Peru Callayuc je zložené z odrôd caturra, typica, bourbon a pache spracovaných mokrou metódou (washed). Káva je najvhodnejšia na prípravu espressa, poradí si s ňou aj automatický kávovar. Ale pozor, množstvo akciovej kávy je obmedzené na 200 kilogramov.

V Profile sa s kávou vyhrali

„S kávou sa v pražiarni vyhrali,“ povedal po ochutnávke barista Blogu o káve Filip Lörinc. „V espresse pocítite kombináciu chutí prameniacich z prirodzeného potenciálu premytého peruánskeho zrna, a tóny vznikajúce vďaka espresso roastu. V praxi to znamená nápoj plný zaujímavej ovocnosti pripomínajúcej zelené jablko a hrušku, ktorú vyvažuje výrazná sladkosť a príjemná horkosť.“

„Sladkosť tvoria sušené ovocie a maslové sušienky, zatiaľ čo horkosť je čajová až kakaová. Telo kávy je stredne ťažké a textúra šťavnatá až krémová. Chute sú v rovnováhe a vďaka praženiu nečakajte len výraznú aciditu a ovocnosť. Kávu odporúčam, aj keď preferujete sladšie a horkejšie espressá. Mne táto kombinácia chutí vyhovuje hlavne vo forme čistého espressa, ktoré najlepšie odkryje spojenie kvalitného zrna a vyladeného praženia,“ dodal Filip Lörinc.

Peru od Profile Roastery je ozaj unikátny počin, veď koľkokrát sme mali možnosť ochutnať kávu, s ktorou sa súťažilo? Cena 23,40 za kilogram je vzhľadom k ponúkanej kvalite doslova extrém. Pôvodná cena kávy bola 38 €/kg, po zľave 26 €, s kódom BLOGOKAVE10 len 23,40 €. Odporúčame nečakať, pretože z kávy majú k dispozícii len približne 200 kilogramov.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Profile Coffee Roastery (@profile_coffee_roastery_)

Ďalšie lákadlo: Honduras za 22,50 €

Ale pozor, to nie je všetko. Na eshope profileroastery.sk nájdete aj iné lákadlo: kilové balenie kávy Honduras Marcala, ktoré je aktuálne v zľave z 34 € na 25 € a na túto sumu ešte môžete nabiť zľavový kód BLOGOKAVE10. Kilo kávy tak dostanete za 22,50 €.

Honduras Marcala je o niečo konzervatívnejšia káva ako Peru. Je vhodná pre široké publikum a ideálna aj do mliečnych kávových nápojov. Jednoznačne odporúčame ochutnať. A pozrite sa, aké video k nemu natočili:

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Profile Coffee Roastery (@profile_coffee_roastery_)

Poďte hneď na profileroastery.sk a nakupujte. Pri nákupe nad 30 € máte dopravu zadarmo.

Príspevok Extrém: Profile Roastery ponúka súťažnú kávu za 23,40 €/kg je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Ide pritom o ozaj vynikajúcu mokro spracovanú kávu, ktorá ponúka ovocnosť i aciditu a naopak len malé množstvo horkosti. Je vhodná pre milovníkov moderného espressa, ale rovnako dobre využiteľná je aj pri príprave filtrovanej kávy.

Jediný problém je v tom, že z kávy je v tejto akcii k dispozícii len 250 kilogramových balení. Môžeme vám garantovať, že nič lepšie z hľadiska pomeru cena/kvalita na trhu nie je. Veď toto je kvalitná výberová káva s SCA skóre 86,5!

Plnohodnotné moderné espresso

„Keby som nevedel, že Rwanda Gicumbi od READY AFTER je budgetová káva, nikdy by som to nepovedal,“ poznamenal barista Blogu o káve Filip Lörinc po ochutnávke. „Vnímam ju ako plnohodnotné moderné espresso, ktoré ponúka presne to, čo od premytých afrických káv očakávam. Je plná ovocnosti a šťavnatosti.“

„Acidita je prevažne citrusová. Za horúca mi pripomína grep, pri nižšej teplote limetku. Dopĺňa ju príjemná sladkosť sušených marhúľ a sliviek a celkový chuťový dojem uzatvára jemná horkosť čierneho čaju. Chute sú v rovnováhe a nesú sa na šťavnatej textúre a ľahkom až stredne ťažkom tele. V dochuti doznievajú tóny citrusov a čajová horkosť.“

Slivka, pomelo, oolong čaj, hrozno

„Pre milovníkov espressa je toto absolútny „steal“. A nebál by som sa ju využiť ani ako filtrovanú kávu alebo letné cold brew,“ dodal Filip Lörinc.

Oficiálny chuťový profil kávy Rwanda Gicumbi LOT 01 je slivka, pomelo, oolong čaj a hrozno. Káva je už k dispozícii na eshope readyafter.sk. Rýchlo si ju poďte uchmatnúť, túto ponuku nechcete premeškať. Pri nákupe nad 65 € máte dopravu zadarmo.

Príspevok Ponuka snov pre milovníka výberoviek: Rwanda Gicumbi za 29 €/kg je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Caffé Molinari pochádza z Modeny a pýši sa históriou siahajúcou až do roku 1800. V luxusne pôsobiacej plechovke sa nachádzajú zrná ich verzie Caffé Espresso Intenso, ktoré otestujeme z pohľadu praženia, kvality zrna, ale aj chuti a arómy. A aby sme vás trochu ponapínali, prezradíme vám, že Caffé Molinari nás v niektorých parametroch príjemne prekvapila. V čom a ako? To sa hneď dozviete.

Pôvod a informácie o káve

Z tohto hľadiska stavia Caffé Molinari na klasickú obohratú taliansku rozprávku. Plechovka vyzdvihuje sídlo pražiarne (Modena) a dlhoročnú tradíciu tohto podniku (od roku 1800). Kávu vám však predstaví len veľmi skromne. Ide o espresso roast s intenzitou 5/10, z čoho môžete usudzovať, že existuje veľa tmavších, ale aj svetlejších roastov a tento konkrétny by sa mal nachádzať niekde v strede ich produkcie. Napriek tomu ho spájajú s označením Intenso (intenzívny). 

Odhadujeme, že za intenzitu bude zodpovedná hlavne robusta, ktorú tento blend obsahuje v spojení s arabikou. V akom pomere? To nevedno. Odkiaľ tieto zrná pochádzajú? Taktiež môžete len tipovať. A ak zoberiete do úvahy ich cenu, a teda 9,60 eura za 250 gramov, tak by ste mali určite očakávať presnejšie a bohatšie informácie o produkte. 

Predsa len, v tejto cenovej hladine sa pohybujú lacnejšie výberové kávy, ktoré majú jasný pôvod. Od Caffé Molinari teda dostanete no-name zmes robusty a arabiky v nejasnom pomere.

Praženie

Skúsme si objasniť aspoň ich označenie intenzity, ktorá sa väčšinou spája so stupňom praženia. Pre meranie tmavosti praženia sme si zaobstarali profesionálny kolorimeter, ktorý dokáže tmavosť zŕn vyjadriť v jednotkách Agtron. Tie sa merajú na stupnici od 150 po 0. Číslo 150 by malo odpovedať zelenému, a teda nepraženému zrnu, zatiaľ čo 0 vyjadruje zrno spálené úplne na uhlík. Priemer piatich meraní nám pri Caffé Molinari ukázal priemernú hodnotu 59,76 Agtrona. 

