„Naša káva z Finca Sophia obsadila druhé miesto v naturálkach, predajná cena bola 7 163 dolárov za kilogram,“ prezradil Valerian, ktorý kedysi vlastnil legendárnu slovenskú pražiareň kávy Green Plantation, pre Blog o káve. „Medzi premytými kávami sme obsadili tretie miesto, pričom tuto bola cena 5 105 amerických dolárov.“

Všetko sú to horibilné sumy a keď si rozmeníme na drobné víťaznú kávu, tak kupujúci z Dubaja zaplatil za 20-kilogramový lot neuveriteľných 604 080 dolárov. V prepočte na eurá je to 518 500, pričom keďže káva počas praženia stratí od 12 do 20 % svojej hmotnosti, do vzduchu sa tak vyparí minimálne 62 200 eur. Šálka kávy bude v predaji stáť stovky eur, možno aj tisícku.

Od Valeriana Hralu sme zisťovali viac informácií o súťaží, ale aj o tom, ako dopestovať špičkový kávovník a dopracovať sa k vysokej cene kávy.

Skús nám súťaž Best of Panama trochu predstaviť. Ako prebieha?

„Best of Panama je najprestížnejšia súťaž panamskej kávy založená v roku 1996. Do prvého kola sa každoročne prihlási takmer 200 vzoriek od desiatok producentov, ktoré sú anonymne kódované a v národnom kole hodnotené minimálne siedmimi panamskými degustátormi. Do medzinárodného kola postúpia len tie najlepšie kávy, kde ich opäť naslepo hodnotí najmenej sedem zahraničných odborníkov. V roku 2025 ich pre zaujímavosť bolo 22. Do finálnej aukcie sa dostane približne 50 lotov s celkovým objemom okolo 1 000 kilogramov, o ktoré sa uchádza vyše 300 kupcov z viac ako 20 krajín.“

Súťaží sa v rôznych spracovaniach, majú teda šancu aj fermentované alebo kofermentované kávy?

„Nie. Degustátori si na tzv. fermentačnú chuť dávajú veľký pozor a hodnotia ju v rozsahu 0 až 5 bodov, pričom skóre 2,5 a viac znamená automatickú diskvalifikáciu. Cieľom súťaže sú chute teroáru a nie fermentačných tankov a „plastickej chirurgie“ kávy. V kategórii Gesha Washed (premytá gesha) sú zakázané akékoľvek ovocné, vínne alebo fermentačné tóny. SCAP zakazuje aj všetky infúzie či kofermentácie, takže káva nesmie byť kontaminovaná príchuťami alebo inými nekávovými produktami.“

Reálne sú niektoré kávy aj diskvalifikované?

„Áno, sú. Napríklad v roku 2024 boli diskvalifikované až štyri kávy, ktoré pôvodne dosiahli nad 95 bodov. A producentom za takéto prešľapy hrozia viacročné zákazy účasti.“

Aké úspechy ste dosiahli s vašimi farmami?

„V Paname máme tri farmy: Finca Sophia, Finca La Mula a Finca La Cabra. Vlastní ich Willem Boot, majiteľ školy, v ktorej učím. Sophiu spoluvlastní s Equator Coffee (tunajšia pražiareň z Kalifornie), La Mula je jeho a La Cabru spoluvlastní s pražiarňou Mudhouse Charlottesville z Virginie. Sophia sa takmer každý rok dostáva v oboch kategóriách (washed, natural) do top 5, už sme mali všetko od prvého miesta po piate. La Mula vyhrala v roku 2014.“

Si aj ty spoluvlastník niektorej farmy?

„Nie som. Som len súčasťou analýz týchto káv a ich výberu na súťaž. Mňa osobne viac baví edukácia a okrem toho konzultačná činnosť týkajúca sa zakladania budúcich pražiarní. Takto som už napríklad objavil víťaza Best of Panama 2023 Mount Totumas.“

Mount Totumas?

„Za projektom stojí jedna moja študentka z kurzu praženia. Je to surferka z Kalifornie, ktorej otec vlastní pozemok v Paname, kde sa špecializujú na turistiku pozorovania vtákov. Pred pár rokmi si len tak nasadili kávu a keď bola u mňa na kurze, opýtala sa, či ju môže priniesť. Odpovedal som, že samozrejme. Keď som si ju potom pripravil na V60-ke, vyrazila mi dych. Poprosil som ju, aby kávu priniesla na analýzu, že jej ju urobím zadarmo. Keď prišla, tak sme na stôl dali aj La Mulu a iné geshe. Urobili sme slepý cupping a jednej z káv som dal super vysoké bodové hodnotenie – myslel som si, že je to La Mula, ale ukázalo sa, že to bola jej káva. Povedal som jej, že s ňou MUSÍ ísť do súťaže Best of Panama. Karin Diedrich je však super-skromná a nápad sa jej vôbec nepozdával. Že ako môže súťažiť s esami ako Petersonovci, Lamastus, Janson, Hartmann, Boot a podobne? My sme ju však prehovorili a v roku 2023 súťaž Best of Panama v naturálnej geshi vyhrala. V roku 2024 bola potom šiesta, čo je takisto super.“ 

Príbeh Karin znie až veľmi jednoducho, ale také ľahké to určite nebude. Ako prebieha nejaký „vývoj“ kávy, aby bola čoraz kvalitnejšia?

„Je to podobné ako pri víne. Ide o kvalitu odrody, o klímu, o všeobecnú starostlivosť i o spracovanie. Aj odroda gesha alebo geisha má viac klonov a mutácií. Treba vybrať správnu, ktorá vyhovuje klíme, pôde i vízii farmára. Toto je superdôležité. Pestovateľské techniky, zber a ani spracovanie neriešia sezónni robotníci, ale špeciálne trénovaní zamestnanci. Zbierajú sa len zrelé čerešne, a to mnohokrát za sezónu, nakoľko arabika dozrieva vo fázach a nie naraz. A samozrejme, každý pestovateľ má aj svoje vlastné tajomstvá.“

Máte problémy s nejakými škodcami? Alebo vás trápi počasie? Alebo aj aj?

„Samozrejme, so škodcami máme problémy.  Vážnym rizikom je hrdza kávovníková (Hemileia vastatrix) a ojo de gallo (Mycena citricolor), ktoré napádajú listy, spôsobujú odpadávanie a oslabujú celý strom. Gesha je na tieto huby veľmi citlivá, čo výrazne zvyšuje náklady na ochranu. Okrem toho sú stromy krehké a zraniteľné voči vetru a chladu, čo sa prejavuje najmä vo vysokých polohách ako na Finca Sophia, jednej z najvyššie položených kávových fariem v regióne, kde extrémne podmienky spôsobujú lámanie konárov a poškodenie plodov. Gesha tak vyžaduje neustálu a nákladnú starostlivosť, aby si udržala kvalitu, pre ktorú je oceňovaná na súťažiach ako Best of Panama. Škody spôsobuje aj broca kávová (Hypothenemus hampei), ktorá sa zavŕtava do čerešní a ničí zrno.“

Akú cenu má jeden kávovník, prípadne jeho sadenica?

