Minulý rok som si v centre Piešťan všimol nápis „talianska káva“. Skvel sa na kaviarni, bol dobre viditeľný a viem si predstaviť, že bežného človeka, ktorý toho o káve veľa nevie, lákal. Ťahalo ho tam ako psa do udiarne. Na základe dvoch slov má okoloidúci pravý kávičkár pocit, že do šálky mu vyextrahujú luxus a enormnú kvalitu. Malíček sa bude sám zdvíhať. Ibaže talianska káva je zlá káva.
Skromne predpokladám, že „spálená pneumatika v tekutom stave“ alebo „namletý a vyextrahovaný uhlík“ by nelákali. Realitu všadeprítomnej talianskej kávy by však opísali určite lepšie. Vitajte v zaujatom článku zameranom na pozdvihnutie slovenskej pražiarenskej scény a na poukázanie na to, že keď v kaviarňach nájdete značky ako La**zza, Il*y, Pel**ni, Luc**fé, Seg**redo, Tri**te, Mus**ti a ďalšie, utekajte preč. Podobných značiek sú doslova stovky.
V onen augustový deň, na ktorý narážam v prvom riadku článku, som sa rozhodol, že si nápisy „talianska káva“ budem všímať. Je ich veruže dosť. Fungujú. Ale populárna je napríklad aj „talianska zmrzlina“, „talianska móda“ alebo „talianska pizza“ – a ja len skromne dúfam, že nie sú podobnej kvality ako talianska káva, haha.
Taliansko nemá žiadnu plantáž
Vraciam sa k talianskej káve. Asi viete, že v Taliansku nie je žiadna kávová plantáž. Ani najjužnejšie oblasti Sicílie nie sú vhodné na to, aby tam kávovník prežil. Celá Európa je na tom vlastne podobne a v jej kontinentálnej časti nenájdete ani jednu jedinú kávovníkovú plantáž. Grande blamáž.
Talianska káva teda nie je tak celkom talianska. Je to len káva, ktorá do Talianska doputovala. Tam ju zruční talianski maestrovia napražili a celý svet presvedčili o tom, že talianska káva je dobrá káva. Ibaže figu. Talianska káva je zlá káva. Skoro všetka.
Káva pražená až k druhému cracku (rozumej veľmi dlho), na ktorej povrch vystúpili oleje, môže chutiť len horko, spálene, gumovo či asfaltovo. Všetko pozitívne a zdravé, čo v zrnách bolo, je fuč. Keď na prevádzke vidím nápis “talianska káva”, predstavím si presne toto. I položím si otázku, prečo to na vás, dietky moje, stále tak funguje.
S mliekom a cukrom sa dá
Talianska káva je obyčajná komoditná treťotriedna káva z plantáží z celého sveta. Nasypú ju do gigantických pražičiek, spália a vyvezú na Slovensko. Pražia ju, pražia a pražia dovtedy, kým stratí akúkoľvek chuť (verte mi, že tá kávovníková čerešňa ako ovocie a jej kôstka pôvodne nejakú chuť mali) a ostane v nej len horkosť. To je recept na to, aby chutili zrná z celého sveta vždy rovnako a aby rok čo rok ponúkali rovnakú chuť. Takáto káva je smradľavá, nepríjemná a zlá. Ruku na srdce: koľkí z vás dokážete kávu vypiť len tak, že do nej pridáte mlieko a cukor? Pri dobrej káve mlieko a cukor potrebovať nebudete.
Mám vás rád, takže ak aj vy pijete supermarketové kávy, odrazovým mostíkom do krajšieho kávového sveta by mohla byť Káva za babku od Be:Café. Kilovka vás na becafe.sk vyjde na 23,50€, s kódom BLOGOKAVE10 len 21,15€. Kliknite tu. Je to konzervatívnejšia káva, ktorá vás neodpáli astronomickou aciditou, ale je o pár levelov lepšia ako čokoľvek talianske, čo vám príde na um.
Ale späť k veci. Často si hovorím, že pred pár desaťročiami boli takéto kávy talianskeho typu OK. Niekedy v roku 1985. Nemali sme toľko možností ako dnes a všetky kávy chutili rovnako. O výberovej káve ešte svet v podstate nechyroval a pulty predajní boli naplnené komoditnou kvalitou. Kávami bez pôvodu zloženými z megamixu rôznych zŕn rôznych spracovaní. A všetci sme si mysleli, že „káva ako káva“. Teda ja som si toho v tom čase ešte veľa nemyslel, ale pamätám si, ako tieto kávy každý mlel na mlynčekoch priamo v potravinách a pamätám si aj na to, ako voňali.
Čítam vaše myšlienky
Určite sa medzi vami teraz nájdu takí, ktorí napíšu, že veď tie kávy vám chutia a acidita je veľké fuj: “Nemám rád kyslé kávy.” Ja som s tým OK a neberiem vám to. Kvalitné a dobre upražené kávy s veľkou pravdepodobnosťou budú trochu acidné, ale existujú aj kávy, ktoré sú akýmsi medzistupňom. Podľa mňa by ste mohli skúsiť napríklad Brazil Cerrado alebo El Salvador Santa Ana od Coffeeinu. Malé balenia kávy stoja v tejto chvíli 7,99€, po prihlásení na eshop coffeein.sk a využití zľavového kódu BLOGOKAVE10 sa dostanete dokonca na 6,83 €. Sú to o dve triedy lepšie kávy ako tie talianske, ktorými sú preplnené pulty supermarketov a kaviarní.