Ak sa chcete v tomto čísle zorientovať úplne do detailov, pozrite si prehľadnú tabuľku podľa počtu Agtronov obsahujúcu desiatky káv, ktoré sme doteraz pomerali. V praxi by sa však táto káva dala zaradiť medzi klasické až mierne tmavšie talianske roasty, ktoré sa zväčša pohybujú niekde v rozmedzí 60 až 70 Agtronov – Caffé Molinari je na hrane 60-ky. Cieľom takéhoto štýlu praženia je potlačenie viacerých prirodzených chutí zeleného zrna. Hlavne acidity, ovocnosti a šťavnatosti. 

Tmavšie roasty ich nahrádzajú vyššou sladkosťou (ale len do určitej miery), výraznejšou horkosťou a prenikavejšími tónmi spojenými s pražením. V podstate na tom nie je nič zlé, je to len štýl praženia. Problém však nastáva, ak je toto praženie použité preto, aby zakrylo nedostatky zeleného zrna ako východiskovej suroviny alebo je stupeň praženia absolútne prehnaný a zrno je spálené. Prvá skutočnosť sa dá overiť analýzou kvality zrna a druhá jeho senzorickým testom. Začnime tým, že sa pozrieme na defekty.

Analýza defektov zŕn

Tentoraz sme analyzovali 200-gramovú vzorku kávy a identifikovali jednotlivé defekty. Ručne sme vyselektovali zrná s rôznymi nedostatkami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výslednú chuť kávy.

Výsledky analýzy defektov

Vzorka: 200 g = 100 %

• Quakre (nedozreté zrná): 3,1 g = 1,55 %
• Mechanicky poškodené zrná: 8,0 g = 4,00 %
• Mušle (genetická vada): 0,0 g = 0,00 %
• Zrná napadnuté hmyzom: 0,7 g = 0,35 %

Celkový obsah defektov: 11,8 g = 5,90 %
Zrná bez defektov: 188,2 g = 94,10 %

Čo hovoria tieto čísla?

Hodnota 5,9 percenta je pre Caffé Molinari veľmi dobrou správou. Vyjadruje to, že zrno, z ktorého vychádza, bolo pomerne starostlivo pretriedené a neobsahuje veľa defektov. U talianskych komoditných káv sa najčastejšie stretávame s desiatimi až pätnástimi percentami, no narazili sme aj na kávy, ktoré boli defektné z tridsiatich či takmer päťdesiatich percent. Tabuľku podľa počtu defektov nájdete TU.

Menej defektov v praxi hovorí o tom, že ste si kúpili kvalitnejšiu kávu. Každý článok reťazca si dal viac práce na tom, aby sa k vám domov nedostalo vysoko defektné a teda nízko kvalitné zrno. Takáto káva by mala byť automaticky chutnejšia, chuťovo vyváženejšia a komplexnejšia, ako tá, ktorá nebola pretriedená správne. Aj v tomto spočíva obrovský rozdiel medzi komoditnou a výberovou kávou. Tá výberová sa väčšinou pohybuje na hodnotách okolo jedného percenta. 

Caffé Molinari síce tieto čísla nedosahuje, no veľmi sympaticky sa im približuje. A za to ju musíme pochváliť.

Senzorické hodnotenie: chuť a aróma

Ako sme spomínali, vyššia kvalita zrna by mala byť spojená s lepšou chuťou. Bude to skutočne tak?  Poďme to zistiť.

Aróma

Na vôni, ktorú ucítite priamo z plechovky, pri mletí alebo v samotnom espresse, sa najviac podieľa konzervatívne praženie. To nielenže zakrýva pôvodné chute zrna, ale aj vytvára výrazne praženú arómu. Tá je u Caffé Molinari pomerne výrazná, citeľne pražená, mierne zadymená, no nie ostrá a silne nepríjemná. Jednoducho vám to nevybije všetky poistky vášho čuchového aparátu.

Chuť

Hodnotenie chuti sme rozdelili do troch podkategórií.

1. Acidita, sladkosť a horkosť

Chuť každej kávy sa skladá z týchto troch základných prvkov. Ich prítomnosť a rovnováha sú kľúčové pre komplexný chuťový zážitok.

Komplexnosť chutí je častým kameňom úrazu podobne konzervatívnych káv. Skúsme prirovnanie s rezňom. Komplexným obedom bude rezeň so zemiakmi a uhorkovým šalátom. Rezeň a zemiaky vytvoria chuťový základ, ktorý šalát osvieži a oživí svojou šťavnatosťou a aciditou. 

Caffé Molinari šalát chýba. Zanecháva len pomerne plochý chuťový dojem, ktorý je tvorený jemnou orechovou sladkosťou a pomerne intenzívnou horkosťou. Jej chuť v podstate neobsahuje nič defektné a vyslovene nepríjemné, no o komplexný a zaujímavý chuťový zážitok sa rozhodne nejedná. 

2. Telo

Telo kávy možno zjednodušene opísať ako pocit, ktorý zanecháva na jazyku. Telo Caffé Molinari je v podstate luxusné. Espresso z nej je krémové, stredne ťažké a na jazyku zanecháva veľmi príjemný pocit. Pôsobí bohato a lahodne.

3. Dochuť

Dochuť však na tom nie je až tak dobre. Tmavý roast zapríčiňuje, že je výrazne horká a jej horkosť zostáva na jazyku veľmi dlho. 

Vrchol talianskej kávy?

Caffé Molinari je po chuťovej a kvalitatívnej stránke jedným z najlepších talianskych počinov, ktoré sme doteraz otestovali. Síce sa drží tmavého praženia, no aspoň stavia na kvalitnejšom zrne. To má za následok, že aj konzervatívne praženie môže chutiť obstojne. 

Táto káva však nespĺňa jedno zo základných talianskych pravidiel, a to nízku cenu. Za 9,60 € za 250 gramov dokážete zohnať ešte kvalitnejšie zrno, ktoré bude upražené o čosi lepšie (a nemusí byť svetlé) a navyše budete vedieť, odkiaľ pochádza, z akého zberu a kto a kedy ju upražil. Ak sa však pozrieme na Caffé Molinari ako celok, v porovnaní so svojou komoditnou konkurenciou ide o veľmi príjemné prekvapenie. 

A kde nájdete to lepšie a lacnejšie zrno? Skúste v hornom menu tohto webu v položke AKCIE.

Príspevok Recenzia Caffé Molinari: Aj talianska káva dokáže byť OK je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

To všetko sme pre vás otestovali počas našej kávovej inšpekcie v Ríme. Je to veľké mesto plné kaviarní a rôznych podnikov podávajúcich kávu. S výberovou kávou to však Rimania príliš nepreháňajú.

Málo kaviarní a dlhé rady

Pri vyhľadávaní výberových kaviarní na cestách najradšej využívame aplikáciu European Coffee Trip. Po zadaní požadovanej lokality vám aplikácia zobrazí všetky kaviarne s výberovou kávou v danom meste a jeho okolí. Čo sa týka Ríma, v aplikácii sa nachádza presne 25 podnikov, pričom viaceré z nich sú skôr pekárne či bistrá, ktoré popri jedle ponúkajú aj výberovú kávu. Množstvo z nich sa navyše nachádza v okrajových častiach mesta, zatiaľ čo historické centrum hostí len niekoľko podnikov.

