Život prekofeínovanej generácie. Je káva droga, ktorá nám vlastne škodí?
Káva je často označovaná ako nápoj modernej spoločnosti. Nápoj inteligentných ľudí. Prípadne úspešných. Ale nepreháňame to s ňou? Nepijeme jej viac, ako by bolo zdravé a vhodné? Nesnažíme sa vďaka nej posúvať bariéry nášho tela, čo by na druhej strane mohlo mať neblahé následky?
Práve nad niečím takýmto sa zamýšľal novozélandský novinár a televízny redaktor Jehan Casinader vo svojom príspevku pre stuff.co.nz. Sám vraj s kávou ako s obľúbenou drogou skoncoval a vraj má z toho dobrý pocit.
Nálada západnej civilizácie je regulovaná kávou
„Celá nálada západnej civilizácie je regulovaná kávou,“ uviedol Casinader. „Každé ráno ešte predtým, ako bzukot premávky zahltí mesto, zvestuje príchod nového dňa lomoz vydávaný kávostrojmi.“
Ako „závisláci“ sme z kávy nadšení ešte predtým, ako sa dostane do našich úst. Už keď počujeme zvuk mlynčeka, následne aj samotného automatu na kávu a zacítime tú omamnú vôňu, tak sú naše dopamínové receptory rozveselené a nadšené. Takto to vidí autor príspevku.
Lacná, legálna a akceptovateľná droga
„Káva je zázračná, lacná, legálna, ľahko dostupná a spoločensky akceptovateľná droga. A ešte neuveriteľnejšie je to, že som tak dlho existoval bez nej,“ pokračoval Novozélanďan, ktorého rodičia na tento ostrov pricestovali z iného ostrova, konkrétne zo Srí Lanky.
Už ako dieťa pozoroval, ako si vychutnávajú instantnú kávu značky Nescafé a príliš tomu nerozumel. Holdoval čaju. Až v roku 2015 si dal „flat white“ a odrazu sa jeho deň doslova rozžiaril. Všetkého, čo sa dialo okolo neho, si bol podľa jeho slov „hypervedomý“.
Myseľ ostrá ako žiletka
„Na nič iné som ani nemyslel, pretože moja koncentrovanosť bola odrazu ostrá ako žiletka. Celý plán rozhovoru som doslova videl v mozgu a vedel som si vizualizovať rôzne cesty, ktorými by sa konverzácia mohla uberať. A cítil som sa dobre. Fakt dobre,“ zaspomínal si na rozhovor s „nudným expertom na dane“.
Z tohto všetkého bol podľa vlastných slov totálne unesený. Káva mu dodala výkon, pomohla mu po stránke kreatívnosti i po stránke robenia rozhodnutí. Dokonca mu pomohla zlepšiť vzťahy s ostatnými, pretože interagovanie s ostatnými ľuďmi bolo dynamickejšie.
Šéfovia ju zamestnancom doprajú…
Z tohto pohľadu sa podľa neho nemožno čudovať tomu, že káva je jedinou drogou, ktorá je akceptovaná aj na pracovisku. Ba čo viac, šéfovia ju svojim zamestnancom zabezpečujú zadarmo a vedia, prečo to robia. Jednoducho ich nakopne a pomôže im k zlepšenému výkonu, čo sa firmám samozrejme hodí.
Káva zvyšuje produktivitu. Aktivuje mozog. Casinader priznáva, že jemu to „flat white“ dlhodobo pomáhalo zvýšiť výkon o 10, 20 alebo aj 30 percent. Postupom času však jeho efekt slabol a prestával mať taký dobrý pocit: „Na to, aby som ten deň zvládol, som potreboval viac a viac kávy. Inak by som to už popoludní neustál.“
Dobrovoľne si zvyšujeme úroveň stresu
„Káva blokuje receptory v mozgu, ktoré vám hovoria, že ste unavení. Okrem toho zvyšuje množstvo kortizolu – hormónu stresu – v tele. Nie je to šialené, že každý deň začíname dobrovoľným zvyšovaním úrovne stresu?“
Vzápätí hovoril aj o polčase rozpadu kofeínu a o tom, že časť z prijatého množstva ostáva v tele aj v noci a bráni optimálnemu spánku. Pripomenul však, že ak kávu pijeme v obmedzenom množstve, tak neškodí a dokonca má zdravotné výhody.
Sme prekofeínovaná generácia
„Pravda je však taká, že sme prekofeínovaná generácia, len sme si to neuvedomili,“ zdôraznil Jehan Casinader. „Spolu s alkoholom a cukrom využívame kávu takisto na to, aby nám pomohla znecitlivieť nás voči tlakom moderného života.“
„Kapitalizmus nás naučil tomu, že efektívnosť a produktivita sú dôležitejšie, ako naše vlastné blaho. Namiesto toho, aby sme niečo urobili s nezdravými a stres vyvolávajúcimi vecami, ktoré v živote máme – napríklad s množstvom práce alebo rastúcim rozptýlením, o ktoré sa starajú technológie – pijeme kávu, ktorá nám na to dodá potrebnú energiu.“
Keď si už kávu neužívaš…
„Ja som si uvedomil, že kávu som prestal kupovať preto, lebo si ju užívam, ale preto, lebo pomáhala mojej kreativite. A používal som ju aj na to, aby utíšila signály môjho tela, keď si pýta jedlo, odpočinok alebo spánok. Ale chcel som zasa fungovať ako človek, ktorý na tejto tekutine nie je závislý. Tak, ako som to robil prvých 25 rokov môjho života,“ skonštatoval Casinader.
Nebolo to však jednoduché. Počas prvých dvoch týždňov množstvo kávy postupne obmedzoval a potom si ju prestal kupovať úplne. Robil si ju už len doma a postupne slabšiu a slabšiu, až z nej raz bola v podstate už len horúca voda.
Stačil mesiac odvykačky
„Počas niekoľkých dní som pociťoval bolesti hlavy a ťažko sa mi koncentrovalo, ale tieto symptómy rýchlo zmizli. Teraz je to už mesiac a moje telo si zvyklo. Úroveň mojej energie je v priebehu dňa omnoho konzistentnejšia. Moja nálada je stabilnejšia. Trávenie lepšie. A spím dlhšie,“ prezradil s dodatkom, že káva mu nechýba.
Na druhej strane mu však chýbajú veci, ktoré sú s kávou prepojené. Napríklad to, že v dnešnom chaotickom a uponáhľanom svete sa každé ráno zastavil v tej istej kaviarni a boli to krásne chvíle. Okrem toho takto získaval prepojenie s ľuďmi, prehodil napríklad pár slov s baristom.
Sú výhody kávy viac ako jej nevýhody?
A ide tu aj o ďalšie záležitosti. „Dávka kofeínu vyvolá nové myšlienky a niekedy aj záblesky brilantnosti. Navyše je to skvelý spôsob na to, ako vyplniť prázdny priestor medzi stretnutiami a podujatiami.“
„Nemyslím si, že bez kávy ostanem navždy. Skôr či neskôr, v slabšej chvíli, ma určite priláka. V tejto chvíli si však užívam výhody novoobjavenej triezvosti a striedmosti. Chcem veriť tomu, že žiť a pracovať sa dá dobre aj bez toho, aby nám v krvi pumpoval kofeín,“ dodal Jehan Casinader.
Jeden komentár