„Väčšinou sa kupujú semiačka. Neviem presnú cenu, ale keď som ich kupoval pre našu bývalú GP farmu v Brazílii, tak sme za kilo platili tuším 200 amerických dolárov. V jednom kilograme je možno 3 000 až 5 000 semiačok. Boli to semiačka zo Sophie, ale dnes sa už semiačka zo Sophie nepredávajú.“

Keďže sa semiačka nepredávajú, môžu si top farmári ako Peterson alebo Lamastus svoju výhodu zakonzervovať? Alebo aj keď majú „lepší“ kávovník, viem ich tromfnúť lepším spracovaním?

„Ako som spomínal, rolu zohráva veľa faktorov. Ide o polohu, pôdu, starostlivosť počas roka, zber, spracovanie a podobne. Gesha sa už pestuje takmer na celom svete, ale Panama je niečo ako Bordeaux geshe.“

Keďže mi semiačka nepredajú, mohol by som tam napríklad niekedy tajne prísť, preliezť plot a ukradnúť čerešne, z ktorých by som si potom dopestoval rovnaký kávovník? (smiech)

„Nie! (smiech). Plot neexistuje, ale toto by ti aj tak nestačilo. Už aj nejaké lepšie „nurseries“ predávajú geshe a nemal by byť problém dostať sa k ním. Ale už to nebude ten istý klon ako má Sophia alebo Peterson, nakoľko oni ti to nepredajú. Keby si mal ich čerešňu, teoreticky dopestuješ rovnaký kávovník, ale malé zmeny sú v tom vždy a vznikajú nové klony. Zober si víno a Cabernet Sauvignon, len v Bordeaux je 250 klonov. Možno by si zo semiačka dopestoval aj lepšiu kvalitu, ale semiačko ti nestačí. To je len štartom oveľa komplexnejšieho procesu. Ak nesprávne pestuješ, zbieraš alebo spracovávaš, nepomôže ti ani najlepšie semiačko.“

Chápem, ide o komplexné know-how. Aj keby som staval dom, nepostačia mi najlepšie tehly, no musel by som zvládnuť aj desiatky ďalších úkonov.

„Presne tak! Alebo keď dáš ten istý wagyu (veľmi kvalitný steak, pozn. red.) mne a michelinskému kuchárovi, tak výsledok bude určite iný.“

Príspevok Ako uspieť na súťaži Best of Panama? Ukradnúť čerešňu Petersonovcom nestačí, tvrdí Hrala je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Green Plantation nikdy nebola obrovská firma a takýto cieľ tu nikdy ani nebol. Skôr je to taká komorná super specialty kávová firma,“ uviedol Hrala na YouTube. „Ak je vaším snom rozbehnúť kávovú firmu alebo pražiť kávu, tak toto je podľa mňa neuveriteľná možnosť. Pretože začať od nuly je dosť zložité. Keď si však sadnete už do pripraveného sedla a staviate na niečom, čo už bolo budované a čo už má dobré meno, tak je to jednoduchšie. Ak je teda vaším snom rozbehnúť firmu, tak toto je naozaj skvelá príležitosť.“

Nie ubitá armáda, ale rockové hviezdy

Valerian Hrala, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov slovenskej scény výberovej kávy, sa však so svojou spoločnosťou nechce len tak v tichosti vytratiť. „Zo slovenskej scény nechceme odísť ako ubitá armáda, ale skôr ako rockové hviezdy, ktoré majú posledný koncert. Naše kávy budú podľa mňa vždy lepšie a okolo sviatkov to určite roztočíme.“

Keď Valer hovoril v množnom čísle, myslel aj na svojho pražiara Petra Ondrejku. Spolu tvoria nerozlučnú dvojicu. Na mieste je aj otázka: Čo sa medzi vami stalo? Pohádali ste sa? „Nie, nepohádali,“ odpovedal Valerian. „Peter je jeden z mojich najlepších kamarátov.“

Skôr tu ide o iné veci. „Peťo sa rozhodol, že chce skúsiť nové dobrodružstvá. Je ešte dosť mladý a chce si vyskúšať rôzne veci, čo je absolútne fér. No a ja som v USA, takže pre mňa je to trochu zložitejšie. Počas posledných štyroch, piatich či šiestich mesiacov som sa snažil nájsť riešenie, nakoľko Peťo toto samozrejme nepovedal zo dňa na deň. Ekonomicky je na tom Green Plantation dobre a aj preto chceme ísť cestou predaja a nie len takým zanechaním. Ak by spoločnosť nemala dobrý príjem, tak by bolo najlepšie prestať to robiť. Nám je však aj ľúto tento príjem zahodiť.“

Pokračovanie vo vízii

Nový majiteľ pražiarne sa nemusí báť hodenia do studenej vody. Skúsená dvojica mu je pripravená pomáhať. „Nehodíme vás do stredu oceánu a nepovieme, že plávajte tým smerom. Peter bude k dispozícii, aby vás naučil všetko o výrobných procesoch, logistike, odkiaľ brať zelenú kávu a rovnako tak veci, ktoré sa týkajú administratívy. Ja som zasa k dispozícii po stránke diskusií o budúcej vízii alebo ako upraviť firmu, aby bola efektívnejšia. Toto je pre mňa asi najväčšia bolesť, že firma dnes nie je dosť efektívne riešená,“ prezradil Valerian. „Existuje aj tá možnosť, že v spoločnosti ostanem ako minoritný vlastník a budem vaším poradcom.“

Dátum ukončenia pôsobenia, respektíve odovzdania spoločnosti do rúk nového majiteľa, zatiaľ Green Plantation nepozná. „Nemáme dátum. Podľa mňa rok určite dokončíme a ako som povedal, cez sviatky z nás chceme urobiť rockové hviezdy a nie nejakú lúzerskú armádu. Dúfam, že začiatkom roka firmu prevezme niekto iný. Nechceme ju však predať len tak hocikomu. Chceme, aby mal ten človek tú istú víziu ako my. Sme hrdí na to, čo sme vybudovali a boli by sme radi, ak by noví ľudia pokračovali v tej istej vízii. Druhá vec je tá, že ak by v nej nepokračovali, tak by ich naši zákazníci opustili.“

Koľko stojí Green Plantation?