Pre porovnanie – niekoľkonásobne menšie Brno má v tejto aplikácii až 90 podnikov a ani Bratislava na tom nie je zle. V našom hlavnom meste nájdete 89 podnikov s výberovou kávou. Je teda zrejmé, že do Talianska sa výberová káva dostáva oveľa pomalšie a zložitejšie.

Čo nás však počas návštevy jednotlivých kaviarní šokovalo najviac, boli rady čakajúcich hostí. Navštívili sme tri kaviarne a pred všetkými sme si museli vystáť rad, aby sme dostali stôl. Pred kaviarňou Slow sme čakali takmer pol hodinu, v kaviarni Luna nás usadili približne po pätnástich minútach a do kaviarne Faro sme sa dostali asi po piatich minútach.

Počas čakania sme si všímali, že na stoly čakajú najmä turisti a netaliansky hovoriaci hostia. Je teda zrejmé, že o výberovú kávu je v Ríme záujem, no pravdepodobne ide najmä o zahraničných návštevníkov. Minimálne v kaviarňach, ktoré sme navštívili a ktoré sa nachádzajú v centre alebo širšom centre hlavného mesta Talianska.

Veľké kaviarenské porovnanie

V Ríme sme otestovali tri kaviarne s výberovou kávou a okrem nich aj desať tradičných talianskych kaviarní. O tradičnej talianskej káve si môžete prečítať viac v samostatnom článku “Ako chutí káva v Taliansku?”. Tento text by sme radi venovali ucelenejšiemu porovnaniu toho, čo môžete očakávať od výberových kaviarní a čo zase od tých tradičných.

Čistota

To, čím sa miestne výberové kaviarne líšia od tradičných, je už na prvý pohľad badateľná celková čistota podniku. V tradičných talianskych kaviarňach sme často nachádzali špinavé kávovary, neutreté trysky na napeňovanie mlieka, neumyté stoly, prípadne zafŕkané alebo obliate šálky.

V kaviarňach Slow, Luna a Faro sme sa stretli s úplným opakom. Všetko sa až „nemocnične“ lesklo. Personál stíhal udržiavať kávovary v absolútnej čistote, aj keď sa pri príprave espress a kapučín prakticky nezastavil. Kávu sme dostávali vo vyleštenom servise a po každom zákazníkovi zamestnanci okamžite upratali stôl. Použitý riad mizol zo stolov hneď po poslednom glgu či súste. 

Cit pre hygienu a celkovú čistotu bol v týchto kaviarňach viditeľný na každom kroku. A práve čistota je jedným z indikátorov toho, že ste v kvalitnej kaviarni. Preto si ju pri návštevách rôznych podnikov určite všímajte.

Správanie personálu

Prístup k zákazníkovi je ďalším faktorom, ktorý sa za posledné roky v gastre výrazne zmenil. Teda, vo väčšine gastra. Tradičné rímske kaviarne akoby zostali zaseknuté v minulosti a v pohostinnosti rozhodne nevynikajú.

Obsluha tu často zápasí s angličtinou, no to by sa ešte dalo odpustiť. Absencia základných zdvorilostných prejavov je však omnoho väčším sklamaním. Interakcia v tradičnej kaviarni nám miestami pripomínala rozhovor s robotom.

„Jedno ristretto, prosím.“
„Dobre, jedna dvadsať.“
„Prosím.“ Ristretto smeruje na bar, obsluha nepoďakuje. Odchádzame.

V každej výberovej kaviarni, ktorú sme počas tripu do Ríma navštívili, sme sa naopak cítili ako vítaní hostia. Personál nás usadil, vysvetlil nám, ako to u nich funguje, prišiel si vypýtať objednávku, s úsmevom nám priniesol nápoje a poďakoval. Každý krok bol sprevádzaný ochotou, úsmevom a vďačnosťou. 

Obzvlášť by sme chceli vyzdvihnúť zamestnancov kaviarne Luna, ktorí nám ešte pred usadením podali kompletný výklad o tom, s akou kávou pracujú, kde je pražená, ako ju pripravujú a akým spôsobom ju podávajú. Jednoducho – kaviarenská obsluha na najvyššej úrovni.

Jedno spálené zrno vs. pestrá ponuka moderne pražených káv

V tradičných talianskych kávových baroch dostanete tmavo praženú kávu jednej z veľkých talianskych komoditných pražiarní. My sme počas pobytu ochutnali až desať rôznych značiek. Z tej istej kávy vám pripravia ristretto, espresso, lungo aj mliečne nápoje. Najdôležitejšie však je, či chcete cukor alebo nie. A ak nechcete, po prvom prehltnutí ho pravdepodobne chcieť budete.

Vo výberových kaviarňach je to úplne iný svet. Mali sme šťastie, že všetky tri kaviarne, ktoré sme navštívili, ponúkali kávu od miestnej pražiarne Aliena. V menu každej z nich nájdete niekoľko svetlo pražených single origin káv, pri ktorých si môžete vybrať spôsob prípravy. 

Popri nich však nechýba ani konzervatívnejší blend arabík, ktorý sadne návštevníkom neobľubujúcim svetlé praženie. Ponuka je teda široká, a aj keď každá kaviareň pracovala s tou istou pražiarňou, vždy sme mali možnosť ochutnať niečo úplne iné. Z pitia kávy sa tak razom stáva malá výprava za objavovaním chutí a nie iba rýchle kopnutie horkého ristretta.

Chuť espressa

Desiatka tradičných ristrett, ktoré sme ochutnali, bola prakticky na nerozoznanie. Každé bolo len viac alebo menej horké. Výberové espresso či ristretto je však úplne iný zážitok. V Slow sme ochutnali špičkové, šťavnaté espresso z experimentálne spracovanej Kolumbie, v Lune zasa sladké espresso z naturálnej Etiópie a vo Faro prekvapivo ovocné espresso z Ugandy.

Vo všetkých kaviarňach podávali iba dvojité espresso, keďže jeho extrakcia je rovnomernejšia než pri klasickom single espresse. Výberové espressá v Ríme nás rozhodne nesklamali. Tie zo Slow a Faro boli fantasticky nastavené, vyvážené a komplexné. Etiópia z Luny by si možno žiadala lepší recept, pretože pôsobila mierne ostro a slano. Stále však išlo o espresso, ktoré akoby prišlo z úplne iného vesmíru než to, čo sme ochutnávali v tradičných talianskych podnikoch. 

A aby sme nezabudli – vo Faro sme vyskúšali aj cappuccino, ktoré bolo prakticky bezchybné. Chuť espressa sa v ňom nestrácala, mlieko malo ideálnu teplotu aj textúru.

Chuť filtrovanej kávy

Okrem espress sme sa rozhodli vyskúšať aj niečo, čo bežné talianske kaviarne prakticky neponúkajú – filtrovanú kávu. Milovníci filtrov dobre vedia, že ide o jemnejší nápoj s väčším objemom, ktorý sa zväčša pripravuje zo svetlo praženej kávy.