Vždy, keď napíšeme takýto článoček, objavia sa aj názory, že výberová káva nie je pre každého, tvorí len pár percent produkcie a aj komoditnú kávu treba spotrebovať. Predsa ju nevyhodíme. Toto je samozrejme pravda a súhlasím. Len ju potom prosím neoznačujme za kvalitnú. Nenaleťme všetkým marketingovým frázam, ktoré písali najlepší copywriteri na trhu. Slovo talianska nepovažujme za synonymum kvality a nedávajme si ho zvonku na prevádzky. Lebo ja keď niekde vidím nápis “talianska káva”, obchádzam to oblúkom a kričím Apage Satanas. A verím, že ľudí, ktorí to prekuknú, bude čoraz viac.
Talianska káva zaspala dobu
Aby som sa pomaly začal dostávať k pointe, poviem, že talianska káva tak trochu zaspala dobu. Pred niekoľkými desaťročiami bola cool a Taliani boli svetoví kávoví lídri, ale dnes tu máme úžasné výberovky, ktoré ju strčia do vrecka. Presne toto by sme ľuďom mali povedať a na toto ich lákať, nie na konzervatívnu a spiatočnícku “taliansku kávu”. Napíšte si na prevádzku “výberová káva zo slovenskej pražiarne” a na toto lákajte ľudí. Prídem aj ja.
Veľké talianske spoločnosti, ktoré som v úvode článku podráždil menovaním, nakúpia lacnú komoditnú kávu, prepražia ju, podbijú ju lákavým marketingom a predajú vám ju za nehorázne peniaze. Alebo ju za nehorázne peniaze dodajú do kaviarní, v ktorých sú doslova desiatky rôznych talianskych značiek. Všetky chutia rovnako na figu a všetky sú rovnako spálené, len sa inak volajú. A vy ich na teraskách popíjate s preloženými nohami a zdvihnutým malíčkom. Nerobte to. Navyše ani nie sú lacnejšie, lebo kaviarne týchto „Talianov“ nakupujú za také sumy, že v pohode mohli mať slovenskú kávu – napíšte nám na redakcia@blogokave.sk a poradíme vám.
Teta z Facebooku
Raz mi nejaká teta, ktorá asi predáva taliansku kávu, na Facebooku napísala, že talianske pražiarne majú storočnú históriu a tie slovenské vznikli len nedávno a kávu pražia na malých pražičkách. Nejaké podobné bláboly, lebo ju moja a naša práca zjavne inzultovala. Ale v poriadku.
Netvrdím, že nemá pravdu, ibaže v tej storočnej histórii sa Taliani utopili a zabudli napredovať. Ostali niekde v druhej vlne či ako sa označuje to obdobie, keď bolo všetko horké. Mnoho iných krajín, ktoré nenesú tradíciu spaľovania kávy, sa míľovými krokmi vybralo do budúcnosti. A našťastie je na tejto ceste aj veľa odvážnych slovenských pražiarní, ktorým veľmi silno držím palce. Paradoxne, štáty ako Slovensko, Česko, Ukrajina či Rumunsko, už v prieniku kvalitnej výberovej Talianov predbehli. Ale Rakúšania či Chorváti si ďalej idú taliansku vlnu. No o tom potom.
Kupujeme hlavne zahraničné kávy
Osobne ma hnevá, že viac ako 80 percent kávy spotrebovanej na Slovensku sa praží v zahraničí. Bohužiaľ v mnohých talianskych spaľovniach. A viete, o čo ide Blogu o káve? O to, aby sme spoločnými silami niekoľko percent tých ľudí presmerovali na kupovanie kávy v slovenských pražiarňach. Peniaze by v tom prípade ostali doma, slovenskí podnikatelia by lepšie zarobili a mohli by zamestnať ďalších ľudí. Super, nie?
Podľa mňa by toto všetko malo zmysel aj v prípade, keby bola slovenská káva horšia ako talianska. Aj tak by sme ju mali kupovať a pomáhať slovenským podnikateľom. Samozrejme, že niektoré naše pražiarne tiež láka spaľovanie a potom to dopadne úplne rovnako – ale tie vám Blog o káve odporúčať nebude. Uzavrime to tak, že priemerná slovenská káva z pražiarní, o ktorých na tomto blogu píšeme, je násobne lepšia, ako priemerná talianska káva, ktorou nás gigantické pražiarne z tejto krajiny zaplavujú.
Zľavové kódy
Ďakujem za pozornosť. Grazie per l’attenzione.
Na záver by som ešte skromne dodal, že keď som vás týmto článkom trochu vytočil, neospravedlňujem sa. Presne to totiž bolo mojim cieľom. Posuňte ho ďalej a vytočte aj ďalších pravých kávičkárov a milovníkov talianskej kávy. Nahnevaní budú len chvíľu, potom sa vám poďakujú.
