Cibetkovej káve sme venovali už niekoľko článkov, pričom všeobecné vnímanie tohto produktu je kritické. Pozorovateľom sa nepáči umiestnenie cibetiek v malých klietkach, čo je pre zvieratá tohto typu, ktoré majú svojské správanie a sú samotárske, doslova týraním. Cibetky pritom mnohokrát nemajú na výber a aj keď by u nich kávové čerešne tvorili len malú časť stravy, musia ich konzumovať v zásade nepretržite.

Na chov cibetiek existujú rôzne názory

Okrem toho sme už na Blogu o káve priniesli rozhovor s českým cestovateľom Milanom Blahom, podľa ktorého sú fámy o utrpení cibetiek prehnané. V rámci exkluzívneho interview pre tento web otvorene povedal, že naše sliepky sa majú v klietkovom chove horšie, ako tieto cibetky. Situáciu podľa neho netreba zbytočne zveličovať a preháňať.

O slovo sa teraz prihlásila aj organizácia PETA (People for the Ethical Treatment of Animals – Ľudia za etický prístup k zvieratám), ktorá zašla so svojou kritikou veľmi ďaleko. Cibetky vraj totálne trpia a okrem toho môžu byť kvôli tomu pôvodcom nepríjemných chorôb, teoreticky aj novej vlny epidémie či globálnej pandémie.

Divoké zvieratá ako pôvodcovia nebezpečných chorôb

PETA vo svojom novom stanovisku konštatuje, že podmienky na farmách sú veľmi kruté a ich zatvorením by sme pomohli chrániť ľudské zdravie. „Farmy a zvieracie trhy, obzvlášť tie, kde sa nachádzajú divé zvieratá, sa postarali o vznik a prepuknutie chorôb ako španielska chrípka, chrípka ošípaných (známa aj ako prasacia chrípka, prípadne H1N1), vtáčia chrípka až po SARS, MERS a aktuálne COVID-19,“ stojí v publikovanom texte.

Pôvodcom týchto zvieracích, respektíve „zoonotických“ chorôb, je pritom práve nevhodné zaobchádzanie s nimi. „Zvieratá sú zatvorené pri svojom vlastnom truse a ich imunitný systém je oslabený spôsobeným stresom,“ konštatuje PETA pripomínajúc, že z cibetiek sa na človeka dostal napríklad vírus SARS, ktorý spôsoboval úmrtnosť v odhadovanej výške 15 percent.

Luxus vznikajúci vďaka preberaniu výkalov

Ďalší z problémov zaobchádzania s cibetkami je v tom, že ak sú zvieratá staršie, prípadne z nejakého dôvodu už nie sú vhodné do kopi-luwak-priemyslu, zväčša sú predané na tzv. live-zvieracie trhy, ktoré v Ázii dlhodobo prekvitajú. Zvieratá sú tam porazené priamo pred zrakom kupujúceho, ktorý si ich následne odnesie domov. A práve na takomto trhu mal vzniknúť aj nový typ koronavírusu.

„Svet práve bojuje proti smrteľnému ochoreniu, ktoré vzišlo zo zvierat a posledná vec, ktorú by sme mali robiť, je tá, aby sme cibetky zatvárali do klietok. A to len preto, aby sme potom preberali ich výkaly a predávali kávu, ktorá je vyrobená z týchto zŕn,“ zdôraznila výkonná riaditeľka PETA Ingrid Newkirková, podľa ktorej by sa mali zamyslieť aj samotní kávičkári a kávu typu kopi luwak by nemali kupovať.

Cibetky si samé spôsobujú rany

Podľa stanoviska PETA sú cibetky zatvárané do klietok už vo veku približne šiestich mesiacov a následne sú do nich doslova tlačené kávové čerešne. Zvieratá sú z toho vystresované a v mnohých prípadoch sa správajú čudne, neprestajne sa pohybujú, kvôli stresu sú veľakrát prehnane aktívne a často si dokonca samé spôsobujú rany.

„Väčšina má bolestivé rany po celých telách. No a nápoj, ktorý sa vďaka ním vyprodukuje, sa vo svete predáva až v cene 60 libier za šálku,“ dodáva PETA pripomínajúca „luxusnosť“ takéhoto typu kávy.

Príspevok PETA bojuje proti kopi luwak, cibetky môžu byť spúšťačom novej pandémie je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Nám sa však podarilo spojiť s Čechom, respektíve Moravákom, Milanom Blahom, ktorý viacero takýchto fariem videl na vlastné oči a podľa neho to nie je vôbec nič zlé a tragické.