Najzaujímavejšia otázka sa samozrejme týka ceny, ktorú pri predaji spoločnosti nikdy nie je jednoduché určiť. Hrala a Ondrejka zvolili niekoľko variantov, o ktorých by sa dalo baviť.

„Prvý model, v rámci ktorého odkúpite náš obchod, našu značku, náš eshop, veľkoobchod, databázy, sociálne siete a všetko s tým spojené, by bol podľa mňa najmúdrejší krok,“ skonštatoval Valerian Hrala. „V štátoch na toto máme cenu 450 000 eur. Preto, lebo sa to počíta ako trikrát ročný obrat (ten bol podľa Finstatu v roku 2021 na úrovni 158 152€, zisk predstavoval 9 810€, pozn. red.), čo je taký klasický model. Okrem toho sa dohaduje ešte na drobnostiach, pretože nejakú hodnotu možno má aj brand, čo podľa mňa GP má.“

„V štátoch by som toto predával pod pol milióna, ale samozrejme, že na Slovensku niečo také neprichádza do úvahy. Ľudia jednak nie celkom chápu návratnosť a nie celkom chápu, ako dlho trvá vybudovanie takéhoto biznisu. S Peťom sme sa rozhodli, že naša vyvolávacia cena bude 150 000 eur a zahrnie to brand, veľkoobchod i maloobchod, ale nezahrnie to náš ostatný majetok, aj keď nejaký vám môžeme pridať. Súčasne to zahrnie konzultácie z mojej strany na približne tri mesiace a praženie z Peťovej strany tiež asi na tri mesiace. Podľa nás by návratnosť so správnou výrobou mohla byť jeden a pol až dva roky, čo je podľa mňa geniálna investícia.“

Cenná pražička

Ďalší variant by mohol zahŕňať aj legendárnu pražičku prezývanú Olívia. „Naša pražička Probat UG 22, s ktorou pražíme väčšinu našich káv, je niečo ako Ferrari z 50. alebo 60. rokov. Je to nádherný kus technológie, ktorý praží vynikajúco, ale samotná technológia je dosť drahá. Pražičku vieme predať za 50 až 70 000 eur, čo by firmu predražilo. Myslím si, že ak chcete pražiť na Slovensku, tak toto UG-čko asi nepotrebujete. Iba ak usúdite, že na to máte peniaze a chcete mať nádhernú pražičku, ktorá je unikátna a o ktorej sníva takmer každá treťovlnná pražiareň.“

Nuž a pražiareň Green Plantation má aj ďalší majetok, s ktorým je potrebné niečo spraviť. „Napríklad auto, coffee bar na bajku, espresso stroje, mlynce. Samozrejme, ak by ste chceli, tak na to vieme nájsť cenu a vieme sa dohodnúť. Máme aj staršiu pražičku a úprimne vám poviem, že ak sa rozhodnete pražiť a odkúpite firmu, tak vám ju možno aj darujeme. Určite sa vieme nejako dohodnúť. Tiež treba vedieť, že naším ďalším majetkom je naša nehnuteľnosť v Komárne. Ale chápem, že väčšina z vás asi nechce ísť pražiť do Komárna, tak prečo by ste platili 300 alebo 350 000 za nehnuteľnosť, ktorú asi ani nebudete využívať,“ dodal Valerian Hrala.

Podarí sa GP predať?

Na záver ešte otázka na zamyslenie: čo si myslíte, podarí sa Green Plantation predať a nájsť pražiarni nového majiteľa? A ak áno, za akú cenu? Je podľa vás cena 150 000 eur dobrá? Dajte nám vedieť v diskusii.

Príspevok Legendárna slovenská pražiareň kávy je na predaj. Čo hovoríte na cenu? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Náhoda nie je sviňa

Valerian sa v kávovom svete pohybuje 20 rokov a ako jeden z prvých na Slovensku sa začal venovať svetlo praženej káve. Pôsobil v komárňanskej pražiarni Green Plantation, ale už dlhšie žije v Kalifornii. Odrazu nám od neho prišla správa, že je na Slovensku a organizuje tu zopár eventov so super kávami. Vraj to „roztočíme“.

Keďže sme však už mali dohodnuté baristické školenie vo Verticcio, museli sme odmietnuť. A o desať minút sa to stalo: z Verticcio nám zavolali, že školiteľ ochorel a školenie sa o mesiac prekladá. Neváhali sme a okamžite sme prebookovali ubytovanie. Lysicu pri Žiline sme vymenili za penzión Divá Kačica pri Komárne.

Prvé čarovné stretnutie

Do Komárna sme dorazili už dva dni pred samotnou akciou a Valerianovi sme sa hneď ozvali. Green Plantation sme chceli navštíviť aj bez spoločnosti mnohých ďalších ľudí a dúfali sme, že si budeme môcť pozrieť praženie na ich legendárnej pražičke Olívii. V ten deň napokon nepražili, ale Valerian nás aj tak privítal.

Súkromné stretnutie trvalo takmer dve hodiny a spoznali sme neskutočne ochotného, milého a sympatického človeka. Otvorene hovoril o všetkom, čo o káve vie a rozdával vedomosti. Urobil nám niekoľko doslova luxusných káv, okrem iného aj geishu v hodnote viac ako 300 eur za kilo. Zasvätil nás aj do tajomstiev senzorických testov a všetko zaobalil do takej atmosféry, že sme odtiaľ ani nechceli odísť. Bolo to ozaj čarovné.

Tri sobotné prednášky

V sobotu sa v sídle Green Plantation v Hadovciach pri Komárne uskutočnili celkovo tri hodinové prednášky. Prvá bola zasvätená rozdielom medzi robustou, arabikou a liberikou a ochutnávkami všetkých typoch káv. V rámci druhej sme mali možnosť ochutnať viacero rôznych lotov panamskej geishe s astronomickou hodnotou a tretia prednáška bola o kávach z Jemenu. Opäť aj s ochutnávkami.

Pražiareň neponúka veľké priestory ani žiadne rozľahlé priestranstvo, takže išlo o menšiu a takmer súkromnú akciu. Dovnútra sa nás pomestilo niečo vyše 20, vďaka čomu sme si mohli užiť ozaj osobnú konverzáciu s kávovým mágom Valerianom Hralom.

Čo nás najviac zaujalo?

Súčasťou prednášok bol aj test s tzv. „jelly beans“, ktorý nám názorne ukázal, o koľko inak vnímame chute na jazyku a v nose. O retronazálnej olfakcii sme už písali a toto bolo niečo na ten štýl.

