nemusí byť prospešné pre jej chuť. Ja mám napríklad skúsenosť s veľmi mäkkou vodou, s ktorou som blooming robieval od 40 do 50 sekúnd. Káve to napokon pridalo viac ovocnosti.“

Pripusťme ešte nasledovnú hypotetickú otázku: čo ak by sme blooming skrátili napríklad na desať sekúnd, prípadne by sme ho nerobili vôbec? „Pri krátkom bloomingu by sme z nej vytiahli málo chutí a bez bloomingu by sme rozhodne nevyužili jej potenciál,“ znela odpoveď. „Ak si obstaráme kvalitnú specialty coffee, ktorá stála dosť peňazí, tak z nej predsa chceme vytiahnuť všetku chuť. Chceme sa dopracovať k určitému zážitku, o tom to predsa je.“

Blooming kávy prezradí jej vek

Blooming je v konečnom dôsledku aj veľmi dobrým ukazovateľom veku kávy. Aj keby ste nevedeli, kedy bola pražená, pomerne ľahko na to prídete. „Najviac kvitne čerstvo pražená káva. Ak kávu zalejete a nekvitne vôbec, tak to znamená, že je už staršia, prípadne bola zle zabalená alebo uskladnená a zoxidovala.“

Blooming sa využíva pri viacerých rôznych formách prípravy kávy. „Týka sa všetkých alternatívnych príprav a vlastne ho máme aj pri espresse – ak využívame preinfúziu, tak čas medzi preinfúziou a opätovným pustením vody do páky je vlastne blooming,“ dodal Miroslav Boltvan.

PS: podeľte sa o svoj blooming aj s nami a našimi čitateľmi. Dajte fotku na Instagram a označte nás ako @blogokave.

Poznáte Barista Coffee Roasters?

Ak chcete ochutnať kávy, ktoré upražil Miro Boltvan, prejdite na eshop baristaroasters.sk. Nájdete tam viacero kvalitných kúskov, pričom my v redakcii Blogu o káve sme už mali do šťastie a niektoré sme ochutnali. Pri ich nákupe môžete využiť aj zľavový kód BLOGOKAVE10.

Náš tip: zaslúžite si piť kvalitnú kávu – kliknite TU a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy.

Na záver si pridajme ešte pár typov bloomingu z Instagramu:

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa De Pratos a Prosas (@depratosaprosas)

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Gustavo Montenegro (@g.espresso)

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa De Pratos a Prosas (@depratosaprosas)

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa fαнαɒ (@ifa7ads)

Príspevok Blooming kávy: Čo to je a prečo ho treba robiť? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Musíme priznať, že celý jeho príbeh nás totálne fascinoval. Ihneď sme si povedali, že bodaj by bolo takýchto ľudí čo najviac. Bodaj by sme pravidelne objavovali takýchto nadšencov, ktorí chcú s kávou experimentovať a ľuďom ponúkať svoje vlastné produkty.

Od čašníka cez baristu až k pražiarovi

„Som vyučený čašník a na takejto pozícii som pracoval v podstate hneď od ukončenia školy, takže s kávou som bol v neprestajnom kontakte,“ uviedol Miroslav Boltvan pre Blog o káve. „V tom čase som sa zoznámil s profesionálnym kávovarom, bol to rok 2009. Vážnejšie ma to chytilo približne o tri roky neskôr a kávu som začal detailnejšie spoznávať. Približne o ďalší rok som sa už dostal k výberovým kávam a začalo mi byť jasné, že toto je pre mňa to pravé.“

Najskôr čašník, potom osem rokov barista a dnes už aj pražiar. Takto vyzerá prirodzené napredovanie nášho respondenta. „Keď som medzitým v roku 2017 otvoril kaviareň, začal som postupne uvažovať aj nad tým, že kávu by som si mohol sám pražiť. Už dlhšie predtým som túžil nejakým spôsobom vstúpiť do tohto procesu a ešte viac prispieť k šálke výbornej kávy. A tak som si kúpil pražičku a začal pražiť.“

Hygiena vie veci skomplikovať…

Zaujímalo nás aj to, čo všetko bolo potrebné spraviť pri spustení prevádzky. Predsa len do toho určite treba vraziť dosť peňazí, vybaviť si rôzne povolenia a podobne. Nebude to len o lusknutí prstami.

„Áno, treba rôzne povolenia, ako pri akejkoľvek bežnej prevádzke. To bolo fajn, ale s hygienou som to mal už o niečo komplikovanejšie. Je smutné, že o niektorých veciach rozhodujú ľudia, ktorí o nich nič nevedia a idú len tabuľkovo. Veci to vie dosť skomplikovať,“ pokračoval M. Boltvan.

Všetko si robí sám

„Z hľadiska finančných nákladov ma najviac stála pražička,“ prezradil Lučenčan. „Na niektorých veciach viem aj ušetriť, pretože všetko robím sám, teda celý proces od praženia cez balenie či lepenie etikety, ktorú si tiež robím sám, až po zabalenie do krabice. Toto všetko prejde cez moje ruky.“

Keď chce niekto pražiť, musí mať najskôr zelenú kávu. Miro vraj s jej obstaraním nemá veľký problém: buď nakontaktuje rôzne sklady v Európe, prípadne spolupracuje aj s jedným zo Slovenska. Káva sa vraj dá zohnať pomerne jednoducho. „V dnešnej dobe internetu to už nie je veľmi zložité. Dokonca sa dá nakontaktovať aj priamo na kávové farmy.“

Metóda pokus/omyl

Samotný proces praženia je veda. Vraj treba skúšať všetko možné, trénovať a ochutnávať. Len tak si človek rozšíri obzory a veľa sa toho naučí.

