Práve toto otázkou sa zaoberali odborníci z Michigan State University, ktorí vykonali štúdiu na skupine 276 zdravých študentov. Pozorovali množstvo ich spánku počas piatich nocí a následne im dali dva testy.

Ako zvládli študenti dva testy?

Jeden „ľahký“ 10-minútový zameraný na pozornosť, v rámci ktorého bolo potrebné kliknúť na červený kruh hneď po tom, ako sa objavil na monitore. Druhý „ťažší“ 35-minútový, ktorý chcel od účastníkov vyriešenie viacerých úloh v špecifickom poradí. A to bez toho, aby niektoré kroky preskočili, prípadne si ich mohli zopakovať.

Ukázalo sa, že študenti, ktorí mali problémy so spánkom, teda že nenaspali potrebný počet hodín, mali ťažkosti s oboma úlohami. Ak si však dali kofeín, „ľahkú“ úlohu zvládli rovnako dobre, ako po dostatočnom množstve spánku. S vyriešením ťažšieho testu však kofeín v tomto prípade nepomohol.

Kofeín spánok nenahradí

„Áno, kofeín môže zlepšiť schopnosť udržať sa v bdelom stave. Nepomôže však predísť akýmsi procedurálnym chybám, ktoré môžu spôsobiť napríklad lekárske chyby alebo zaviniť automobilové nehody,“ uviedla autorka štúdie a profesorka psychológie na Michigan State University Kimberly Fennová vo výsledkoch uverejnených v Journal of Experimental Psychology: Learning, Memory, & Cognition.

„Kofeín zvýši množstvo energie, ktorú pociťujeme, zníži ospalosť a dokonca môže zlepšiť aj náladu. Absolútne však nedokáže nahradiť celonočný spánok. Aj keď ľudia môžu mať pocit, že kofeínom môžu nahradiť nedostatok spánku, tak ich výkon pri náročnejších úlohách bude pravdepodobne narušený. To je jedna z príčin, prečo môžu byť problémy so spánkom také nebezpečné,“ dodala.

Koľko hodín spánku potrebuje človek?

Keď sa bavíme o optimálnom množstve spánku, tak podľa National Library of Medicine a National Sleep Foundation je to u dospelých sedem až deväť hodín, u tínedžerov 8 až 10, u školákov 9 až 11, u detí predškolského veku 10 až 13, u batoliat 11 až 14, u dojčiat 12 až 15 a u novorodeniatok 14 až 17 hodín denne.

Vedecké dôkazy ukazujú, že problémy so spánkom môžu viesť k rôznym chronickým chorobám. Napríklad k cukrovke druhého typu, k obezite či depresii, ale aj k automobilovým nehodám a chybám pri výkone práce.

Čo môže spôsobiť problémy so spánkom?

Problémy so spánkom môže spôsobiť stres v pracovnom či súkromnom živote, ale nielen ten. Svoju rolu vie zohrať aj alkohol, kofeín v popoludňajších hodinách, prípadne veľké množstvo času stráveného pri elektronických zariadeniach.

Rannou dávkou kofeínu si teda mierne pomôžete, ale nedostatok spánku ňou nenahradíte. Skúste to teda robiť tak, že si doprajete dostatok nočného oddychu. Rannú kávu a dávku kofeínu, ktorú vám ponúkne, berte len ako príjemný bonus.

Čo vyrieši problémy so spánkom?

Ak trpíte problémami so spánkom, pomôcť vám môže aj kvalitný a vhodne zvolený matrac. Naši partneri z Moebelixu pre vás pripravili článok o tom, ako si podľa rôznych kritérií vybrať ten správny matrac, a to s ohľadom na individuálne potreby každého človeka.

Verte nám, po dobrom spánku bude aj ranná káva chutiť lepšie.

Príspevok Problémy so spánkom: Zachráni vás ranná dávka kofeínu? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Kedy vypiť poslednú kávu?

Jednou z najčastejších otázok je, koľko hodín pred spaním by sme mali vypiť poslednú kávu. Odpoveď hľadali aj vedci z Henry Ford Hospital v Detroite v štúdii publikovanej v časopise Journal of Clinical Sleep Medicine, v ktorej skúmali, ako kofeín prijatý v rôznych časoch pred spaním ovplyvní jeho dĺžku a kvalitu.

Do experimentu zaradili ľudí bez porúch spánku, ktorí pravidelne prijímali mierne množstvo kofeínu. Účastníci dostávali dávku 400 miligramov kofeínu buď tesne pred spaním, tri hodiny pred spaním, alebo šesť hodín pred spaním. V jednotlivých dňoch dostávali aj placebo, takže vedci mohli výsledky porovnávať.

Ukázalo sa, že kofeín dokázal spánok výrazne narušiť aj vtedy, keď ho účastníci prijali šesť hodín pred odchodom do postele. V porovnaní s placebom sa celkový čas spánku skrátil o viac ako hodinu.

