Varovanie: na titulnej fotke som usmiaty len preto, lebo bola pred ochutnávkou.
Black November je názov niektorých zľavových novembrových akcií, ale my sme sa ho rozhodli poňať trochu inak. Black November 2024 v Blogu o káve znamená hľadanie najčernejšej kávy, ktorú je možné zakúpiť. Nominovali sme ich celkovo šesť, rozdelili do dvoch trojíc a víťazov vo veľkolepom a vášnivom finále postavíme proti Starbucks Dark Roast.
Môj tip: Ak chcete klasický Black November, máme pre vás top zľavové akcie v pražiarňach Coffeein, Alter-Nativ a Be:Café – kliknite na názvy jednotlivých pražiarní.
Black November 2024: Semifinále č. 2
Z prvého semifinále, v ktorom rozhodoval kolega Filip, sa do finále prebojoval L’OR Onyx. V mojom semifinále sa o prvenstvo pobili kávy Lucaffé Espresso Crema, Segafredo Zanetti Passione Crema a Lavazza Bar Gusto Forte Vending. Názvy veľkolepé, realita krutá. Prežil som najtemnejšiu kávovú nočnú moru.
Kávy som prvýkrát otvoril týždeň pred napísaním tohto článku. Urobil som si zopár fotiek, jedno videjko a ich zápach ma tak odrovnal, že som ich na celý týždeň odložil do pivnice. Nechal som ich otvorené, nech sa „vydýchajú“ a po pár dňoch som sa k ním začal opatrne približovať. Keď som už mal pocit, že ten neskutočný puch je preč, pustil som sa do testu.
Bohužiaľ, príliš som nepochodil. Káva, ktorá bola v kontakte so vzduchom, sa za ten čas vyvetrala a prestala smrdieť, no tá, ktorá bola hlbšie v balíku, smrdela stále rovnako. Ako horiaci borovicový les s niekoľkými voľne pohodenými pneumatikami. Veľmi som to podcenil. Zachoval som sa doslova amatérsky. Z tejto šlamastiky som už vykorčuľovať nedokázal a keďže ma tlačil čas, musel som začať porovnávať.
Emócie som dal napriek ťažobe bokom a pustil som sa do opätovného nafotenia káv, ale aj do ich prípravy a ochutnávania. Kávovaru De’Longhi Magnifica Start, s ktorým som robil, sa ospravedlňujem za poškvrnenie. A svojmu žalúdku za obrovský šok, pretože ja som tieto tri kávy ochutnal v priebehu 15 minút. Podľa mňa by to malo byť aj na zápis do nejakej knihy rekordov, lebo toto len tak bárskto nedá.
Prvý vnem
Kávy sme do súťaže nasadzovali na základe vašich odporúčaní. Čakal som, že budú extrémne čierne, ale nestalo sa. Boli tmavohnedočierne. Za hranou únosnosti, ale nie predstavivosti.
Tu chcem upozorniť, že fotenie zŕn bolo pre mňa veľkou maturitou. Keď sú zrná odfotené samotne, pôsobili svetlejšie, ako v skutočnosti boli. Pri fotke s espressom už vyznievali tmavšie. Môj iPhone to jednoducho nevedel dať lepšie, rozhodlo však moje oko.
Urobil som aj takéto video:
Lucaffé Espresso Crema
V tejto káve som našiel pomerne málo defektov, čo jej slúži ku cti. Bola však dosť prepražená a chutila hnusne. Hovoril som si, že nerozumiem, ako môže táto káva niekomu chutiť a ako ja v spojitosti s ňou vôbec môžem použiť slovo „chutila“.
Káva mi chuťovo pripomínala tekutú gumu s nejakým indickým korením. Dochuť mala takú nepríjemnú, že keby som ju neprebil vodou so sirupom, trpím tri dni. Za mňa to bola káva bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Teda jediná pridaná hodnota bola tá uhoľná, ale tú by sme si vo svete kávových nadšencov ceniť príliš nemali.
Segafredo Zanetti Passione Crema
Po vysypaní zŕn som si hneď všimol, že ide o kávu nižšej akostnej triedy ako Lucaffé. A to už teda sakra je čo povedať. Medzi zrnami som našiel značné množstvo defektov, ktoré nevytvárali dobrý dojem. Aj laik by si všimol veľké množstvo mušlí, zlomených zŕn i spálených plôšok. Keď sa k tomu priráta ten enormný smrad, úprimne, mal som chuť utiecť z domu a viac sa nevrátiť. To som však svojim deťom spraviť nemohol.
Vrátil som sa, objal ich a kávu vzápätí ochutnal. Ježišmária! To je ako dodávka z krematória, ktorá omylom zablúdila do pražiarne. Horkosť, pachuť, horkosť, horkosť, horkosť, ropa. Toto som si pri vypití kávy zapísal do poznámok. Strašné. Vlastne „strašné“ je slabé slovo. Prečo sa niekto dobrovoľne týra pitím niečoho takéhoto? Lucaffé bola oproti tejto káve lakocinka. Vylievam do záchoda, lebo kuchynskému sifónu to nespravím.
Lavazza Bar Gusto Forte Vending
Normálne že LBGFV. Päť slov symbolizujúcich jednu gebuzinu. Bájami opradená značka, ktorú veľa zákazníkov považuje za etalón kvality, ale už prvý pohľad na zrná neveštil nič dobré. Boli tmavé, prepražené a nachádzalo sa medzi nimi množstvo defektných kúskov. Jednak tých zlomených a mušlí, ale hlavne akýchsi neprirodzených, deformovaných a čudných. Podľa mňa sa to mohlo volať Lavazza Bar Gusto Forte Vending Defektoso. Ten balík si tu nechám, lebo pred Mikulášom ho odo mňa možno nejaký čert odkúpi za veľa peňazí.
Ochutnávka ma vystrelila nie do neba, ale pod zem, približne sto metrov pod povrch, do historického uhoľného ložiska. Strašná nechutnosť. Tri takéto kávy za pätnásť minút. Veľakrát si hovorím, že sa obetujem pre dobro vedy, ale teraz si už kladiem otázku, či mi to za to fakt stojí.
Záver
Kávy značiek Segafredo Zanetti Passione Crema a Lavazza Bar Gusto Forte Vending ukázali jednu vec. Viac pásikov nie je viac Adidas a viac slov nie je vyššia kvalita. Obe boli na veľmi podobnej úrovni farebne, defektovo i chuťovo.
O niečo tmavšia však je predsa len Lavazza, ktorá postupuje do veľkého finále. Bude mať šancu proti Dark Roastu od Starbucksu a víťazovi prvého semifinále, káve L’OR Onyx? Netuším. Nechajme sa prekvapiť.
Jednu vec však už tuším, respektíve viem: Ako chutí peklo. Bol som na jeho prahu.
Na záver ešte prikladám priame porovnanie spomínanej Lavazzy s najtmavšie praženou kávou z pražiarne Coffeein, ktorou je Coffeein Italy. To len tak na zamyslenie.
Môj tip: keď chcete ochutnať ozaj dobrú a neprepraženú kávu, kliknite sem a vyberte si zľavový kód do niektorej zo slovenských pražiarní. Po tejto ochutnávke chcem kričať, že vďaka bohu za slovenské pražiarne.