Rodák z Moravskej Třebovej pôsobil celých sedemnásť rokov na Slovensku, venoval sa geológii a neskôr začal podnikať s predajom šperkov z prírodných kameňov. Keď svoje podnikanie rozšíril o suveníry, vycestoval pre nich aj do Ázie. Stalo sa tak pred približne dvadsiatimi rokmi a vďaka návštevám krajín ako Hong Kong, Thajsko, Kambodža či Barma spoznal aj kávovníkové plantáže. Takto nejako to všetko začalo.

Laos, Bolaven Plateau, pumy a míny

„Manželkin otec je z Laosu a býva na východe Thajska,“ prezradil Milan Blaha v rozhovore pre Blog o káve s dodatkom, že keď s manželkou pred približne sedemnástimi rokmi cestoval do laoského mesta Pakse, sprevádzal ho tamojší sprievodca „pán Khamson“.

„Jazdili sme s ním po Bolaven Plateau (náhorná plošina nachádzajúca sa približne 1 200 metrov nad morom, ktorá má rozlohu okolo 10 000 km², pozn. autora), ktorá bola pred vietnamskou vojnou preslávená pestovaním kávy. Bohužiaľ i tadiaľ viedla Ho Či Minova cesta a Američania túto oblasť preto intenzívne bombardovali. Ľudia utiekli, lesy i plantáže boli zničené.“

Lacné pozemky a začiatok kávového dobrodružstva

Dvojica Blaha-Khamson v tom čase diskutovala o tom, že asi by bolo ideálne nakúpiť pozemky a začať pestovať kávu. „Pozemky boli lacné, ale mali problém: boli plné nevybuchnutých púm. Napokon na najvyššie položených miestach predsa len nakúpil pozemky o rozlohe približne 1 x 2 kilometre s množstvom kráterov po bombách, ale aj s nevybuchnutými bombami. V Laose však našťastie začala pôsobiť medzinárodná organizácia zaoberajúca sa odmínovaním a ako jedny z prvých pozemkov boli vyčistené i pozemky pána Khamsona.“

„Postupne ich skultivoval a zasadil 50 000 rastlín kávovníka,“ ozrejmil M. Blaha, ktorý sa takto dostal k laoskej káve. Zachutila mu, doslova si ju nevie vynachváliť: „Jeho postupy sú zásadne organické a nikdy nepoužil ani gram chémie. Dodržuje aj princípy fairtrade a na jeho plantážach dozrieva jedna z najlepších laoských káv arabica-tipica, ktorá sa predáva pod značkou Mystic Mountain Coffee.“

Cibetková káva: Prvé stretnutie

V tomto regióne sa náš respondent dostal aj k cibetkovej káve, aj keď chov cibetiek je v tejto oblasti podľa neho skôr raritou. „Prvýkrát som ju ochutnal práve v Laose, a to v Paksone v Bolaven Plateau. Treba povedať, že bola iná, bez kyselinky i bez cukru so sladkými tónmi a čokoládovým nádychom.“

„Našiel som aj chovateľa cibetiek a veľmi dlho sme sa bavili o jeho chove. Práve tu sa zrodil môj záujem o tento druh kávy, ktorú som už doviezol aj do Českej republiky a aj aktuálne mám určité množstvo určené na ochutnávky a predvádzacie akcie. Doviezol som už viacero vzoriek z Laosu, Kambodže, Thajska, Vietnamu a Indonézie.“

Ako vyzerajú cibetkové farmy?

Pán Blaha navštívil dovedna tri farmy s cibetkami, kde sa produkuje cibetková káva. Dve v Laose a jednu v Kambodži. Je to skutočne také zlé, ako sa hovorí? „Cibetky sa chovajú väčšinou oddelene,“ odpovedal na nami položenú otázku. „Majú klietky o veľkosti od 2 do 10 m², všetky zakryté proti možnej nepriazni počasia. U niektorých zvierat som videl dokonca i vzťah k chovateľovi, pretože prišli na zavolanie a nechali sa poškrabkať.“

„Určite, že ich život by mohol byť aj lepší, ale nevidel som žiadne poranené ani podvyživené zvieratá. A nie sú práve lacné, pretože na trhu v Jakarte sa predávajú v prepočte za 5 000 Kč (okolo 184 eur, pozn. autora). Sotva by sa k ním teda niekto choval zle.“

Naše sliepky žijú horšie ako laoské cibetky

Preto by sme vraj nemali predčasne súdiť. Cibetková káva nemusí byť automaticky niečo zlé. Zvieratá sa v zajatí síce nikdy nemajú tak dobre ako vo voľnej prírode, avšak u nás chováme hydinu, ale napríklad aj prasatá či kravy takisto v pochybných podmienkach. Veľká časť populácie to pritom akceptuje.

„Ak to smiem porovnať, tak vám poviem, že cibetky majú na farmách lepší život, ako naše sliepky v klietkovom chove. Ja som na farme videl maximálne tridsať zvierat, ale na druhej strane neviem, aké veľké farmy sú v Indonézii, ktorá produkuje najviac cibetkovej kávy.“

Je cibetková káva o napchávaní cibetiek?

