Zvolenská pražiareň Caffé ORO oslávila 30 rokov: Až sa nechce veriť, koľko sa toho zmenilo

Pražiareň kávy Caffé ORO, ktorá sídli vo Zvolene, patrí medzi najstaršie na Slovensku. Verte či nie, vznikla v roku 1993, teda krátko po nežnej revolúcii. Podnikanie bolo v tom čase v našich končinách v plienkach a chcelo aj kus odvahy pustiť sa do nového biznisu. Ivan Mišutka s dcérou Ivanou však zariskovali a vyšlo to. Caffé ORO prežilo a v tomto roku oslávilo už tridsať rokov.

Dnes máme na trhu viac ako 100 pražiarní kávy, ale väčšina z nich je mladých. Vznikli len nedávno. Také veci, ako Mišutkovci, z nich nezažil v podstate nikto. Veď si len predstavte, aké to bolo pred našim vstupom do Schengenského priestoru. Na hraniciach sa stálo aj dlhé hodiny a dovážanú kávu bolo nutné preclievať. Navyše v podstate neexistovali možnosti na nákup zeleného zrna v malých množstvách. Avšak zmenilo sa toho omnoho viac. V rozhovore pre Blog o káve si zaspomínala Ivana Mišutková.

Gratulujeme k tridsiatke. Aké boli oslavy?

„Ďakujeme. Oslavovať sme chceli s našimi obchodnými partnermi, takže sme pozvali našich dlhoročných dodávateľov a odberateľov. Začali sme malým pohostením v  pražiarni, v rámci ktorého si záujemcovia mohli na vzorkovej pražičke vyskúšať aj upraženie vlastnej kávy. Neskôr sme sa presunuli na večeru do zvolenskej Season Restaurant a myslím si, že sa to všetko veľmi vydarilo. Dostali sme krásne dary, za ktoré sme veľmi vďační.“

Tridsať rokov je v živote človeka veľmi dlhá doba. Udržať tak dlho firmu pri živote a v prosperite nie je jednoduché. Koľko pražiarní kávy bolo v čase vašich začiatkov na trhu?

„Áno, tridsať rokov je naozaj dosť. Za ten čas sa zmenilo veľa vecí, ale to je život. Aj naša rodinná firma sa rozrastá. Otec postupne zaúčal do praženia kávy môjho muža a ten sa od roku 2012 aktívne venuje praženiu kávy. Za tie roky nám pribudli už aj vnúčence, ktoré, veríme, že budú ďalej pokračovať v tomto remesle. To však ukáže len čas. Keď sme začínali, tak na Slovensku bola Popradská káva a približne v rovnakom období, ako my, začínali ešte dve ďalšie pražiarne.“

Dnes ich máme viac ako sto. Kedy nastal najväčší pražiarenský boom?

„Spomínam si na to, že keď sme boli v rokoch 2012 a 2013 na výstave Danubius Gastro v Bratislave, bolo na Slovensku stále len zopár pražiarní. Následne sa však niečo udialo a začali sa rádovo množiť. Vnímam to tak, že prepuknutie prišlo okolo roku 2015.“

Je možné povedať, že v čase vašich začiatkov ste to mali pri menšom množstve pražiarní jednoduchšie ako dnes? Alebo nie je fér vnímať to takto?

„Aj ja som sa nad tým už zamýšľala, ale ťažko povedať. Každá doba má nejaké výhody, ale na druhej strane prináša aj svoje problémy. V 90. rokoch bolo pražiarní ozaj málo a nám sa napríklad podarilo dodávať kávu aj do hotela Poprad v Poprade. Ľudia totiž chceli niečo iné a niečo nové. V časoch socializmu bolo možné kúpiť si zahraničný tovar zo západu jedine tak v Tuzexe a ľudia potom vítali, že prichádzajú iné a nové veci. Na druhej strane však nastúpilo množstvo rôznych obchodníkov, ktorí z Rakúska dovážali kávu doslova za pár korún. A aj keď nebolo toľko pražiarní, tak nebol ani internet a napríklad v Košiciach nevedeli, že my vo Zvolene pražíme kávu. Teda až do chvíle, kým sme ju neprišli osobne ponúknuť. Dnes je to v tomto smere jednoduchšie. Teoreticky netreba ani vstať zo stoličky a kávu ponúknete a predáte cez internet. Spomínam si aj na to, že bolo veľmi ťažké nájsť dodávateľov kávy, ale aj obalového materiálu či kávovarov.“

Ako sa vám podarilo nájsť dodávateľa kávy?

