CaféziaExkluzívne

Veľké značky si podmanili kávový trh. Majú ich malí konkurenti vôbec šancu?

Eshop s kávou

Nedávno sme vám priniesli rozhovor so šéfkou spoločnosti Cafézia pre územie Slovenskej republiky Janou Krajňakovou. V článku s názvom „Cafézia: Prečo je to celkom „iná“ káva a kto za ňou stojí?“ vysvetlila, ako sa ku káve vlastne dostala a prečo je Cafézia výnimočná a jedinečná. Príležitosť sme však využili aj na položenie mnohých ďalších otázok týkajúcich sa všeobecného kávového trhu.

Zaujímalo nás napríklad to, či sa takéto značky vôbec môžu presadiť. Nejde len konkrétne o Caféziu, ale aj o množstvo malých slovenských pražiarní, ktoré to majú pomerne ťažké. Značky ako Popradská káva, Tchibo, Jacobs, Lavazza, Julius Meinl a niektoré ďalšie majú neuveriteľne silný marketing a ľudia si vďaka tomu myslia, že kúpou týchto produktov si obstáravajú najvyššiu kvalitu. Na trhu sa pritom nachádzajú aj mnohé kvalitnejšie produkty, ktoré však nemajú dostatočné zdroje na to, aby dokázali preraziť.

Výhody veľkých značiek: Ceny, kapitál a marketing

„Nie je to nemožné, ale ani jednoduché,“ odpovedala na našu otázku týkajúcu sa možnosti prerazenia Jana Krajňaková. „Veľké značky sú zväčša s cenami, kapitálom a marketingom úplne inde. Podľa mňa sa však dá všetko, ak je človek pokorný, vytrvalý, vzdeláva sa a nevidí za všetkým len zisk, prípadne od začiatku neočakáva len zelené čísla. Niekedy je to pri menších značkách aj o šťastí, prípadne o databáze dobrých kontaktov.“

Reklama na veľkých producentov kávy na nás číha doslova na každom rohu. Sú jej plné sociálne siete, vidíme ju na billboardoch a dokonca aj v televízii. Reklamní a marketingoví mágovia si svoju prácu robia zjavne dobre. „Krásna dáma v reklame so šálkou lahodnej zamatovej peny predsa nemôže popíjať zlú kávu, to musí byť určite luxus, nie? Alebo prenesene z inej oblasti reklama na Pizzu Ristorante; krásny a doslova dokonalý pár na honosnej večeri pri fľaši vína a neuveriteľnej pizzi. A pritom je to ohrievaný polotovar…“

Posvieťte si na kvalitu zŕn

Niektoré zo spomínaných silných značiek majú vo svojom repertoári kvalitnejšie, ale aj menej kvalitné kávy. Na trhu je dostupné ozaj všetko, ibaže niektoré produkty ani náhodou nespĺňajú najvyššie kvalitatívne štandardy. Hlavne pri lacných mletých kávach je niekedy asi lepšie, že sú mleté; aspoň nevidíte „kvalitu“ zŕn. Schválne, skúste si ich pri zrnkovej káve niekedy porovnávať – zrná niektorých káv sú krásne a foremné, niektoré popraskané a sčasti rozdrvené. Už si prežili svoje. Aj o tom to je.

Tie menej kvalitné zrná sa často použijú napríklad pri výrobe instantnej kávy, ktorej sme sa venovali už v niekoľkých článkoch a kávový odborník Michal Šturc by ju napríklad zakázal predávať. V slovenských domácnostiach je však mimoriadne obľúbená a mnohí ľudia ju považujú doslova za luxus, ktorým radi pohostia každú návštevu. Dobrý príklad toho, o čo sa postarali dokonalé reklamy.

Patrí instantná káva do kvetináča?

„V prvom rade treba povedať, že instantná káva podľa mňa nie je káva,“ zareagovala Jana Krajňaková. „Naposledy som ju potajomky vyliala do kvetináča, hoci mi ju pripravil dedko s láskou. Neviem, či som tomu kvetu neublížila, avšak ak ešte nezvädol, nabudúce sa mu ospravedlním. Ale aj ja som ju kedysi pila. Priznávam. Avšak aspoň som o sebe netvrdila, že som veľká kávičkárka. Ach, koľko takých ‚veľkých kávičkárov‘ poznám…“

„A prečo je taká obľúbená? Veľa ‚kávy‘ za málo peňazí a hlavne, stačí zaliať a je to. Umývanie šálky či pohára je jednoduché, človek nevyprodukuje žiadny neporiadok. Veď umyť koťogo, frenchpress alebo vyhodiť papierový filter je predsa v dnešnej dobe namáhavý úkon, nie? Neskutočne ma vytáča tento argument, ale snažím sa krotiť,“ pokračovala Prešovčanka, ktorá prezentovala aj svoj názor na pitie kávy s mliekom a cukrom.

Akceptuje to, avšak pre ľudí, ktorí to tak robia, má aj jasný odkaz: „Potom by v zásade nemali hodnotiť kvalitu samotnej kávy, lebo pridaním mlieka ju de facto deformujú a už je to celkom iný produkt. Každý nech ju pije, ako chce, len sa potom nemusí hrať na najväčšieho odborníka a znalca (smiech).“

Majú malé značky šancu?

Vráťme sa však k predtým riešenej téme, teda k tomu, či sa malé značky oproti velikánom majú šancu presadiť. Kávoví giganti si už veľmi výrazne podchytili majiteľov kaviarní, dodajú im kávovary, mlynčeky, šálky, podšálky, balenia cukru a všetko možné. Malé značky majú aj v tomto smere problém, pretože na takýto marketing nemajú peniaze.

„V kaviarňach som si všimla už aj malé značky a viem, že niektorí majitelia s veľkými značkami nechcú spolupracovať. Takýto prístup ma veľmi teší a osobne si prajem, aby ich bolo viac. Našu Caféziu do kaviarní ponúkame ako špecialitu, niečo extra pre tých, ktorí majú problém s intoleranciou na kofeín a zo zdravotných dôvodov sú nútení inklinovať k bezkofeínovým náhradám. Pri našom produkte sa kofeínu báť nemusia a spokojne si môžu popíjať kvalitnú kávu, ktorá im dodá energiu bez nežiaducich účinkov,“ dodala Jana Krajňaková.

Jana Krajňaková
Jana Krajňaková, šéfka spoločnosti Cafézia Slovensko.
Casa del Caffé
Značky
Zobraz viac

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close

Máte Adblock :(

Spravodajské stránky nemajú šancu prežiť bez reklamy. Preto by sme vás radi poprosili o to, aby ste si u nás vypli Adblock. Ďakujeme za pochopenie.