Veľa sme sa bavili o odrode geisha, preberali sme jej históriu a ochutnávali sme rôzne panamské loty. Zaujalo nás, že mnoho drahých káv putuje do Saudskej Arábie. Prečo? „Ani nie kvôli peniazom,“ odpovedal Valerian Hrala. „Je to kvôli tomu, lebo oni nemôžu predávať vína, pivá ani značkové pálenky. Tak im ostáva aspoň káva.“

Spomienka na začiatky

Aj keď dnes Valerian žne úspechy v USA a niektoré jeho kurzy stoja vyše 2 000 amerických dolárov, nie vždy bol takýto úspešný. Zaspomínal si napríklad aj na to, ako začínal a ako sa trápil s vyprodukovaním prvých videí, ktoré dával na YouTube. Stretol sa s nepochopením i výsmechom, ale prekonal to.

Mimochodom, jeho staršie video o cibetkovej káve je doslova legendárne. Určite si ho pozrite.

Potreba vrátiť niečo domácej scéne

Potešili nás aj jeho myšlienky týkajúce sa toho, či je človek po dvadsiatich rokoch v biznise ozajstný expert. Valerian sa káve venuje už dve desaťročia. „Nie je dôležité, koľko rokov niečo robíš, ale ako kvalitne to robíš,“ odpovedal tajomne a s jeho typickým úsmevom.

Vzápätí dodal, že aj keď v USA predáva pomerne drahé kurzy, so Slovenskom má o niečo iné plány. Tejto scéne, ktorá ho odchovala, cíti potrebu niečo vrátiť. Aj preto vlastne zorganizoval takéto podujatie a nadšencom kávy dal možnosť získať informácie zadarmo.

Zákulisne však priznal, že možno budú nejaké kurzy aj na Slovensku. Sčasti online a sčasti naživo. Uvidíme. Bodaj by sa tak stalo čo najskôr. Stretnutie s Valerianom Hralom totiž bolo úžasné. A kurz by musel byť úplne mega.

Autorom nižšie priložených fotografií je Martin Németh – www.martinnemeth.sk.

Príspevok Aké bolo stretnutie s Valerianom Hralom? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Najvyššie kvality dosahuje arabica (Coffea arabica), avšak na trhu je rozšírená aj robusta (Coffea canephora), ktorá je výrazne lacnejšia a má viac kofeínu, avšak po stránke chuťových vnemov sa arabice ani zďaleka nevyrovná. Nuž a okrem toho je ako-tak rozšírená aj liberica (Coffea liberica), s ktorou sa však obchoduje len výnimočne.

Káva liberica a prvé vnemy

Aká vlastne liberica je? Ako chutí? Oplatí sa zohnať si ju? Na tieto otázky odpovedal v aktuálnom videu spomínaný Valerian Hrala, ktorý s kávou pracuje už približne dvadsať rokov.

„Hmm, zaujímavé,“ uviedol Valerian po prvom privoňaní. „Vôňa je zaujímavá. Je to niečo medzi arabicou a robustou. Je dosť silná, čo je ozaj zaujímavé.“

Ako chutí liberica?

Následne si kávu sŕkol, doprial si pár sekúnd na precítenie vnemov a pokračoval: „Neviem, či je to prípravou. Možno, keby som to robil znova, tak urobím iný pomer. Tentoraz som stavil na 1:15 a možno by som spravil o niečo slabšiu, pretože v nej cítiť určitú trpkosť. Ani nie horkosť, ale trpkosť.“

„Chuťovo je veľmi zaujímavá a úprimne poviem, že mne sedí o trochu viac, ako robusta. Určite viac ako robusta. Nechutí mi ako spálená guma, čo je mnohokrát typické pre robustu. V nej je určitá pachuť, ktorá mi vadí. Škoda len tejto trpkosti, pretože tá trochu zoberie z celkového zážitku.“

Lepšia ako robusta?

Liberica, ktorú degustoval, bola pripravená honey metódou spracovania kávy a nebola úplne oničom. „Má zaujímavú kyslosť. Nie je taká nudná, ako napríklad u robusty a určite je o niečo živšia. Nechápte ma však zle, nie je to kyslá káva.“

 „Má veľmi zaujímavé trošku delikátne postaromatické impresie. Pripomína mi to také lacnejšie čokolády, ktoré sme mali za socíku. A to nemyslím v zlom, ale aj tie mali takú trošku parfumovanú chuť. Úprimne vám poviem, že hocikedy ju dám nad robustu. Teraz po treťom hlte mi už nevadí ani tá trpkosť a je to celkom zaujímavý zážitok,“ dodal Valerian Hrala.

Liberica má najmenej kofeínu

Liberica ponúka pomerne veľké zrná, ktoré sú väčšie ako u káv typu arabica a robusta. Zaujímavá je aj tá skutočnosť, že po stránke množstva kofeínu je najslabšia, teda ešte slabšia ako arabica. Za ochutnanie však rozhodne stojí.

Pozrite si priložené video a dozviete sa viac:

Náš tip: zaslúžite si piť kvalitnú kávu – kliknite TU a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy.

Príspevok Káva Liberica: Ako chutí a čo to vlastne je? (VIDEO) je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

V našich končinách sa o niečom takomto veľa nehovorí, ale aj u nás máme takéto možnosti. Kávový odborník Valerian Hrala v najnovšom videu predstavil co-roastingové priestory Coro Coffee Room v kalifornskom meste Berkeley. To má len niečo vyše 100 000 obyvateľov, ale disponuje takýmito parádnymi zariadeniami.

Co-roasting: Prenájom pražičky na čas

„Dnes navštívim tunajšie co-roasting place, teda miesto, kde si malé pražiarne prenajímajú pražičky na čas,“ uviedol zakladateľ Green Plantation. „To znamená, že ak si chcete založiť firmu a nemáte potrebné peniaze alebo investície na vlastnú pražiareň, tak sem môžete prísť a prenajať si pražičku; či už na hodinu, na deň alebo na ako dlho potrebujete.“

Nuž a takúto možnosť ponúka aj pražiareň, ktorú Valerian Hrala kedysi  založil: „Aj my v Green Plantation ponúkame priestor pre mladých pražiarov. Ak si to chcete vyskúšať a prenajať si pražičky, tak vo chvíľach, keď nemáme hlavnú produkciu, sú samozrejme k dispozícii aj pre vás. Je to dobrý spôsob, ako si vyskúšať tento koncept.“

Loring Kestrel ako Tesla

V spomínanom co-roastingovom centre v Berkeley sa nachádza aj supermoderná pražička Loring Kestrel, na ktorej je možné upražiť až 35 kilogramov kávových zŕn.

„Je to niečo ako Tesla v autách. Sú to supermoderné pražičky, ktoré majú veľa zaujímavých funkcií a sú vynikajúce na produkciu kávy. Ak chcete Loring aj pre svoju pražiareň, pripravte si približne 140 000 dolárov.“

Zamiešanie arómy do pražených zŕn?