„Dá sa povedať, že je to metóda pokus/omyl a ochutnávanie. Najskôr som musel spoznávať pražičku a to, čo sa stane, keď spravím nejaký úkon. Zaujímalo ma, aký to bude mať vplyv na výslednú chuť kávy, skúmal som rozdiel v pražení na espresso či na filter. Stále sa učím a asi nikdy neprestanem. Mojou výhodou sú dlhoročné baristické skúsenosti, vďaka ktorým viem, ako má vyzerať a chutiť kvalitná káva. Dosť mi to pomohlo. Aj vďaka tomu viem, čo chcem z kávy dostať a myslím, že sa mi to celkom darí.“

Porovnanie s veľkými značkami

Samozrejme prišla reč aj na našu obľúbenú tému. Opýtali sme sa na pozíciu velikánov ako Tchibo, Lavazza, Nescafé, ale napríklad aj Popradská káva. Takéto značky majú na trhu vybudovanú mimoriadne silnú pozíciu, aj keď neponúkajú najkvalitnejšiu kávu.

„Veľké pražiarne majú veľmi silný marketing,“ zareagoval Miro Boltvan. „Okrem toho za sebou majú už aj určitú históriu, ktorá má tiež silu. Aj oni už do ponuky zaraďujú odrodové kávy, ale väčšina malých pražiarní je ďalej. Menší producenti sa zameriavajú na kvalitnejšiu, na výberovú kávu, často aj s experimentálnym spracovaním. Veľké spoločnosti experimentovať v podstate nemôžu.“

„Hlavný rozdiel je teda v kvalite samotnej suroviny a okrem toho aj v spôsobe praženia. Menšie pražiarne nemajú peniaze na veľký marketing, takže konkurenčnú výhodu hľadajú skôr v kvalite svojho produktu. Verím, že takto je to aj u našich káv.“

Káva po upražení ešte pracuje

Keď sa bavíme s rôznymi pražiarňami a ich produkty chceme zaradiť na kávový eshop, stretávame sa s rôznymi požiadavkami. Niekto chce, aby sa jeho káva spotrebovala približne do mesiaca, niekto do troch, niekto do šiestich. Ako to vnímajú v Barista Coffee Roasters?

„Ja na svojich kávach dávam dobu spotreby šesť mesiacov, ale neverím, že niekto ju bude držať tak dlho,“ zasmial sa Miro Boltvan. „No keby sa tak náhodou stalo, ‚piteľná‘ je určite aj po tomto termíne, nič sa jej nestane. Veľmi veľa ľudí si myslí, že čím je káva čerstvejšia, tým je aj lepšia, ale nie je tomu tak. Káva po upražení ešte pracuje, unikajú z nej plyny. Pár dní si potrebuje poležať. Ja to vidím aspoň na desať dní, ale pokojne to môže byť aj mesiac.“

Slováci sú zvyknutí na horkejšie kávy

Jednotlivé pražiarne sa dnes líšia napríklad aj štýlmi praženia. Dlhé roky sme boli zvyknutí na prepražené a miestami doslova spálené kávy, v ktorých sa tým pádom „zabili“ všetky chuťové nuansy. Aj preto do módy prichádzajú svetlo pražené kávy, na ktoré však širšie publikum zatiaľ ani nie je zvyknuté.

„Ja sám mám rád ovocné kávy, ale vždy hľadám balans chutí, aby bola káva príjemne ovocná a sladká. Niektorým kávam sa hodí trochu tmavšie praženie, niektorým zase svetlejšie. Je to rôznorodé. Aj u nás v kaviarňach máme zákazníkov, ktorí majú radšej horkejšiu kávu, ale stále pribúdajú aj takí, ktorí chcú ovocnejšie kávy. Toto ma veľmi teší. Ale celkovo musím povedať, že ešte stále máme viac takých ľudí, ktorí preferujú horkejšiu kávu.“

Kávová kultúra na Slovensku? Nie je to zlé…

„Celkovo si však myslím, že na Slovensku na tom vôbec nie sme zle. Máme tu veľa dobrých pražiarní i kaviarní. No musím si aj podpichnúť, pretože tu máme aj kaviarne, ktoré pre spoločnosť podľa mňa nemajú prínos a robia to zle… a na druhej strane tu máme aj ľudí, ktorí sa pasujú za kávičkárov, ale nerozlišujú dobre pripravenú kávu od zle pripravenej,“ dodal Miroslav Boltvan v rozhovore pre Blog o káve.

Pražiareň Barista Coffee Roasters a kaviarne Barista kaviareň a Barista Caffe House sídlia v Lučenci a káva tejto značky je aktuálne k dispozícii len na týchto miestach. Pre tých záujemcov, ktorí nie sú z Lučenca, je k dispozícii eshop baristacoffeeroasters.sk. Obe kaviarne majú aj svoje profily na Instagrame a Facebooku.

Barista Coffee Roasters na sociálnych sieťach:

Instagram: @barista_roasters

Facebook: @baristacoffeeroasters.sk

Príspevok Barista Coffee Roasters: Pražiareň kávy z Lučenca s chuťou zaútočiť na slovenský trh je zobrazený ako prvý na Blog o káve.