A práve tu nastal problém. Filter sme ochutnali v kaviarňach Slow a Luna a v oboch prípadoch nás sklamal. V Slow sme si vybrali najdrahšie kolumbijské zrno z ponuky a v Lune sme ochutnali pomerne drahú Keňu. V oboch prípadoch sme dostali podextrahovaný a veľmi vodnatý nápoj.

Kolumbia zo Slow v sebe ukrývala nenápadné funky chute, ktoré sa však strácali v priveľkom objeme vody. Keňa z Luny chutila doslova ako voda s jemným tónom zeleného hrášku. Žiadna výrazná ovocnosť, sladkosť ani príjemná horkosť. Na tomto by mali kaviarne, ktoré sme navštívili, rozhodne popracovať. Hlavne ak si za filter pýtajú tak vysoké sumy.

Cena kávy

A práve cena vás možno bude zaujímať najviac. Cena tradičnej talianskej kávy a výberovej kávy je totiž výrazne odlišná.

Ristretto v klasických kaviarňach sa pohybovalo približne od 1,20 do 2,50 €. Dvojité espresso v Slow nás vyšlo na 7 €, zatiaľ čo v Lune a Faro stálo 5 €. Treba však brať do úvahy, že tradičné ristrettá boli pripravované z oveľa menšej dávky kávy než doubleshoty vo výberových kaviarňach. Cappuccino vo Faro stálo 5,50 €, zatiaľ čo v klasickej kaviarni sme za cappuccino zaplatili približne 3 €.

Asi najšokujúcejšia však pre vás bude cena filtrovanej kávy. V Slow sme dostali nesprávne pripravený filter za 12 € a v Lune ešte horší za 9 €. A práve to bolo pre nás pravdepodobne najväčším sklamaním celej talianskej inšpekcie. 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Blog o káve (@blogokave)

V Budapešti, Viedni či Prahe sme ochutnali množstvo drahších filtrovaných káv, no tie vždy naplnili naše očakávania. Boli pripravené tak dobre, že si ich zákazník jednoducho zapamätá.

Problém totiž nie je priplatiť si za kvalitný produkt. Problém je zaplatiť veľa a dostať málo. Od talianskeho ristretta za euro dvadsať sme veľa neočakávali – a ani sme veľa nedostali. Pri takto drahých filtroch je však nesprávna príprava sklamaním.

Boj talianskej výberovej kávy

Vidíte, aj výberová káva vie sklamať. Ak by sme však všetky nami navštívené podniky porovnali ako komplexný celok, tie výberové by boli o niekoľko krokov vpred. Talianska scéna výberovej kávy je prakticky stále v plienkach. Snaží sa bojovať so silne zakorenenou druhou kávovou vlnou a rozhodne to nemá jednoduché. 

V kaviarňach sme videli najmä turistov a prevažne mladých ľudí. A turistické boli často aj ceny. Prostredie, čistota a pohostinnosť týchto miest sa však s tradičnými talianskymi kaviarňami nedajú ani porovnávať.

V porovnaní so strednou a severnou Európou, juhovýchodnou Áziou či Strednou Amerikou, ktoré sme počas našich ciest za kávou navštívili, majú Taliani ešte čo dobiehať. No zdá sa, že sú na dobrej ceste.

Príspevok Výberová káva v Taliansku: Našli sme pozitíva, jedna vec však veľmi sklamala je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Šťastlivca vyžrebujeme 15. júna 2026. Víťaza budeme informovať prostredníctvom emailu, ktorým sa prihlásil do newslettra. Následne počkáme na obdržanie nákupného zoznamu v maximálnej hodnote 200 € (využiť môžete aj zľavový kód BLOGOKAVE10), ktorý objednáme, vyplatíme a odošleme na adresu výhercu.

Do newslettra Blogu o káve sa oplatí prihlásiť tak či tak: prostredníctvom neho vás totiž priebežne informujeme o najzaujímavejších kávových ponukách a akciách, ktoré by ste nemali premeškať.

Na nič teda nečakajte a PRIHLASUJTE SA TU.

Informácie o súťaži:

• do newslettra sa môžete prihlásiť na tomto linku alebo v boxe umiestnenom pod posledným riadkom tohto článku
• tí, ktorí už do newslettra prihlásení dlhodobo, ste automaticky zaradení do žrebovania – nemusíte sa prihlasovať nanovo
• zoznam partnerských pražiarní, v ktorých si môžete uplatniť výhru, nájdete tu
• žrebovanie prebehne 15. júna 2026 a o víťazovi budeme informovať na našich sociálnych sieťach.
• všetky ďalšie informácie nájdete v štatúte súťaže.

Držíme palce!

Príspevok Súťaž: Vyhrajte kávy v hodnote 200 € je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Domáce kávovary sú dnes úplne inde ako pred rokmi. Zariadenia, ktoré kedysi pripravili najmä „nejakú kávu“, sa postupne kvalitatívne posúvajú nahor a približujú sa tomu, čo predtým ľudia očakávali len od kaviarní. Dokážu pripraviť kávu, ktorá väčšine verejnosti z hľadiska kvality postačuje.

Práve túto myšlienku sa predajca kávovarov De’Longhi rozhodol ukázať veľmi netradičným spôsobom. Počas Milan Design Week 2026 predstavil projekt The World’s Smallest Coffee Shop, teda najmenšiu kaviareň na svete. Nešlo však o klasickú kaviarenskú prevádzku, ale o ručne vyrobené fasády kaviarní osadené priamo na plnoautomatické kávovary De’Longhi. Diela symbolizujú, že vďaka kávovarom tejto značky môžete mať doma svoje mini kaviarne.

Kaviarenský zážitok u vás doma

Na kávovaroch vyrástli malé kaviarne inšpirované Parížom, Tokiom, Milánom, Kodaňou a Berlínom. Každá z nich má vlastnú atmosféru a odkazuje na mestá, v ktorých má káva svoje špecifické miesto. Pointa je jednoduchá: ak sa celá kaviareň dá symbolicky zmenšiť a postaviť na kávovar, potom sa časť kaviarenského zážitku dá priniesť aj domov.

Za miniatúrami stojí Simon Weisse, nemecký modelár a miniaturista známy aj vďaka spolupráci s režisérom Wesom Andersonom. Jeho tvorbu môžete poznať napríklad z filmov Grandhotel Budapešť, Psí ostrov alebo Asteroid City. Tentoraz však nepracoval pre filmovú kameru, ale pre kuchynskú linku.

Viac ako 1 500 hodín práce

Weissov tím strávil výrobou piatich fasád viac ako 1 500 hodín. Boli ručne vyrezávané, maľované a patinované tak, aby nepôsobili ako hračky, ale ako malé živé miesta. Práve v tom je celý projekt zaujímavý. De’Longhi neukázalo len kávovary, ale vytvorilo okolo nich malý svet, ktorý má pripomenúť, prečo ľudia kaviarne vyhľadávajú: pre atmosféru, vôňu, rituál a pocit, že káva je pripravená tak, ako má byť.

Samozrejme, domáci kávovar nenahradí kaviareň ako miesto stretnutí. Nenahradí rozhovor s baristom, ruch podniku ani posedenie s priateľmi. To však ani nie je cieľom. De’Longhi sa snaží poukázať na inú vec: ak si chce človek pripraviť kvalitné espresso, cappuccino, flat white alebo iný mliečny nápoj doma, môže ho mať aj doma.