„Vedeli sme, že v Terste je veľký prístav, do ktorého prichádza zelená káva z celého sveta. Navštívili sme tam viacero firiem. Mala som dvadsať rokov a o obchode som nemala ani tušenia, ale s otcom sme to išli skúsiť. Keď si na to spomeniem s odstupom času, asi sme pôsobili skôr komicky. Všetci nás však odmietali, pretože bolo nutné kúpiť minimálne paletové množstvo a úplne ideálne kamión.“

A koľko kávy ste chceli vy?

„Peniaze sme mali asi na 5 vriec. Ale usmialo sa na nás šťastie, pretože sme narazili na firmu Sandalj Trading Company Spa, v ktorej nás prijal sám majiteľ firmy. Spomínam si na to, že mal veľkú kanceláriu s obrovským stolom. Majiteľ bol asi vo veku môjho otca a jednal s nami tak, ako keby sme išli kúpiť celý kamión… a pritom sme chceli len tých päť vriec. S firmou Sandalj Trading Company Spa sme teda v roku 1993 začali spolupracovať a je to neuveriteľné, ale spolupracujeme dodnes. Celých tridsať rokov.“

Vrecia kávy ste potom naložili do auta a prišli s nimi na Slovensko?

„Takto by to znelo veľmi jednoducho, ale celý dovoz kávy bol vtedy omnoho „zaujímavejší“ ako dnes. Dlhé hodiny sme totiž stáli na hraniciach a preclievali každé vrece. Boli aj časy, kedy sa z každej kávy brala priamo na hraniciach vzorka a potom sa ešte vo Zvolene robili laboratórne skúšky. Až potom mohla byť káva upražená.“

Ako ste sa v tých časoch dostali k pražičke? Dnes ju možno zakúpiť aj od slovenských firiem, ale predpokladám, že vtedy to tak nebolo.

„Otec sa v Taliansku zoznámil aj s majiteľmi jednej pražiarne. Práve vtedy sa vlastne začal zaujímať o to, ako to celé funguje. Od nich napokon aj kúpil prvú staršiu pražičku. Keď sme potom potrebovali novú, musel ísť do Turecka. Kúpil tam pražičku na 60 kilogramov kávy, ku ktorej neskôr pribudla staršia malá STA na 5 kilogramov.“

Zaujíma ma aj prístup bežného zákazníka ku káve. Ako veľmi sa o kávu ľudia v tom čase zaujímali?

„Myslím si, že bežní konzumenti v kaviarni príliš neriešili, akú kávu pijú. Niektorí dokonca dlho nevedeli, že pražíme kávu a pijú práve tú našu. Pre nás však bolo dôležité, že im chutila. Dnes je to však už, ako sa hovorí, úplne iná káva. Ľudia sa zaujímajú o pôvod kávy, kde bola dopestovaná, aký je to druh, kto ju upražil. Je dobre, že káva baví toľko ľudí, že mnoho mladých skúša pražiť a razí si vlastnú cestu. Dôležité je napokon aj to, že zostalo to hlavné: káva ľudí spája, vytvára pohodu a dobre sa pri nej rozpráva. Verím, že káva vždy zostane dôvodom na stretnutie, na posedenie s priateľmi a na príjemný pôžitok, pri ktorom sa nadväzujú priateľstvá. Vždy sa hovorilo, že ideme na kávu, aj keď sa išlo na víno. A ešte jedna vec. Nepamätám si na to, že keď sme k niekomu kedysi išli, tak by sa niekto pýtal, akú máte kávu. Dnes sa na to pýtam už aj ja.“

Dá sa teda povedať, že ľudia chcú dnes o káve vedieť viac.