Vedľa nej bola umiestnená „miešačka“, ktorá slúži na zamiešanie arómy do pražených zŕn. „Je to stará škola,“ vysvetlil Hrala túto vecičku. „V podstate ide o to, že na upraženú kávu sa nastrieka aróma, napríklad oriešková, vanilková, bourbon a podobne. Hrozná vec! Ten pach nainfikoval mlynce, kávovary a celý byt voňal ako horalky.“

V co-roastingovom centre v Berkeley okrem toho nájdete aj profesionálnu baliacu linku s dávkovačom na presné množstvo kávy, zváračku na zvarenie kávových obalov, no napríklad aj laboratórium, kde sa dá hrať s kávovými profilmi. K dispozícii je navyše aj cuppingová miestnosť.

Viac sa dozviete v priloženom videu.

Príspevok Co-roasting: Prevratný koncept v pražení kávy (VIDEO) je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Do tejto témy sme sčasti zabŕdli už v článku so Šimonom Stašom, ktorý sa volal „Ako prebieha cupping kávy?“, ale predsa len, zaujímalo by nás aj viacero detailov týkajúcich sa konkrétne fázy sŕkania. Prečo sa má káva takto sŕkať? Čomu tento proces v skutočnosti napomáha?

Rozdiel medzi chuťou a arómou

„Pri cuppingu sa káva sŕka z lyžičky, a to jednoducho preto, aby pokryla celý jazyk a ochutnávač mal impresie na celom povrchu jazyka,“ vysvetlil v rozhovore pre Blog o káve jeden zo slovenských Q Graderov, teda profesionálnych ochutnávačov, Valerian Hrala. „Taká je aspoň teória. Ja však srkám aj zo šálky a robím tak preto, aby som nápoj prevzdušnil a následným výdychom cez nos zachytil čo najviac arómy. Podotýkam arómy, nie chute!“

Pri tomto sme sa pozastavili, pretože sme mali pocit, že pri rozpoznávaní jednotlivých nuáns ide prioritne o chuť. Ale nie, nejde. „Ľudia pri káve často hovoria, že tá a tá mala takú a takú chuť, ale chuť je predsa len to, čo vnímame na jazyku. Základné chute sú sladká, horká, slaná, kyslá a umami, ku ktorým ja ešte pridávam minimálne dve ďalšie, a to štipľavú a studenú – tu radím napríklad mentol. Viem, že profíci sa so mnou budú hádať, ale čo už. V každom prípade to poviem takto: keď si zapcháš nos, tak tieto základné chute budeš vnímať. Budú na jazyku,“ zdôraznil rodák z Komárna.

Retronazálna olfakcia

Z tohto pohľadu je zrejmé, že všetky ostatné tóny, ktoré v káve cítime, sú vlastne aróma. „Arómu vnímame dvomi spôsobmi a vždy cez nos. Prvý spôsob je ten, keď nápoj ovoniame. U kávy sa to robí najskôr v zomletom stave a potom ešte raz, keď je už zaliata alebo pripravená. Ale je tu aj druhý spôsob, konkrétne retronazálna olfakcia. K tej sa dopracujeme vtedy, keď skonzumujeme nápoj alebo akúkoľvek potravinu a aróma sa nám do nosa dostane cez hltan. Toto ľudovo často nazývame chuťou, ale nie, v skutočnosti je to retronazálne vnímaná aróma.“

Ak teda v káve cítime jablko, jahody, lesné ovocie, prípadne čokoľvek, čo v nej reálne cítiť môžeme, nie je to chuť. Je to aróma, ktorú sme vnímali retronazálne, teda z opačnej strany nosa. Zaujímavých informácií je však v tomto smere ešte omnoho viac.

Chýbajúce receptory a nosová slepota

„Nosová dutina má iné receptory v prednej časti, keď voniame, a v zadnej časti, keď hltáme. Pri ovoňaní, respektíve prehltnutí, máme často podobné, ale sem-tam aj rôzne vnemy. A ešte zaujímavejšia je iná vec: sú prvky, ktoré bude jeden človek naplno vnímať, ale druhý vôbec, pretože na to nemá receptor. Jednoducho mu chýba. Aróma by sa v mozgu spracovala, ale ak na to niekto nemá receptor, tak mozog nemá s čím pracovať.“

„V normálnom živote to pre 99,99% ľudí nie je absolútne žiadny problém,“ usmial sa Valerian Hrala. „Ale v kávovom priemysle máme ľudí, ktorí sú nosom slepí (v angličtine nose blind, pozn. autora) na jednu vôňu označovanú ako fenol. Fenol je pri káve považovaný za nedostatok a je to pomerne častá chyba. A čo sa stane, ak náš študent ‚cupper‘ fenol nevníma? No jednoducho to, že profesionálny Q Grader z neho nebude.“

Maximalizovanie uvoľnenia aromatických prvkov

Niekedy vraj potrebné receptory len „spia“ a odhaľovanie tejto konkrétnej vône sa dá naučiť, avšak niekedy tie receptory vôbec neexistujú. „Študent preto nemá šancu stať sa Q Graderom. Samozrejme ochutnávať a analyzovať kávu môže, ale úlohou Q Graderov je rozhodovanie o často veľmi veľkých kontraktoch. Ak si ho niekto najme na skórovanie kávy, lebo chce kúpiť tri kontajnery a on si nevšimne, že v niektorých šálkach je fenol, tak to bude asi problém…“

No a touto okľukou sa dostávame späť k sŕkaniu a jeho tajomnému významu. „Je to hlavne o pridaní vzduchu do nápoja pred prehĺtaním. Mne osobne ide o to, aby som takto maximalizoval uvoľnenie rôznych aromatických prvkov a po zhltnutí a následnom vydýchnutí cez nos maximalizoval impresie. A to všetko tou spomínanou retronazálnou olfakciou,“ poznamenal Valerian Hrala. „Celé toto vnímanie chutí a psychológia okolo toho je mojím veľkým koníčkom. Je to naozaj fascinujúci svet.“

Dobrá správa: Naučiť sa to vie každý

Mnoho vecí okolo kávy je neskutočne fascinujúcich a čím hlbšie do nich ideme, tým viac prichádzame na to, že vlastne nič nevieme. Obrovská sféra ponúkajúca nekonečný priestor pre skúmanie a bádanie. Vie sa však tieto veci naučiť aj úplný laik? Konkrétne správne sŕknutie a retronazálnu olfakciu, vďaka ktorej dokáže spoľahlivo identifikovať presný typ arómy?