Kávovar na úrovni historickej parížskej kaviarne

„Dokonalá šálka kávy už nie je výlučnou doménou kaviarní,“ uviedla globálna marketingová riaditeľka De’Longhi Aparna Sundaresh. „S De’Longhi si možno perfetto zážitok vychutnať doma – štýlovo a s eleganciou. Práve preto sme spojili sily so Simonom Weisse, aby sme vytvorili nápaditý a pohlcujúci projekt, ktorý prenáša najmenšiu kaviareň na svete – De’Longhi – priamo na kuchynskú linku.“

„Keď nás De’Longhi oslovilo, okamžite sme videli príležitosť preniesť rovnakú filmovú prácu s nútenou perspektívou, akú používame vo filmoch, do reálneho každodenného rituálu,“ povedal Simon Weisse. „Chceli sme ukázať, že úroveň kávy, ktorú tieto kávovary pripravujú, je rovnako vysoká ako tá, ktorú by ste očakávali v historickej parížskej kaviarni.“

Stačí stlačiť tlačidlo

V inštalácii sa objavili modely Rivelia, Magnifica Evo Next, Eletta Ultra, Eletta Explore a PrimaDonna Aromatic. Všetky patria medzi plnoautomatické kávovary, ktoré pracujú so zrnkovou kávou a majú používateľovi čo najviac zjednodušiť domácu prípravu. Stačí stlačiť tlačidlo a káva sa sama namelie, utampuje a vyextrahuje. V prípade mliečneho kávového nápoja sa samo našľahá mlieko.

Najmenšia kaviareň na svete je zaujímavý vizuálny nápad, ktorý zároveň hovorí o tom, kam sa domáca príprava kávy posúva. Kedysi bolo bežné, že človek išiel do kaviarne, keď chcel „lepšiu kávu“. Dnes si ju vie v mnohých prípadoch pripraviť aj doma – rýchlo, opakovateľne a podľa vlastných preferencií.

A práve v tom je odkaz kampane De’Longhi celkom jasný. Kaviareň ako miesto má stále svoje čaro. Ale kvalitná káva už nemusí byť viazaná len na konkrétny podnik v meste. Môže sa začínať aj doma, na kuchynskej linke. Stačí stlačiť tlačidlo.

Príspevok Najmenšia kaviareň na svete: De’Longhi predstavilo netradičný projekt je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Za projektom stoja bratia Tomáš a Samuel Okruhľanskí, ktorých sme vyspovedali. Poďte zistiť, ako začínali, čím všetkým si preskákali, čo všetko sa za ten čas zmenilo, aké sú špecifiká prípravy kávy na ulici, odkedy si pražia vlastné zrno alebo koľko kávy na bajkoch za rok predajú.

Čo vás inšpirovalo k tomu, že začnete robiť kávu na bajku?

„Impulz, ktorým sme sa inšpirovali, prišiel zo zahraničia. A spojenie dvoch činností, ktoré máme radi – káva a bicykel.„

Čo všetko bolo následne potrebné kúpiť a aké investície ste museli vynaložiť na to, aby ste tento plán zrealizovali?

„V roku 2016 sme boli obaja školopovinní a potrebnú investíciu sme si museli vyprosiť od našich rodičov. V tom čase to bolo 5000 €, pričom táto suma nám stačila na svojpomocné postavenie pojazdnej kaviarne plus samotnú technológiu – dvojpákový hybridný elektro/plynový kávovar a mlynček, plus nejaká potrebná elektronika v rámci vybavenia. V tom čase sme si mysleli, že mlynček za pár desiatok eur bude tá správna voľba.„

Pamätáte si ešte na prvý deň v uliciach Prešova?

„Bol veľmi zaujímavý. Dodnes máme odložený prvý nápojový lístok, ktorý sme používali. Denná tržba bola okolo 20 € a spomíname si aj na to, ako okolo nás chodili ľudia doslova nechápavo. Hneď v prvý deň sme na kolese pojazdnej kaviarne dostali aj defekt (smiech).„

Čo sa na Káve na bajku za desať rokov zmenilo najviac?

„Našim zákazníkom často hovoríme, že my sme vlastne vyrástli na ulici. To hovorí samo o sebe aj o našich podnikateľských začiatkoch. Náš prvý mlynček nemlel čerstvo a kávu sme dávkovali pomocou lyžičky. Predávali sme horúce jabĺčko a ako alternatívu ku káve sme mali Death Wish predávanú ako najsilnejšia káva na svete. Dnes by nám už taký nápojový lístok naši zákazníci nezobrali. Dostali sa tam aj nápoje ako cold brew, matcha a mnoho ďalších. Za ten čas sa zmenilo aj to, že dnes už pracujeme s vlastnou kávou a pojazdné kaviarne prešli viacerými rekonštrukciami, takže sa posunuli aj z hľadiska dizajnu. V roku 2020 sme navyše postavili v poradí druhú pojazdnú kaviareň a odvtedy máme dva bajky.“

Ako sa vám v podmienkach ulice darí udržať konzistentnú kvalitu espressa?

„Darí sa nám to predovšetkým tým, že ako majitelia stále pracujeme ako baristi. Každé ráno si kávu nastavujeme, vážime, prechutnávame a samozrejme kontrolujeme aj proces praženia. Práve osobná prítomnosť majiteľov nám pomáha udržať konzistentnú kvalitu.“

Má na prípravu kávy vo vašich podmienkach vplyv aj počasie a napríklad vlhkosť vzduchu? Správa sa zrno pri mletí inak?

„Samozrejme a citeľné je to najmä na jar a na jeseň. Ráno sa káva správa úplne inak ako poobede. Najväčšiu rolu v tom zohráva vlhkosť a teplota vzduchu.“

Akú kávu dnes najčastejšie servírujete z bajku a prečo práve tá funguje u zákazníkov najlepšie?

„Momentálne je to mokro spracovaná Kolumbia z našej pražiarne (85 SCA bodov). Pražíme ju na City Plus. Toto je vlastne náš štýl, horké prepražené kávy u nás nenájdete. Držíme sa hesla, že čo nechutí nám, nebudeme posúvať zákazníkom. Spomedzi nápojov je najpopulárnejšie espresso, za ktorým nasledujú doppio a cappuccino, ale úspech má aj cold brew, ľadová káva či matcha.“

Ako sa zmenila chuť zákazníkov za desať rokov?

„Zákazník je čoraz náročnejší, čo je fajn. Nás to len posúva. Zaujíma sa o kávu, zaujíma sa o proces praženia. V rámci začiatkov boli na dennom poriadku otázky ako: „Vy turka nerobíte?“ Dnes je to veľmi zriedkavé.“

Kedy prišiel moment, že vám už nestačilo kávu iba pripravovať a rozhodli ste sa ju aj pražiť pod značkou Two Hands?

„Pred založením vlastnej pražiarne sme spolupracovali s pražiarňami ako Green Plantation alebo Epera. V roku 2022 sme sa rozhodli, že by bolo fajn posunúť sa v káve ďalej. Veľmi sme chceli spoznať kávu ako takú aj z iného uhla pohľadu. S odstupom času vnímam tento krok ako dobrú voľbu.“

Ktorá sezóna bola najťažšia?