Niektoré príbehy hovoria o tom, že cibetky „normálnu stravu“ ani nedostávajú a farmári im dávajú len kávové čerešne. Vraj im ide len o to, aby ich zjedli čo najviac a aby ich tým pádom čo najviac prešlo ich tráviacim ústrojenstvom. Keď sme sa pána Blahu na tieto veci priamo opýtali, ostal prekvapený. Takto to podľa neho určite nie je.

„Cibetka si dá len čerstvé kávové čerešne, takže v Laose ich konzumuje od novembra do januára. Každý druhý deň potrebuje dostať naservírované mäkké ovocie, teda avokádo a banány, aby sa mohla dobre vyprázdniť. Musí mať režim ako vo voľnej prírode a počas deviatich ‚neproduktívnych‘ mesiacov sa o ne treba dobre starať, pretože to nebola malá investícia. Vtedy kávové čerešne ani nie sú, takže ich nekonzumuje vôbec.“

„Na záver by som chcel doplniť, že nikomu nechcem a ani nebudem brať jeho názor na chov cibetiek a ani na to, čo je dobré a čo nie je. Situáciu je však potrebné hlavne poznať a vďaka tomu si vytvoriť vlastný názor,“ dodal Milan Blaha pre Blog o káve.

Náš tip: zaslúžite si piť kvalitnú kávu – kliknite TU a zobrazia sa vám aktuálne platné zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy.

Príspevok Cibetková káva: Žijú cibetky skutočne v utrpení? Máme svedectvo priamo z miesta činu… je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Zástupcovia neziskovej organizácie Lady Freethinker teraz potvrdili, že je to skutočne pravda. U jedného z chovateľov na ostrove Bali našli dvadsať cibetiek, ktoré boli zatvorené v klietkach a žili v hrôzostrašných podmienkach. Nočné a inak samotárske tvory boli väznené na slnku a nemali prístup k jedlu ani vode.

Presne takto nejako sa to robí. Chovatelia ich nechajú vyhladovať a keď im potom prinesú kávové čerešne, cibetky sa ich nevedia nabažiť. Plody prejdú ich tráviacim traktom a slávna cibetková káva, respektíve kopi luwak, je na svete.

Vystresovaná cibetka si hrýzla do nohy

Avšak cibetky na to doplácajú napríklad aj tým, že do tela sa im dostáva veľké množstvo kofeínu, spôsobuje im to stres a dokonca aj mentálne poruchy. Niektoré sa chveli, čo boli možno príznaky triašky, ktorá je po kofeíne bežná, a jedna si dokonca hrýzla do nohy (viac fotiek TU).

„Celé to bolo hrôzostrašné,“ povedala zástupkyňa organizácie, ktorá sa predstavila len ako Diana, pre Daily Mail. „Všetky štyri strany klietky boli chránené elektrickým drôtom, v žiadnej z nich nebola voda a ani jedlo. Ak necháte samotárske zvieratá, ktoré sú navyše nočnými živočíchmi, v otvorenom priestore, kde ich ľudia môžu vidieť a kde nemajú žiadnu ochranu pred slnkom, budú neprestajne vystrašené a budú mať tendenciu skrývať sa.“

Odhaliť farmy je veľmi ťažké

Diana okrem toho navštívila niektoré tamojšie zoologické záhrady. Cibetky v nich žili v lepších podmienkach, ale ani tam to nebolo ideálne. Porozprávala sa so zamestnancami, ktorí jej povedali, že káva kopi luwak je produkovaná predovšetkým v kopcoch Bali. Niektoré farmy vraj majú aj 200 cibetiek, ale fungujú nelegálne, nikto o nich oficiálne nevie a medzinárodní pozorovatelia ich dokážu odhaliť len s ťažkosťami.

Neúspešné boli aj pokusy, keď sa ľudia pokúsili vystupovať v pozícii záujemcu o kvalitnú cibetkovú kávu, ktorý si ju chce prísť kúpiť priamo na farmu. Vo všetkých prípadoch ho odkázali len na predajne pre turistov, takže svoje tajomstvá si producenti dobre strážia.

Indonézia, raj producentov cibetkovej kávy

Podľa dostupných informácií sú v Indonézii aj farmy, ktoré vyprodukujú 7 000 kilogramov takejto kávy ročne. Odhadom vraj musia mať okolo 240 väznených cibetiek. Koľko ich v tejto obrovskej krajine s takmer 300 miliónmi obyvateľov reálne musí byť, nie je možné zistiť.