„Každý sa to vie naučiť a vôbec to nie je ťažké,“ povedal Valerian Hrala pre Blog o káve. „Len si treba osvojiť techniku a potom cvičiť a premýšľať. Vezmime si, že všetky tieto veci môžeme vlastne cvičiť každý deň viackrát, veď jesť a piť musíme. A ak prestaneme len hltať a začneme premýšľať nad tým, čo hltáme a ako sa tieto veci správajú na našom jazyku alebo v našom nose, budeme mať oveľa krajší svet. Ak vás to zaujíma, začnite o tom premýšľať a pomaly sa vám ten svet roztvorí.“

„Neverte profesionálnym degustátorom, ktorí povedia, že sa to nedá alebo je to ťažké. Chce to len cvik. Ja to robím často a ten cvik mám, no a človek, ktorý ho nemá, to samozrejme vie dohnať. A nemusí sa pozerať na mňa alebo iných ľudí, ktorí z tohto žijeme. My ako Q Graderi tie kávy hodnotíme, hľadáme chyby, orientujeme sa na ich nedostatky. Je to naša práca. Pre bežného človeka by to skôr mohlo byť o hľadaní špecifík kávy, ich zaujímavostí, inakostí a o ich oslave,“ dodal Valerian Hrala.

Príspevok Prečo sa má káva sŕkať? Debata o chuti, aróme a retronazálnej olfakcii… je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Dlhšie tu počúvam o tom, aká je gesha/geisha výborná, no ani raz som nemal tú možnosť vyskúšať ju,“ napísal do diskusie. „Viete mi prosím poradiť, odkiaľ túto odrodu kúpiť? Ideálne s pražením vhodným na filter. Prípadne sú nejaké zdroje, kde by som sa o tejto káve dočítal viac?“

Následne sa udiala veľmi zaujímavá vec. Uznávaný kávový odborník a Q Grader Valerian Hrala z gpkava.sk sa s Martinom spojil, poslal mu vzorky geshe a natočil video, ako ich spoločne ochutnávajú.

Rozozná bežný človek Geshu od inej kávy?

Vzniklo z toho krásne dielo, ktoré má čo dať všetkým kávovým nadšencom. Už len vidieť Valerianov spôsob degustovania je zážitok a keď sa k tomu pridajú jeho poznatky, postrehy a vysvetlenia, vznikne z toho skvostný materiál.

„Martin dostal tri anonymné vzorky drahej kávovej odrody arabiky Gesha (Geisha),“ stojí v popise videa. „V tomto sociálnom experimente sme boli zvedaví na to, či Martin rozozná dobrú Geshu od menej dobrej a či by bol ochotný zaplatiť za kilo takejto kávy 300 eur.“

„Martin je kávový fanúšik, ale úplný laik čo sa týka ochutnávania. Počas ochutnávky mu prezradím zopár tipov ako kávu ochutnávať a „vyžmýkať“ z nej viac chute/arómy,“ dodal Valerian Hrala.

Rôzne kávy majú rôzne špecifiká

Veľmi zaujímavé slová padli pri úvahách o tom, aká je káva z jednotlivých oblastí sveta. Treba ich ochutnať podľa možností všetky a neporovnávať jednu krajinu s druhou. Každá má totiž svoje špecifiká a je iná.

„Myslím si, že je dôležité osláviť každý teroár a keď mám brazílsku kávu, tak ju nebudem porovnávať s etiópskou. To nemá význam, pretože to sú úplne iné svety. Ale samozrejme ju budem porovnávať s ďalšími brazílskymi kávami. Aj brazílske kávy ti môžu dať super zážitok.“

„Niekedy nemám chuť na kvetnatosť, aciditu alebo komplikovaný zážitok z kávy, takže nesiahnem po Etiópii, ale chcem niečo jednoduché, kávové, s orieškami a čokoládou, niečo pekné a čisté, možno s jemnou aciditou, tak vtedy siahnem po nejakej dobrej Brazílii,“ vysvetľoval rodák z Komárna, ktorý aktuálne žije v Kalifornii. „Toto samozrejme platí pre celý svet, aj keď som spomenul len dva extrémy.“

Preto by sme vraj nikdy nemali hovoriť, že najlepšie kávy sú z Kene, prípadne najlepšie kávy sú z Etiópie. „Si limituješ svet,“ zareagoval Hrala na takýto prístup. „Tvoj svet bude nudný. Ignoruješ obrovské regióny a obrovské teroáre vo svete kávy.“

Príspevok Vysoká škola kávy: Valerian Hrala a test 300-eurovej geshe (VIDEO) je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Videá o káve publikoval už v roku 2009 a podcast nahrával od roku 2014, keď tento formát na Slovensku poznal len málokto. Prezentuje sa vtipne, ale aj charizmaticky a jeho prejav dopĺňa jemu charakteristický maďarský prízvuk. Je zásadový, ale z rozhovoru sme vycítili, že v ňom drieme aj duša rebela, respektíve človeka, ktorý rád mení zaužívané status quo. Hovoríme o zakladateľovi Green Plantation kávy Valerianovi Hralovi.

„Káva ku mne prišla náhodne,“ prezradil v rozhovore pre Blog o káve. „Moju prvú som mal ešte ako stredoškolák. Pamätám si, že kocku cukru som namočil do maminej kávy a zjedol. Hovorím pritom o žltom Tchibe… alebo to bolo Eduscho? Už si presne nepamätám.“

Náš tip: Na stránke gpkava.sk môžete využiť 10-percentnú zľavu platnú na pražené kávy. Použite zľavový kód „blogokave“, ktorý platí do 7. marca 2021 a je obmedzený na jeden nákup. Páni z GPčka odkazujú, že zľavy inak nedávajú, takže si máte poriadne naplniť košík.

Za všetkým hľadaj ženu

Valerian chcel byť pôvodne politikom a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začal študovať politológiu. Po druhom ročníku zistil, že tento svet nie je pre neho a povahovo by sa do neho podľa všetkého ani nehodil. Preorientoval sa tak na ľudské práva a medzinárodné vzťahy a z hľadiska ďalšieho vývoja jeho kariéry to bol dôležitý krok. Osud to tak zariadil.

„Po škole som sa dostal do Kosova a neskôr do Bosny a Hercegoviny, bol som pozorovateľ OBSE pre ľudské práva. Tu som sa stretol aj s jednou ‚arogantnou‘ Američankou, ktorá kritizovala kávu v našej kancelárii. Mali sme tam švédsku masovku značky Gevalia… ona tvrdila, že keď sa vráti, tak prinesie takú kávu, akú som ešte nemal. Ako inak, mala pravdu. Doniesla mi Sumatru od Starbucks, bol to rok 1999 a káva ma dojala. Bola úplne iná ako zmesi, ktoré som pil dovtedy. Šokovalo ma aj to, že mala dokonca udaný pôvod. Tam to celé akosi začalo a dnes je tá Američanka mojou manželkou,“ usmial sa rodák z Komárna.