„Najhoršie boli prvé roky. Ľudia nechápali, kto sme, čo sme a načo tu sme. Absolútne nevedeli pochopiť náš koncept. Stále nám hovorili: „Veď začnite predávať zmrzlinu alebo pivo.“ No my sme vydržali a postupom času si k nám ľudia cestu našli.“

„Veľmi ťažké bolo aj covidové obdobie. Predaj z pojazdnej kaviarne bol ihneď zakázaný, aj keď prenos nákazy v exteriéri s rúškami na ústach bol minimálny. V tom čase to samozrejme nikto nemohol vedieť. Každý deň sme si hovorili: „Pozri, ako je vonku pekne, mohli sme spraviť toľko káv.“ Po psychickej stránke to bolo náročné.„

Koľko kilogramov kávy na bajkoch za rok predáte? Máte odhad množstva, ktoré pripravíte na kávu, a množstva, ktoré predáte vo forme balíčkov?

„V rámci pojazdných kaviarní sa bavíme o množstve niekde medzi 700 až 900 kg ročne. S tým, že zimné mesiace máme zatvorené – január až marec. Plus okrem toho predáme aj nejaké balíčky káv.“

Budete v piatok aj nejako oslavovať?

„Len prácou. Ale samozrejme budeme radi, keď nás ľudia prídu pozrieť a pripijeme si nejakým kávovým nápojom.“

Projekt Káva na bajku sledujte na instagramovom konte @kavanabajku.

Príspevok Desať rokov v uliciach: Káva na bajku oslavuje okrúhle jubileum je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

V Blogu o káve už dlhodobo pochybujeme o tom, či je to s talianskou kávou skutočne také ružové, ako si mnoho ľudí myslí. Aj preto sme zainvestovali a vybrali sme sa priamo do jamy levovej, do centra talianskeho kávového mikrokozmu – hlavného mesta Rím. Naša redakcia sídli v Košiciach a vďaka Letisku Košice a projektu Z Košíc do sveta máme priamu leteckú linku Košice – Rím, ktorá nám test veľmi uľahčila. Za toto fakt díki, Rím sa určite oplatí vidieť!

V Ríme nás čakala takmer nadľudská misia: za 24 hodín sme plánovali ochutnať desať klasických talianskych káv, teda ristrett. Koľko takýto nápoj v Taliansku stojí? Je skutočne taký lacný? A čo obsluha a čistota kaviarní? To všetko – a ešte omnoho viac – sme pre vás zistili.

Výber kaviarní

Na našich sociálnych sieťach malo niekoľko neprajníkov poznámky, že naschvál vyberáme zlé kaviarne a ideme do toho so zaujatosťou. V Ríme sme sa zámerne neubytovali v úplnom centre. Chceli sme sa vyhnúť najturistickejším častiam a vytvoriť si čo najautentickejšiu predstavu o tomto meste a jeho kávovej kultúre. 

Preto sme našli útulné airbnb v mestskej časti Garbatella, ktorá sa radí medzi tie okrajovejšie časti. Obývajú ju hlavne miestni a turistov sa tu vyskytuje minimum. Práve tu sme navštívili takmer polovicu podnikov, a to úplne náhodne. Prechádzali sme sa po uličkách Garbatelly a vstúpili sme tam, kde sme videli nápis Caffé. A bolo to pestré. 

Naďabili sme na podnik, kde boli stoly obsadené spiacimi opilcami po prehýrenej sobotňajšej noci, ale aj podnik, ktorí vlastnili aziati. Vyskúšali sme tradičný rodinný taliansky podnik, ale aj podnik, kde okrem kávy predávali aj domáce potreby. Jednoducho široké spektrum miest, kde si môžete dať rýchlu kávu.

Následne sme sa presunuli do historického centra, kde sme navštívili turistickú pascu neďaleko Fontány di Trevi, vyskúšali ristretto na stojáka pri historickom Pantheone a následne sa presunuli do krásnej a útulnej mestskej časti Trastevere. Tu sme vyskúšali ristretto z kaviarne s niekoľko-desaťročnou históriou, kávu v reštaurácii, ale aj ristretto na stojáka v pekárni. 

Do každého podniku sme vstupovali bez vedomostí, či má na internete dobré alebo zlé recenzie a s čo najmenšími predsudkami. A mnohé nás prekvapili.

Zamračená obsluha a špinavé šálky

Kávová kultúra nie je len o samotnom nápoji. Váš zážitok v kaviarni bude vždy závisieť od viacerých faktorov. Za jedny z najdôležitejších považujeme čistotu kaviarne a servisu a prístup obsluhy k zákazníkovi. Pri tomto by sme sa radi pristavili. Návšteva desiatich rímskych podnikov nám totižto ukázala akýsi vzorec. Taliani sa s pohostinnosťou v kaviarňach nejak obzvlášť nepretrhnú. 

Asi s najmilším prístupom sme sa stretli u spomínaného ázijského páru v malej kaviarničke v Garbatelle. Väčšina ostatných interakcií bola strohá, rýchla a chladná. Nehovoriac o tom, že angličtina je na týchto miestach stále dosť veľký problém. Našťastie, kávový jazyk je dosť univerzálny. 

Rýchle a strojové vybavovanie objednávok by sme však nepovažovali za obrovský problém, ak by sa táto rýchlosť nespájala s nedbalosťou pri príprave kávy. Úprimne, deväť z desiatich ristrett, ktoré sme dostali, bolo podaných v obliatej, či inak zaprasenej šálke. 

Kapučíno, ktoré sme v jednej z kaviarní ochutnali, bolo dokonca celé zamazané od kávového gruntu. A toto už je problém. Výhovorka, že za to môže rýchlosť, nie je na mieste. Šálky sa dajú umiestniť pod výpust kávovaru rovnako rýchlo správne, ako aj nesprávne. Mať čisté ruky pri práci za barom tiež nie je práca na hodiny. Podávať zákazníkovi šálku s ristrettom tak, že obsluha ju nevie ani len chytiť za uško, lebo to je celé obliate, je absolútne barbarstvo. Stroje a kávovary boli vo väčšine podnikov špinavé, zastriekané mliekom či kávou a poriadne nečistené. Toto je niečo, čo snáď nikto nemôže s čistým svedomím obhajovať. 

Talianska káva je (naozaj) zlá

Trochu si to zhrňme. Navštívili sme desať náhodných podnikov, kde sme ochutnali desať tradičných ristrett. Niekde na nás boli milší, poväčšine však nie. Jedinou istotou bola obliata alebo zamazaná šálka. Zachrániť to však mohla jedna dôležitá vec. Chuť. 

“Tá talianska je najlepšia. Talianska káva vôbec nie je horká. Ak ste mali horkú kávu, tak to neviem v akom Taliansku ste boli.” Toto sme si čítali na sociálnych sieťach počas našej inšpekcie. A chcete vedieť pravdu? Všetkých desať ristrett stálo za prd. V každej kaviarni sme sa stretli s odlišnou značkou kávy (teda okrem dvoch, kde ponúkali tú istú značku), vďaka čomu sme mali tú možnosť otestovať deväť rôznych značiek a bonusové Illy na letisku, ktoré do spomínaných desiatich ristrett nerátame. 