„Cibetky sú väznené v biednych a depresívnych klietkach len preto, aby rôzne spoločnosti a bezohľadní predajcovia mohli zarábať,“ povedala zakladateľka Lady Freethinker Nina Jackelová pre Mail Online. „Vyzrel čas, aby sme tieto divé zvieratá prestali väzniť len kvôli ľudskej lakomosti.“

Príspevok V klietkach našli zúbožené cibetky: Toto je kopi luwak… je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Ako sa svet k cibetkovej káve vôbec dostal?

Legenda hovorí o tom, že cibetková káva bola v Indonézii „objavená“ počas holandského kolonializmu. V tomto období mali miestni farmári a zamestnanci plantáží zakázané zbierať úrodu kávy pre vlastnú potrebu; všetko brali kolonialisti, ktorí kávu vyvážali a dobre na nej zarábali.

Domáci obyvatelia teda ostali bez kávy, avšak nie nadlho. Všimli si, že malá miestna šelma, zvaná cibetka, plody kávovníka rada konzumuje a zbierať jej exkrementy už predsa zakázané nebolo. Nestrávené kusy kávy Indonézčania umyli a prišli na to, že chutia vynikajúco.

Ako cibetková káva vzniká?

Ide hlavne o to, že kávové zrná žalúdočná kyselina nestrávi a preto ich telo vylúči. Podobné je to inak aj so semenami väčšiny druhov ovocia, ktoré ostanú po prechode tráviacim traktom takisto nepoškodené a po vylúčení z tela sa vlastne automaticky „prihnoja“. Príroda si to zariadila po svojom.

Vráťme sa však do histórie: cibetky konzumovali len dozreté a najkvalitnejšie plody (prirodzene selektovali to naj, čo na kávovníkoch našli), ktoré sa vplyvom žalúdočných kyselín očistili od vonkajšieho obalu (dužiny) a ostalo po nich holé kávové zrnko.

Jeho zber prebiehal dvoma spôsobmi, jednak selektívnym výberom a jednak premývaním. Vo vyprodukovanom exkremente bolo zŕn len niekoľko (aktuálne fotografie, na ktorých vidíte celé súbory zŕn zlepených ešte v tvare čreva, len potvrdzujú celkom odlišnú formu „výroby“).

Veľké množstvo cibetkovej kávy je „fake“

Dnes to už také pozitívne ani náhodou nie je. Káva Kopi Luwak, ktorá je na celom svete považovaná za najvyšší možný luxus, je hromadne distribuovaná k bohatým ľuďom zo všetkých kútov zemegule, pričom tí ani nevedia, že až 80 percent celkového predaja je „fake“. Na trh teda ide káva, ktorá cibetku ani nevidela, nie to ešte aby cez ňu prešla.

Cibetky sú malé zvieratá vážiace len pár kilogramov a káva je len jednou zo zložiek ich jedálnička, takže veľa jej nezjedia. Aj preto sa obchodníci snažili nájsť „modernejšie“ metódy produkcie tejto honosnej pochúťky.

Cibetky ako obeť tvrdého biznisu

Nebude sa to čítať dobre, ale cibetky preto jednoducho zavreli do klietok, nechali ich vyhladovať a počkali si na okamih, keď pre nich budú dobré aj kávové zrná. Tie potom pochopiteľne zjedli a následne aj vylúčili, takže biznismeni si prišli na svoje.

Ak by cibetky predsa len chuť nemali, zrná sa do nich natlačia ako do husí… verte či nie, práve takto sa to dnes robí. Sliediť po cibetkách vo voľnej prírode a preberať ich rozmanitý trus by totiž vôbec nebolo efektívne.

Cibetky sú plaché a samotárske tvory, takže v klietkach v spoločnosti s ostatnými súkmeňovcami sa vôbec nemajú dobre. Nemajú ani pestrú stravu, takže to, čo vyprodukujú, sa ani náhodou nepribližuje tomu, čo by to malo byť.

Nuž a každý zákazník, ktorý za kilogram „skutočnej“ cibetkovej kávy zaplatí horibilné peniaze, v konečnom dôsledku podporuje tento často krutý chov.

Káva „produkovaná“ zvieratami? Ďakujem, neprosím!

A aby toho nebolo málo, šikovní obchodníci z celého sveta prišli aj na iné podobné spôsoby produkcie kvalitnej kávy. Jedna z najdrahších sa volá „Black Ivory“ (čierna slonovina) a prechádza tráviacim traktom slona. Podobne však boli „zneužité“ aj opice, niektoré druhy vtákov a viacerí ďalší zástupcovia ríše zvierat.

Náš tip: neskočte na marketingové triky ako cibetková káva – kliknite TU a zobrazia sa vám zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy.

Príspevok Cibetková káva: Produkt utrpenia a týrania zvierat je zobrazený ako prvý na Blog o káve.