V pražiarni kávy Aurelica sídliacej v Liptovskom Mikuláši vypadla elektrina. Stalo sa tak nešťastne vo chvíli, keď práve prebiehal proces praženia. Vedeli ste o tom, že takáto várka kávy sa už nedá zachrániť? A prečo mala Aurelica kvôli výpadku pokazené hneď dve várky? To všetko vám prezradíme.
Bol teplý letný večer a Marek Benikovský ako zvyčajne stál za svojou pražičkou. Odrazu tma. „Po opadnutí prvotného stresu a paniky, že sme v úplnej tme, som sa snažil zhodnotiť, v akej fáze sa nachádza káva vo vnútri bubna,“ prezradil Marek v rozhovore pre Blog o káve. „Vedel som, že sme už len približne minútu od cieľovej teploty a ukončenia praženia. To znamená, že káva musela byť v danej chvíli vystavená obrovskej teplote.“
Horúci bubon sa prestal otáčať
„Po výpadku elektriny sa bubon prestal otáčať a zrnká, ktoré sa ho priamo dotýkajú, na tom boli najhoršie. Okrem toho prestal fungovať aj airflow, teda odsávanie vzduchu, a v bubne sa začalo hromadiť veľké množstvo dymu či vodnej pary s typickou arómou praženia. Bolo mi jasné, že kávu musím odtiaľto čo najrýchlejšie dostať von. Výrobca našej pražičky na to aj myslel a pomocou špeciálneho imbusového kľúča vieme bubnom točiť manuálne – kávu takto dostaneme von do chladiča.“
Marek vzápätí prezradil, že zrná by sa v bubne inak ďalej ohrievali a teoreticky by mohli aj vzbĺknuť. „Existuje tu takéto riziko. Keď zrno usušíš úplne do čierna, môže sa to stať. A to je celkom adrenalín, pretože po vzbĺknutí pražičky by sme odrazu mali škodu 20 000 eur.“
Zaujímal som sa aj o to, či by situáciu nebolo možné vyriešiť záložným zdrojom energie. „Samozrejme, bolo,“ odvetil Marek. „Náš dodávateľ elektrickej energie má však takýto kolaps len veľmi zriedka, vlastne sme to zažili prvýkrát. Je však veľmi pravdepodobné, že po sťahovaní sa do väčších priestorov už takýto záložný zdroj bude súčasťou našich technológií.“
Výška škody v € sa môže líšiť
Aká škoda môže pri takomto probléme vzniknúť? Keďže je celá várka kávy súca na odpis, nemusí to byť lacné.
„Výška škody je veľmi individuálna. Ide o cenu kávy, veľkosť pražičky i veľkosť ‚batchu‘, prípadne ak chcete dávky praženej kávy. My sme mali dnu päť kilogramov brazílskej kávy a mali sme teda šťastie. Škoda na tejto várke bola okolo 40 eur. Kávu sme však museli rýchlo vypustiť do chladiča, kde už bola predchádzajúca várka, takže sa nám škoda zdvojnásobila. Keby sa podobný problém stal pri káve Nestora Lassa z Kolumbie, kde kilo stojí takmer 30 eur, bola by škoda omnoho vyššia,“ pripomenul Marek.
Horúčava v pražiarni
Keďže do konca praženia nechýbalo veľa, zaujímalo ma aj to, prečo v chladiči ešte bola predchádzajúca káva. Predpokladal som, že sa nemusí chladiť až tak dlho. „Teplota okolia to bohužiaľ nedovolila a preto som kávu stále chladil. V lete máme v pražiarni často aj 40 stupňov a káva nevie vychladnúť tak rýchlo. Videl som, že teplota chladeného zrna ešte nie je fajn, takže som čakal. No a takto sa bohužiaľ pokazená várka premiešala s tou, ktorá chladla.“
Pražiareň Aurelica disponuje plynovou pražičkou, ale aj tá je závislá od elektriny. „Označenie plynovej, prípadne elektrickej pražičky, je odvodené od toho, aký zdroj tepla využíva. Či je to plynový horák pod bubnom, elektrická špirála, alebo vzduch ohriaty mimo pražičky. Každá však k svojmu fungovaniu potrebuje aj elektrickú energiu. Napríklad na odťah vzduchu, otáčanie bubna, chladiča a chladenie vzduchu. Naša plynová pražička má teda aj tri motory ktoré sú závislé len na elektrike,“ dodal Marek Benikovský pre Blog o káve.