Jediným pozitívom jednotlivých káv bolo, že išlo o skutočné ristrettá s malým objemom a nízkym pomerom vody ku káve. Vďaka tomu mali všetky kávy krásne krémovú textúru a plné telo. Počas ochutnávky každého z nich sme si robili krátke poznámky a jednoduché bodové hodnotenia. A verte či neverte, v poznámkovom bloku nájdete len slová ako: extrémne horké, ropná škvrna, neskutočne zadymená dochuť, ostré až štipľavé, a tak ďalej. 

Nechceme vás zahlcovať dlhými opismi každého espressa, a preto vám sem pripojíme krátky prehľad toho, aké značky sme ochutnali, naše bodové hodnotenie každého ristretta a pár dojmov.

Caffé Moreno 1/10 (Garbatella) – veľmi horké a tmavo pražené bez náznakov sladkosti

Caffé Mocambo 4/10 (Garbatella) – nižšia horkosť, stredne intenzívna oriešková sladkosť, no dochuť stále veľmi nepríjemná 

Palombini 3/10 (Garbatella) – trochu sladšie než väčšina, no horkosť dominuje, v dochuti silná zadymenosť 

Caffé Negresco 3/10 (Garbatella) – extrémne chuťovo ploché, nízka sladkosť, stredne intenzívna horkosť, no nič chuťovo zaujímavé 

Julius Meinl 0/10 (Centro Storico) – ropná škvrna na žalúdku, výbuch horkosti

Pericaff  2/10 (Centro Storico) – nič len horkosť

Kimbo 0/10 (Trastevere) – druhá ropná škvrna plná neskutočne intenzívnej horkosti 

Caffé Miani -1/10 (Trastevere) – neuveriteľná horkosť, ktorá prekrýva absolútne všetko, neskutočne nepríjemný zápach, napáchli sme aj my 

Pericaff 2/10 (Trastevere) – len horkosť

Caffé Elmokado 4/10 (Garbatella) – menej horké, sladšie, pripomína sušené vlašské orechy so šupkou 

Všetko na jedno kopyto

Asi ste si všimli, že chuťové opisy sú pri mnohých ristrettách len o horkosti a nespomíname tu žiadne konkrétne chuťové prvky či tóny. Je to hlavne preto, že väčšina káv bola fakt len a len horká. Tak tmavo pražené zrno sa veľmi ťažko k niečomu prirovnáva. Väčšinou ide len o horkosť spôsobenú veľmi tmavým pražením, ktorú sprevádza zadymenosť a ostrosť. Hľadať kakao, oriešky či čokoládu v tomto prípade nie je možné. 

Z toho vyplýva ešte jedna dôležitá vec. Aj keď sme jednotlivým ristrettám udelili rozdielne body, väčšina z nich chutila takmer identicky. Veľmi tmavo pražená káva neponúka žiadnu pestrosť. Či by ste si dali Caffé Elmokado alebo Kimbo, rozdiely sú stále minimálne. Bavíme sa len o trošku nižšej alebo vyššej horkosti. No hľadať niečo ako rozdiely vo svete výberovej kávy, ktorá ponúka širokú škálu rôznych chutí? To nehrozí.

Káva v Taliansku nestojí jedno euro

“Ale talianska káva je lacná!” Áno, vo väčšine prípadov skutočne bola. V Garbatelle stáli všetky ristrettá 1.20 €. Bez ohľadu na to, či sme stáli alebo sedeli. V historickom centre Ríma to však neplatilo. Za kávy značiek Julius Meinl a Pericaff sme zaplatili 2,50 eura a Kimbo a Caffé Miani v Trastevere nás vyšli na rovné dve eurá. A aj keď môžete tvrdiť, že ide o turistické oblasti, dogma o tom, že káva v Taliansku stojí všade okolo jedného eura, nie je úplne pravdivá. 

Úprimne, aj za tých 1,20 to nie je žiadna výhra. Za málo peňazí dostanete prepražené zrno plné horkosti v zašpinenej šálke. V horšom prípade vám ani len nepoďakujú, v tom lepšom si sadnete na terasku v peknej historickej uličke a na tú tragickú chuť zabudnete. Čiže, talianska káva je väčšinou lacná, no zároveň nechutne horká. Za málo peňazí dostanete málo muziky. Sorry, taká je pravda.

Ako sa dá prežiť desať ristrett v jeden deň?

Aj keď sme tomu sami neverili, žiadna šálka na konci dňa neostala plná. Všetky ristrettá sme poctivo vypili, keďže sme chceli otestovať ešte jednu povedačku. Často sa totižto stretávame s tvrdeniami, že talianska káva nie je ťažká na žalúdok, môžete vypiť aj desať talianskych káv a nič vám nebude. Ibaže bolo. 

Ak nerátame miernu kofeínovú nevoľnosť na konci dňa a aj v jeho priebehu sme cítili pálenie v pažeráku, ťažký pocit a kyslosť v žalúdku a nepríjemné žalúdočné pochody. Po každom ristrette to bolo horšie a horšie a večer bol najťažší. A aj keď existuje veľa zástancov tmavého praženia, naše žalúdky sa s nimi nebudú stotožňovať. 

Chcete vedieť ako to bolo s kofeínom? Vôbec nie tak hrozné, ako by sa zdalo. Talianske ristrettá majú malý objem a sú pripravované z malého množstva kávy. A aj keď sme sa miestami cítili prekofeínovane, večer sme zaspali bez problémov. Predsa len, pochodiť 10 kaviarní v Ríme si žiada veľa energie.

Odkedy je pokrok zlý?

Aj bez akýchkoľvek predsudkov je logické si priznať, že pokrok sa nedá zastaviť. V hocijakom odvetví našich životov a na našej planéte prichádzajú novinky, ktoré prinášajú niečo lepšie. Tradície sa prekrývajú novými prístupmi, postupy a suroviny sa vylepšujú, proces sa stáva transparentnejším a produkt kvalitnejším. 

Talianska káva je tradičný prístup, ktorého sa Taliani držia ako kliešť, aj keď všade navôkol sa kávová kultúra posúva. Tmavé praženie, zachmúrená obsluha, špinavý kávovar a zacapkané šálky by mali byť v roku 2026 dávno zabudnuté, no tento prístup si z nejakého dôvodu stále drží svojich fanúšikov. A to nielen v Taliansku. Aj u nás na Slovensku sa z talianskej kávovej vlny vytvoril akýsi mýtus o kvalite a luxuse, no skutočnosť je úplným opakom. 

Ak ste schopní obhajovať to, čo sme zažili v talianskych tradičných kaviarňach, je to podobné, ako by ste tvrdili, že Nokia 3310 je lepšia ako Iphone z roku 2026. Pokrok nezastavíte, aj keď Taliani robia všetko preto, aby ste uverili, že to zaostalé a zlé je v skutočnosti tým dobrým. 

Skúste však ochutnať výberovú kávu, navštíviť výberové kaviarne. Nemusíte piť ovocné Etiópie či divoko fermentované Kolumbie. Začnite sladkou Brazíliou či Hondurasom. Všímajte si prístup obsluhy a čistotu za barom moderných kaviarní. Veľmi ľahko môžete piť lepšiu kávu. Máte ju na dosah ruky.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Blog o káve (@blogokave)

Príspevok Ako chutí káva v Taliansku? V Ríme sme otestovali 10 ristrett, tu je verdikt je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Honduras San Marcos je mokro spracovaná káva zahŕňajúca odrody typica, bourbon a caturra. V READY AFTER ju napražili pomerne svetlo, na kolorimetri sme namerali niečo vyše 91 Agtronov. Vďaka tomu boli v zrne do veľkej miery zachované pôvodné chute.