„Doba je iná a zákazníci sú takisto samozrejme iní. Prostredníctvom internetu a sociálnych sietí sa vedia premiestniť v podstate hocikam a vidia tak množstvo nových vecí. Vidia aj vznikanie nových pražiarní a vidia aj to, ako ľudia skúšajú nové druhy kávy, prípadne nové alternatívne prípravy. Vďaka tomu sa viac zaujímajú a skúšajú nové veci. A to je dobre. Aj my si rozširujeme naše vedomosti a snažíme sa ich posúvať ďalej. Môj otec pred dvadsiatimi rokmi ani len nesníval o tom, že ľudí bude zaujímať to, aká odroda kávy je v balíčku a odkiaľ pochádza. Aj preto môj muž prišiel s nápadom predstaviť na výstave Danubius Gastro v roku 2015 čistú odrodovú robustu, ktorú sme ponúkali ako prví na Slovensku. Ľuďom sme tak chceli čo najlepšie ukázať rozdiel medzi arabikou a robustou.

Moji rodičia si kávu pripravovali v koťogu a aj z návštev si spomínam hlavne na koťogo. Nejaké iné stroje na prípravu kávy boli drahšie a možno nedostupné. Teraz má obrovské množstvo domácností automatický alebo pákový kávovar. V tomto smere teda takisto nastala veľká zmena.

„Naši starí rodičia si robili zalievanú kávu, teda klasického turka, ale pripravovali si ju aj v džezve či koťogu. Spomínam si na to, že hneď, ako sa otvorili hranice, tak sme z Hainburgu priniesli prístroj na filtrovanú, tzv. prekvapkávanú kávu. Spomínam si aj na to, že ako deti sme museli rodičom miešať nesku s cukrom do peny. Dnes je doba iná. Automatizovaná a rýchla. Stále sa vymýšľajú nové, lepšie automaty na kávu, kde jedným tlačidlom dokážete urobiť akýkoľvek kávový nápoj. Ide o to, aby to bolo jednoduché a rýchle. Automaty sú dnes dostupné skoro pre každého, pretože ich ponúkajú v rôznych cenových hladinách. V tomto smere nastal určite veľký posun.“

Opäť použijem príklad týkajúci sa mojich rodičov. Pamätám si, že v kaviarňach si stále objednávali „presso“ a asi to tak majú dodnes. Neviem, čo všetko bolo v kaviarňach vtedy, ale dnes si vieme dať aj filtrovanú kávu, americano, cappuccino, latte macchiato, espresso tonic a doslova čokoľvek. Bolo tomu tak aj vtedy?

„Teraz máme ozaj obrovské množstvo kávových nápojov. Dnes je moderné to, zajtra zasa ono. Aj moji rodičia pili presso a vo Zvolene dokonca chodili do „malého pressa“, čo bola malá espresso kaviareň v hoteli Poľana. Aj vtedy však existovali iné kávové nápoje. Bola to napríklad Viedenská káva so šľahačkou, Írska káva s koňakom, Alžírska káva so sladeným mliekom a rôzne iné. Dokonca mám aj knihu o miešaných nápojoch z roku 1981, kde je opísaných mnoho rôznych kávových nápojov a spôsobov prípravy kávy, ktoré by sme dnes mohli nazvať alternatívnymi.“

Vráťme sa k Caffé ORO. Niektoré novšie pražiarne kávy sa špecializujú na eshopy a na dodávky kávy priamo koncovým zákazníkom. U vás je však na prvom mieste horeka segment.

„My sme už od začiatku boli pražiareň pre kaviarne, bary a reštaurácie. Zásobujeme rôzne prevádzky v rámci celého Slovenska. Najviac ich je v okolí Zvolena, čo je samozrejmé, ale dlhoročných zákazníkov máme po celom Slovensku.“

Ponúkate prevádzkam okrem kávy aj iné služby?