Šialenec so štvrťkilovou pražičkou

Vzápätí nám prezradil, že až do roku 2001 pil klasickú supermarketovú kávu, ale o rok neskôr si začal pražiť vlastnú. „Ten rok 2002 by som označil ako prvý rodný dátum GPčka,“ skonštatoval. „Celé som to začal ako šialenec s 250-gramovou pražičkou a kaviarňou Barista v Komárne. Začal som to sám, ale potom som to nerobil celkom sám, pretože mi pomáhal aj otec. Robili sme tmavo praženú kávu a už vtedy som písal články pre rôzne časopisy a dokonca aj pre online portál Inzine. Otec praží tmavo ešte aj dnes, a to na pražičke Probat z roku 1938.“

Spomienka na onú, skôr spomínanú, Sumatru bola veľmi silná a Valerian ju neprestajne nosil v hlave. Stále sa hlásila o slovo a podnecovala nové myšlienky. „Čoraz silnejšie som cítil, že tento svet musím ukázať aj Slovákom. Meno pražiarne vzniklo netradične, vo vani v jednom byte v Budapešti, kam som sa medzitým presťahoval – konkrétne na Semmelweisovej ulici. Chcel som niečo, čo znie anglicky, ale súčasne odzrkadľuje prírodu i transparentnosť pôvodu. Moja manželka potom navrhla názov Green Plantation.“

Zmeniť nôtu chcelo „cojones“

Po prvotných pokusoch, keď pražil spolu s otcom, prišiel v roku 2012 druhý začiatok. „Tentokrát s Petrom Ondrejkom a Pavlom Csibom. To som už s manželkou žil v USA. Paľo nás o rok opustil, pretože sa presťahoval na Nový Zéland a ostal som v tom len s Peťom. Nastala však zmena: začali sme robiť svetlo praženú výberovú kávu a do dnešných dní si dobre pamätám na to, ako sme boli na internetových fórach či na Facebooku terčom vtipov. Dnes to už robí každý, ale pražiť svetlo v roku 2012 chcelo ‚cojones‘,“ zasmial sa Valerian naznačujúc, že význam toho španielskeho slova si máme vygoogliť (sú to gule, pozn. autora).

S týmto novým obdobím fungovania Green Plantation sa spájali aj určité zásady; výberová káva, absolútna čerstvosť i skutočnosť, že káva sa nebude nikomu mlieť dopredu. Rýchlo by totiž stratila svoje optimálne vlastnosti a zvetrala by. Mlieť sa má až tesne pred prípravou. No a jednou zo zásad je aj zelený podtón a ekológia, čo jasne cítiť napríklad zo súčasných balení.

„Poviem to tak, že káva na Slovensku bola nudná,“ zaspomínal si uznávaný odborník. „Každý spieval tú istú pesničku, a tak sme sa rozhodli, že trochu zmeníme nôtu, trochu si aj zabŕdneme a upozorníme na seba. Chceli sme robiť presný opak toho, čo robili ostatné firmy. Výberovú kvalitu, praženie až po objednávke, ukázať transparentnosť pôvodu i výroby, ísť do svetlejšieho praženia, do alternatívnych príprav a podobne. Keď niekto na Slovensku niečo robil s kávou, tak my sme to obrátili na hlavu. Bol to neuveriteľný úlet a adrenalín.“

Kde hľadať kávové vzdelanie?

Skúsme sa mysľou preniesť v čase späť do roku 2002. Žili sme televíznu dobu, sem tam sme si možno prečítali nejakú knižku alebo časopis. Internet bol v plienkach a dal sa na ňom nájsť len zlomok informácií, ktoré máme k dispozícii dnes. Niečo tam však predsa len bolo.

„Veru bolo a pražiť som sa naučil práve z článkov, ktoré som našiel na internete,“ prezradil Valerian Hrala. „V roku 2002 sme nemali žiadne YouTube videá alebo školy praženia. Praženie bolo vlastne považované za tajomstvo. Využil som svoje skúsenosti z politológie týkajúce sa robenia prieskumov, pridal som základné vedomosti z matematiky, fyziky či chémie a celé som to okorenil zdravým sedliackym rozumom. Takto som si v roku 2002 zložil svoj prvý pražiaci profil, s ktorým sme začali.“

„V roku 2012 už bola situácia celkom iná. V Kalifornii som začal spolupracovať so školiacim strediskom, kde aj dnes trénujeme budúcich kávových profesionálov. Spolu s Boot Coffee som okrem toho založil coffeecourses.com, čo je prvá online škola pre kávových profesionálov. V novom GPčku sme použili už toto know-how. Od praženia cez cuppingy, analýzu kávy až k jej príprave,“ poznamenal jeden z našich Q Graderov, ktorý sa však týmto titulom v zásade vôbec nepýši a nikde ho nespomína.

A okrem toho kávové podcasty, ktoré sme načrtli už na začiatku. Tie Valerian nerobí len v slovenčine, ale napríklad aj v maďarčine. „A samozrejme musím spomenúť aj môj podcast v angličtine coffeeis.me. Ten som sebecky založil preto, aby som sa o kávovom biznise učil od tých najlepších. Takto viem za zámienkou podcastu prilákať aj vynikajúcich profesionálov a opýtať sa ich na ich tajomstvá. Vďaka tejto nekalej stratégii som sa toho naučil ozaj veľmi veľa a aplikoval som to vo svojej firme Unleashed Coffee, ktorú som robil približne päť rokov. Minulý rok sme ju úspešne predali.“

Kalifornia a smútok za Slovenskom

Toto všetko sa dialo už v Kalifornii, kde Valerian aktuálne býva. Presťahoval sa do mestečka Fairfax ležiaceho neďaleko San Francisca. „Do Kalifornie sme ako rodina odišli ešte v roku 2010. Ako som spomínal, manželka je pôvodne z USA a po desiatich rokoch v Európe jej začalo byť smutno za domovom. Rozhodli sme sa teda, že skúsime niečo nové. Vo chvíli, keď som odchádzal, som ešte nevedel, že sa budem opäť zaoberať kávou. Aj keď samozrejme, že som po nej pokukoval…“

„Zo Slovenska sa mi odchádzalo veľmi ťažko. Chýba mi rodina, priatelia a vlastne celé južné Slovensko, ktoré tak milujem. Keď ma potom Peter Ondrejka oslovil s nápadom reštartovať GP, tak som zacítil, že je to vlastne možnosť spojiť sa so Slovenskom a nejakým spôsobom byť opäť jeho súčasťou. S Peťom a celým GP tímom sme v kontakte takmer každý deň. Bavíme sa o tom, aké kávy donesieme a akú šialenosť zasa vymyslíme. Som hrdý na to, že aj keď žijem takto ďaleko, viem nejakou formou prispievať môjmu rodnému kraju. No a tým nemyslím len na náš produkt, ale aj na to, že zamestnávame ľudí a platíme dane. Ktovie, možno sme už prispeli aj na jeden kilometer diaľnice,“ vybuchol Valerian Hrala smiechom.

