Predstavte si, že vezmete desiatky rôznych odrôd arabiky a zasadíte ich v úplne odlišných podmienkach naprieč svetom. Presne to urobili vedci v jednom z najväčších pokusov svojho druhu: 32 odrôd arabiky sledovali na 30 lokalitách v 17 krajinách a porovnávali najmä ich výnos a odolnosť proti kávovej hrdzi. Výsledok je takýto: neexistuje jedna odroda, ktorá by bola najlepšia všade.
Niektoré odrody dosahovali lepšie výsledky v chladnejšom prostredí, iné zvládali lepšie teplejšie a stabilnejšie podmienky. Rozdiely sa ukázali aj pri napadnutí kávovou hrdzou, kde do hry vstupovali teplota, zrážky, vlhkosť aj samotná genetika kávovníka. Veľký globálny experiment tak potvrdil, že pri káve nestačí poznať iba názov odrody – rovnako dôležité je vedieť, kde rastie a akým podmienkam je vystavená.
Jeden z najväčších pokusov svojho druhu
Dáta pochádzajú z projektu International Multilocation Variety Trial organizácie World Coffee Research. Jeho princíp je jednoduchý, ale mimoriadne cenný: rovnaké genetické materiály sa pestujú na viacerých miestach sveta, aby sa dalo porovnať, ako sa ich vlastnosti menia v rôznom prostredí. Práve vďaka tomu možno oddeliť vplyv samotnej odrody od vplyvu klímy a lokality.
Vedci v aktuálnej štúdii analyzovali údaje z 32 odrôd pestovaných na 30 experimentálnych lokalitách v 17 krajinách. Zamerali sa najmä na výnos a výskyt kávovej hrdze, teda choroby, ktorá patrí medzi najväčšie problémy pestovateľov arabiky. Nešlo teda o laboratórny experiment na pár rastlinách, ale o rozsiahle terénne porovnanie v reálnych pestovateľských podmienkach.
Najlepšie dopadli moderné hybridy
Pri kombinácii výnosu a odolnosti proti kávovej hrdzi dopadli veľmi dobre najmä F1 hybridy H1 Centroamericano a EC16 Mundo Maya, za ktorými nasledovala odroda Parainema. Ani to však neznamená, že vedci objavili troch univerzálnych víťazov, ktorých by teraz mali pestovať všetci farmári. Jednotlivé odrody reagovali na prostredie rozdielne a líšila sa aj stabilita ich výsledkov medzi lokalitami.
Zaujímavý bol aj rozdiel medzi genetickými skupinami. Odrody s takzvanou introgressiou, teda tie, do ktorých boli počas šľachtenia prenesené vlastnosti z iných kávových línií, dosahovali celkovo vyššie výnosy a boli menej náchylné na hrdzu ako tradičné čisté arabiky. Z pohľadu farmára je to veľmi dôležitá informácia, pretože vyšší výnos a menšie straty spôsobené chorobami môžu rozhodovať o ekonomike celej farmy.
Veľmi záleží na tom, kde káva rastie
Jedným z najdôležitejších zistení bolo, že rovnaká odroda sa v rôznych klimatických podmienkach nespráva rovnako. Pri výnose zohrávala významnú úlohu teplota aj rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami, pričom niektorým genotypom viac vyhovovalo chladnejšie prostredie a iným teplejšie a stabilnejšie podmienky. Preto sa nedá jednoducho povedať, že určitá odroda je „výnosná“ bez toho, aby sme zároveň povedali, kde ju pestujeme. Práve kombináciu teploty, zrážok, nadmorskej výšky a ďalších podmienok podrobnejšie vysvetľujeme v článku o kávovom páse.
Pri kávovej hrdzi bol obraz ešte zložitejší. Na výskyt choroby vplývali okrem genetiky aj zrážky, vlhkosť, priemerné teploty a ich výkyvy, pričom rôzne odrody na tieto faktory reagovali odlišne. Presne tu sa ukazuje hodnota takéhoto globálneho pokusu, pretože výsledok z jednej farmy alebo jednej krajiny sa nedá automaticky preniesť na celý kávový svet.
A čo Geisha, Bourbon alebo SL28?
Tu treba veľmi jasne povedať jednu vec: táto štúdia neurčovala, ktorá odroda chutí najlepšie. Vedci sledovali výnos a odolnosť proti hrdzi, nie cuppingové skóre, sladkosť, aciditu ani komplexnosť chuti. Ak teda moderný hybrid dopadol agronomicky lepšie než známa tradičná odroda, vôbec to neznamená, že z neho vznikne chutnejšia káva.
V širšom projekte World Coffee Research sa pritom nachádzajú aj veľmi známe odrody a genetické línie, napríklad Geisha, SL28, Pacamara či Mundo Novo. Pre spotrebiteľa môžu byť atraktívne práve pre svoj chuťový potenciál, zatiaľ čo farmára môže viac zaujímať výnos, stabilita a odolnosť proti chorobám. Pri hodnotení odrôd preto treba odlišovať kvalitu v šálke od agronomickej výkonnosti.
Prečo je dôležité hľadať správnu odrodu pre správne miesto
Výsledky majú veľký význam najmä v čase, keď sa podmienky v pestovateľských regiónoch menia. Rastúce teploty, nepravidelnejšie zrážky a tlak chorôb môžu spôsobiť, že odroda, ktorá fungovala na konkrétnom mieste desaťročia, už v budúcnosti nemusí byť ideálnou voľbou. Šľachtitelia preto nehľadajú iba jednu „dokonalú“ arabiku, ale skôr viacero genetických riešení pre rozdielne prostredia.
Práve to ukazuje aj tento experiment. Farmár v chladnejšom horskom regióne môže potrebovať inú odrodu ako pestovateľ v teplejšej a vlhkejšej oblasti, hoci obaja pestujú arabiku. Budúcnosť kávy preto nebude stáť na jednej superodrode, ale na tom, či dokážeme správnu genetiku priradiť k správnemu prostrediu.
Jedna „najlepšia arabika“ teda neexistuje
Globálne porovnanie 32 odrôd ukázalo, že genetika kávovníka je iba jedna časť skladačky. Rovnako dôležité sú teplota, vlhkosť, zrážky, teplotné výkyvy a ďalšie vlastnosti konkrétneho pestovateľského prostredia. Odroda, ktorá je v jednej krajine mimoriadne úspešná, môže mať o tisíce kilometrov ďalej úplne odlišné výsledky.
Ochutnajte, čo dokáže pôvod, odroda a spracovanie
Rozdiely medzi jednotlivými kávami nevytvára iba odroda, ale aj podmienky, v ktorých kávovník rastie, spôsob spracovania a praženie. Ak chcete tieto rozdiely spoznať priamo v šálke, pozrite si našu rubriku AKCIE NA KÁVU, kde pravidelne vyberáme zaujímavé zrnkové kávy z remeselných pražiarní.
Na všetky kávy z tejto rubriky platí aj náš zľavový kód BLOGOKAVE10. Ceny uvádzame už ako finálne po jeho použití, takže hneď vidíte, koľko za kávu reálne zaplatíte.
👉 POZRITE SI AKTUÁLNE AKCIE NA KÁVU