„Tým, že sa špecializujeme na gastro prevádzky, ponúkame našim zákazníkom široké portfólio produktov a služieb. Jednoducho všetko, čo je potrebné k príprave dobrej kávy. Počnúc kávovarom a mlynčekom, cez porcelánové šálky, samozrejme kávu a cukor, plus rôzny doplnkový sortiment ako sušienky, čaj a horúcu čokoládu. Keďže jedným z veľmi významných faktorov pre dokonalé espresso je čistota kávovaru, robíme pravidelnú údržbu kávovarov a samozrejme školíme personál.“

Popri orientovaní na gastro sektor však prevádzkujete aj eshop. Kedy ste ho spustili a čo všetko na ňom zákazníci nájdu?

„Eshop sme začali prevádzkovať asi pred deviatimi rokmi. V tom čase začal vzrastať dopyt po odrodových kávach a ľudia si začali domov na skúšku kupovať rôzne kávy. Na eshope ponúkame kávu v 200-gramovom alebo kilogramovom balení. Ponúkame tam aj rôzny doplnkový sortiment a baristické pomôcky a chceli by sme ho rozšíriť o náhradné diely, ktoré máme skladom.“

Čo Caffé ORO a kancelárie? Zameriavate sa aj na tento segment? Ak áno, máte nejakú špecifickú office-zmes alebo ktorú kávu by ste odporučili do kancelárií? Na ktorú je najviac pozitívnych ohlasov?

„Zákazník typu kancelária vznikne väčšinou zo zákazníka, ktorý si u nás kupuje kávu domov, prípadne pije našu kávu v niektorej kaviarni. Kávu postupne prinesie do práce, kde zachutí kolegom a vzniká zákazník typu kancelária. Je to však veľmi individuálne. Každá firma má iných zamestnancov, a to v závislosti od typu firmy a množstva zamestnancov. Prípadne majú hostí, ktorí pijú kávu, a tomu sa vlastne prispôsobuje aj naša ponuka. Všeobecne platí, že vo firmách, kde sa káva ponúka zákazníkom, ide najlepšie niektorá z našich obľúbených zmesí. A vo firmách, kde je užší okruh ľudí, si radi vyšpecifikujú niečo podľa svojej chute. V ponuke však máme aj štandardnú zmes pre kancelárie, ktorá je koncipovaná na princípe, že sa bude piť skôr espresso s väčším objemom, prípadne lungo, alebo že sa káva bude piť s mliekom. Preto je pre takýto prípad vhodnejšia aj o trochu silnejšia káva.“

Ktoré vaše kávy sú najpopulárnejšie a prevádzky či kancelárie si ich najčastejšie objednávajú?

„Najobľúbenejšie sú naše kávové zmesi Espresso Super Crema, ktorá je zložená z 80% arabiky a 20% robusty, a Dolce Crema Arabica, čo je 100% arabika. Niektoré kaviarne však chcú okrem klasiky ponúknuť aj niečo iné a robia to tak, že na druhom mlynčeku striedajú rôzne odrodové kávy.“

Viem, že ako Caffé ORO ste skôr konzervatívnejšia pražiareň. Ktoré kávy spadajúce do tohto spektra sú podľa vás najlepšie?

„Spomenula by som naše zmesi Espresso Super Crema alebo Dolce Crema Arabica. Sme fanúšikovia klasického espressa a sme konzervatívnejší. V káve máme radšej sladšie, orieškovejšie či karamelovejšie tóny a tóny horkej čokolády a kakaa.“

Čo by u vás mohol ochutnať kávičkár, ktorý má radšej niečo odvážnejšie?

„Teraz sme napríklad pripravili edíciu 30 k nášmu jubileu, ktorá je vytvorená zo siedmich arabík a má ovocnejšie tóny. Je z nej len 300 kusov a do 30 balíčkov sme skryli krásne zlaté zrnká na červenom náramku. Tieto unikátne zlaté zrnká pre nás vyrábala mladá šperkárka Katka Kamenská-Kejt. Nuž a okrem tejto kávy by som odporučila aj anaeróbne fermentovanú Kolumbiu, ktorá má skutočne citrusový základ.“