Zľava 25 % + 10 %

Dlhodobá cena kávy bude nastavená na 34,90 €. Vy si ju aktuálne môžete zakúpiť v 25% zľave, pričom ak použijete aj zľavový kód BLOGOKAVE10, dostanete sa na neuveriteľných 23,55 € za kilogram.

A to nie je všetko, pretože READY AFTER na túto kávu naviazali aj možnosť dopravy zadarmo. Stačí si kúpiť jedno kilo a dopravu hradí pražiareň – budeme však radi, ak si pribalíte aj niečo iné. Inak je limit pre dopravu zadarmo nastavený na úroveň 65 eur.

Mostík do sveta kvalitnejšej kávy

„Honduras San Marcos vnímam ako veľmi dobrú základnú kávu, ktorá poslúži ako príjemný mostík do sveta kvalitnejšej kávy,“ povedal po ochutnávke barista Blogu o káve Filip Lörinc. „Nedominuje v nej acidita ani výrazná ovocnosť, skôr ide o kávu so sladkým a horkým charakterom. Horkosť však nepôsobí prepražene a zadymene. Je prirodzená, vzniknutá karamelizáciou cukrov.“

„Horkosti sekundujú sladké orieškové prvky, ktoré miestami pripomínajú marcipán. Ovocnosť sa k týmto prvkom pridáva až za studena, je len nenápadná a mne pripomína pomaranč alebo červený grep. Telo kávy je ľahké až stredne ťažké a textúra hladká, smotanová.“

O ligu nad supermarketovými kávami

Honduras San Marcos je kvalitatívne o ligu nad supermarketovými kávami. „Ako budgetová káva sa s bežnými konzervatívnymi komoditkami ani nedá porovnávať,“ zareagoval Filip Lörinc.„Na espresse ponúka oveľa čistejšie a jasnejšie chute, viac sladkosti a nižšiu a prirodzenú horkosť. Fungovať môže aj v mliečnych nápojoch, no v takom prípade by som sa snažil o koncetrovanejší pomer a dôraz na intenzitu chutí pri nastavovaní receptu.“

Na nič nečakajte, pretože zo zrna je k dispozícii len niekoľko vriec. Za 23,55 € môžete mať kilo kvalitnej kávy a do nedele 24. mája dokonca aj s dopravou zadarmo. KLIKNITE TU a nakupujte.

Príspevok Honduras San Marcos v dvojitej zľave: Nová kávová bomba od READY AFTER je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Keď sme naše postrehy zverejnili na sociálnych sieťach, ozvala sa nám pani Eva: „Ak sa hráte na odborníkov, tak by ste si o kávovej kultúre v Taliansku mohli i niečo naštudovať… cena espressa na bare je zastropovaná zákonom.“

Toto tvrdenie patrí medzi veľmi rozšírené. Ibaže je to blud. Alebo hoax ak chcete. V Taliansku totiž neexistuje žiadny zákon, ktorý by prikazoval, koľko môže stáť espresso pri pulte. Bar si cenu určuje sám. To, čo musí dodržať, nie je strop, ale transparentnosť: zákazník musí cenu vidieť skôr, než si kávu objedná.

Pôvod mýtu

Mýtus o zákonom chránenej cene však nevznikol len tak. Pravda je trochu komplikovanejšia. Taliansko malo v minulosti rozsiahly systém regulovaných cien známych ako calmiere alebo prezzi amministrati. Nešlo len o kávu, ale aj o chlieb, mlieko, dopravu či ďalšie tovary a služby považované za spoločensky dôležité.

Už pred prvou svetovou vojnou mohli talianske mestá určovať maximálne ceny niektorých základných produktov. Počas vojny sa tieto zásahy ešte výrazne rozšírili, pretože štát sa snažil bojovať proti inflácii a zabezpečiť dostupnosť bežných vecí pre obyvateľov.

Nikdy neexistoval samostatný „zákon o cene espressa“. Káva podávaná pri bare však mohla v určitých obdobiach patriť do širšieho systému regulovaných cien. Espresso sa totiž postupne stávalo súčasťou každodenného mestského života a štát vedel zasahovať aj do cien bežne využívaných služieb či spotrebného tovaru.

Celoštátne pravidlo nikdy neexistovalo

Po druhej svetovej vojne sa regulácia cien zmenila na oveľa systematickejší aparát. V roku 1944 vznikol Comitato interministeriale dei prezzi a provinčné cenové výbory. Tento systém mohol určovať ceny tovarov aj služieb a v povojnovom Taliansku zohrával významnú úlohu.

Ak teda chceme byť úplne presní, cena kávy v Taliansku v minulosti skutočne mohla podliehať regulácii. Nikdy však neexistovalo jednoduché celoštátne pravidlo typu: „espresso musí stáť jedno euro“.

Zrušenie provinčných cenových výborov

Toto všetko sa však definitívne skončilo v 90. rokoch. Zákon z roku 1993 zrušil centrálny cenový výbor a prezidentský dekrét z roku 1994 uzavrel presun jeho kompetencií. Symbolickým dátumom je 30. jún 1994, keď nadobudol účinnosť predpis, ktorým sa rušili aj provinčné cenové výbory.

Inými slovami: ak kedysi existoval právny rámec, v ktorom bolo možné cenu kávy pri pulte držať administratívne pod kontrolou, po reformách rokov 1993 – 1994 sa tento rámec rozpadol.

Prečo espresso ostalo lacné?

Espresso v Taliansku ostalo také lacné hlavne preto, lebo v ľuďoch stále ostal akýsi psychologický cenový strop. Taliani espresso nevnímajú ako luxus, ale ako základný denný rituál. Káva pri pulte je rýchla a dostupná. Pije ju študent, úradník, robotník aj manažér.

Podľa dát z roku 2025 sa priemerná cena espressa vo veľkých talianskych mestách zvýšila približne z 1,03 € v roku 2021 na 1,22 €. V Bolzane sa priemer pohyboval okolo 1,43 €, zatiaľ čo juh krajiny zostával lacnejší. Napriek tomu je talianske espresso v európskom kontexte stále pozoruhodne dostupné.

Kauza z Florencie

Celý mýtus o zastropovaní cien espressa dobre vystihuje kauza z Florencie z roku 2022. Zákazník sa sťažoval na espresso za 2 eurá a podnik dostal pokutu. Nie však preto, že káva bola drahá. Problém bol v tom, že cena nebola riadne viditeľná pri pulte. To je dnešné pravidlo hry: espresso môže stáť aj viac, ale zákazník musí vopred vedieť koľko.

Suma sumárum, talianske espresso nie je lacné preto, že by ho dnes chránil zákon. Je lacné preto, že ho desaťročia chránila kombinácia regulácie, tradície, konkurencie a národnej tvrdohlavosti. Zákonný strop zmizol, kultúrny alebo psychologický strop však zostal.

Zľavové kódy pre vás: Kliknite tu a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kupóny do remeselných pražiarní kávy.

Príspevok Je v Taliansku cena espressa zastropovaná? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.