Keď sme mu vzápätí položili otázku, či sa raz vráti domov, zasníval sa. „Do strednej Európy sa s manželkou možno vrátime. Mám taký tajný sen, ktorým je zostarnúť na skrytej vinici v maďarskom Somló, robiť si vlastné vínko a s manželkou sa tešiť na návštevu vnukov a vnučiek. Keď sa budeme nudiť, tak si sadneme na vláčik a navštívime priateľov na Slovensku, prípadne sa pôjdeme najesť do Paríža alebo Neapolu. Ako vidíte, rád snívam…“

Slovenská kávová scéna a nekalé obchodné praktiky

Našich respondentov sa tradične pýtame aj na ich pohľad na slovenskú kávovú scénu. Inak tomu nebolo ani tentoraz, aj keď sme vedeli, že Valerian Hrala je už dlhšie mimo nášho územia. Vedel by však vymenovať ľudí alebo pražiarne, ktorých vyslovene rešpektuje? Koho prácu si váži?

„Tak na toto sa mi odpovedá veruže ťažko,“ zamyslel sa. „Nie som na Slovensku a kávu jednotlivých pražiarní nepoznám. Viem len, že ich je neúrekom a ak sa môžem trochu chvastať, tak aj vďaka nám a skutočnosti, že sme v roku 2012 mali ‚cojones‘ na to svetlé praženie. Ale samozrejme, že ak by sme to neboli my, tak by s tým prišiel niekto iný. S väčšinou pražiarní vychádzame super, s niektorými sme aj kámoši, napríklad s Illimité. GP sa popálilo len s jednou jedinou slovenskou pražiarňou, a to kvôli nekalým obchodným praktikám.“

„Dávnejšie sme mali taký slogan, že ‚Green Plantation, vychovávame si vlastnú konkurenciu‘, čo bola aj pravda. Dnes na to máme odpoveď vo forme co-roastingu, teda že našu pražiareň a technológie prenajímame slovenským pražiarom. Na jednej strane som rád, že sme inšpirovali toľko mladých talentov, na druhej strane mi je už aj trochu smutno, že trh sa presycuje. Podľa mňa by Slovensko potrebovalo niekoho, ako GP v roku 2002 alebo 2012, aby arogantne s palicou v rukách rozvrátil svet slovenskej kávy. Tentoraz by som sa rád pozeral z fotelky s popcornom v ruke a tlieskal.“

A čo tie osobnosti, ku ktorým prechováva rešpekt? „Určite to budú Michal Molčan, Dušan Pavelka, Dominik Novák, Alica Bánszka, Martin Hudák, Mária Pašková, Veronika Galová. Toto mi napadlo hneď narýchlo. Mnohí z týchto ľudí dali Slovensko na kávovú mapu sveta, viď Michal a Martin,“ odpovedal.

„Tchibo man“ v ošúchaných teniskách

Keď sa bežného slovenského kávičkára opýtame na dobrú kávu, pravdepodobne pomenuje niektorú zo známych značiek so silným marketingom. Nie však s kvalitnou kávou. Pražiareň Green Plantation, ktorá je po stránke kvality o level vyššie, možno ostane stranou. Ako túto skutočnosť vníma Valerian Hrala?

„Tak, že výberová káva nie je pre každého,“ odvetil. „Určite nestačí mať ju rád len kvôli chuti. Je to životný postoj. Životný postoj k niečomu, čo bolo tvorené rukou a za čím je myšlienka. Káva, ktorá má dušu. Ak niekomu na týchto veciach nezáleží a nezamýšľa sa nad nimi, tak výberová káva nikdy nebude pre neho. Asi je to tak úplne v poriadku. Pre väčšinu ľudí tu nakoniec ostanú tie reklamné frázy a kapsule…“

A tu prišlo veľmi trefné prirovnanie: „Na druhej strane som si istý tým, že existujú segmenty, v ktorých som taký ‚tchibo man‘ práve ja. Napríklad také topánky. Ak sú drahšie ako 50 dolárov, už mám zlé sny. Pre niekoho sú však topánky všetko. Pozná ich príbeh, návrhára, výrobný proces a keď ide o takéto umelecké dielo, je pre neho aj 300 dolárov len bagateľ. Spokojnosť s týmto nákupom zapije kapsulovou kávou a ja si svoju kávu s príbehom vychutnám v ošúchaných teniskách. Všetci sme iní a v tom je krása našej planéty.“

Budúcnosť výberovej kávy

Touto trefnou odpoveďou bolo povedané takmer všetko, ale aj tak nám nedalo a museli sme sa opýtať: Môžeme očakávať, že výberovú kávu bude piť v budúcnosti o niečo viac ľudí, ktorí si súčasne nájdu cestu k svetlejšiemu praženiu? Alebo ostane podiel výberovej a komoditnej kávy približne taký, ako je dnes?

„Nie, výberové kávy nikdy nebudú masovka,“ hovoril ďalej Valerian Hrala. „Celkovo si myslím, že budúcnosť výberových káv je v príbehu, ktorý by mali mať. Ide o experimentovanie s rôznymi farmami, odrodami, teroárom a aj spracovaním. Ale pozor. Popularita výberových káv pochopiteľne prilákala aj hyeny a v poslednej dobe táto oblasť začala strácať určitú nevinnosť. Ale v biznise to už tak raz chodí.“

Dodajme, že kávu od Green Plantation si viete objednať prostredníctvom internetovej stránky gpkava.sk. Okrem toho odporúčame sledovať aj účet @greenplantation na Instagrame, stránku @gpkava na Facebooku alebo Green Plantation káva na YouTube.

Náš tip: Na stránke gpkava.sk môžete využiť 10-percentnú zľavu platnú na pražené kávy. Použite zľavový kód „blogokave“, ktorý platí do 7. marca 2021 a je obmedzený na jeden nákup. Páni z GPčka odkazujú, že zľavy inak nedávajú, takže si máte poriadne naplniť košík.

Príspevok Valerian Hrala: Rebel, ktorý postavil na hlavu slovenský kávový trh je zobrazený ako prvý na Blog o káve.