Zaujímavé bolo, že samotní účastníci tento efekt vždy nevnímali. Keď dostali kofeín tesne pred spaním alebo tri hodiny pred ním, zhoršenie spánku si uvedomovali. Pri dávke šesť hodín pred spaním však subjektívne výrazný problém nepociťovali, hoci objektívne meranie spánku ukázalo jeho zhoršenie.

Už tento experiment teda naznačil dôležitú vec: pri kofeíne sa nemôžeme spoliehať iba na pocit, že po káve dokážeme bez problémov zaspať. Jeho vplyv na spánok môže pretrvávať podstatne dlhšie.

Káva má negatívny vplyv na spánok

Výsledky štúdie ukázali, že kofeín dokázal spánok ovplyvniť aj vtedy, keď ho účastníci prijali s pomerne veľkým predstihom. „Aj kofeín konzumovaný šesť hodín pred odchodom do postele ovplyvnil množstvo spánku o viac ako hodinu,“ konštatuje zhrnutie výsledkov publikované na stránke medium.com.

Ešte zaujímavejšie bolo porovnanie subjektívneho pocitu účastníkov s objektívnym monitoringom spánku. „Keď bol kofeín konzumovaný v okamihu odchodu do postele a tri hodiny pred ním, tak účastníci potvrdili, že im to narušilo spánok. Ale ak kofeín konzumovali šesť hodín pred uložením sa do postele, nehlásili žiadny vplyv na kvalitu spánku. Spánkový monitoring však ukázal niečo iné.“

Práve tento rozdiel je veľmi dôležitý. To, že po popoludňajšej káve bez problémov zaspíme a ráno máme pocit, že sme sa vyspali dobre, ešte automaticky neznamená, že kofeín náš spánok neovplyvnil.

„Zaujímavá lekcia, ktorú by sme si z tejto štúdie mali odniesť je tá, že pri posudzovaní vplyvu kofeínu na náš organizmus by sme sa nemali naplno riadiť len svojimi dojmami – a hlavne v tom prípade, ak ide o spánok. Popoludňajšia káva vás môže udržať v bdelosti dlhšie, ako by ste si mohli myslieť,“ uvádza autor zhrnutia štúdie.

Van Dam: Rôzni ľudia reagujú na kofeín inak

Téma kávy a spánku nemá jednu univerzálnu odpoveď. Dôležitú úlohu totiž zohráva aj to, ako citlivo konkrétny človek na kofeín reaguje a ako rýchlo ho jeho organizmus odbúrava.

„Znie to ako jednoduchá otázka, ale bohužiaľ nemá jednu jednoznačnú odpoveď,“ povedal výskumník v oblasti výživy Rob M. van Dam z Národnej univerzity v Singapure v rozhovore pre CNN.

„Rôzni ľudia reagujú na kofeín inak. Ak cítite akési chvenie, z ničoho nič začnete vnímať nervozitu, prípadne sa vám mení tep, je dosť možné, že prijímate príliš veľa kofeínu. A toto môže mať vplyv aj na dobrý spánok. Možno by ste mali skúsiť kofeín obmedziť a po určitej popoludňajšej hodine ho nepiť. Následne uvidíte, či to bude mať vplyv a či to pomôže. Je to individuálna záležitosť, s ktorou musí experimentovať každý sám,“ dodal van Dam.

Práve individuálne rozdiely sú jedným z dôvodov, prečo sa nedá určiť jedna presná hodina, po ktorej by už nikto nemal piť kávu. To, čo jednému človeku nenaruší spánok ani popoludní, môže byť pre iného problémom už o niekoľko hodín skôr.

Ako rýchlo telo odbúrava kofeín?

To, ako dlho kofeín v organizme pôsobí, závisí aj od toho, ako rýchlo ho telo dokáže odbúravať. U zdravého dospelého človeka sa polčas kofeínu často pohybuje približne okolo štyroch až šiestich hodín. To znamená, že aj niekoľko hodín po vypití kávy môže byť v tele stále významná časť prijatého kofeínu.

Rýchlosť odbúravania však nie je u každého rovnaká. Ovplyvňuje ju genetika, vek, tehotenstvo, niektoré lieky, ale napríklad aj fajčenie. „Fajčiari metabolizujú kofeín približne dvakrát rýchlejšie ako nefajčiari,“ upozornil Rob M. van Dam. „Ak teda prestanete fajčiť, ale budete naďalej piť rovnaké množstvo kávy, môžete zrazu pocítiť oveľa silnejší účinok kofeínu.“

Van Dam upozornil aj na to, že rýchlosť metabolizmu kofeínu sa môže výrazne meniť aj v iných životných situáciách. „Napríklad ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu metabolizujú kofeín približne dvakrát pomalšie. A počas tehotenstva sa jeho metabolizmus ešte viac spomaľuje.“

Aj preto môže rovnaká šálka kávy pôsobiť na dvoch ľudí veľmi rozdielne. Kým u jedného môže byť väčšina kofeínu po niekoľkých hodinách odbúraná, u iného môže v organizme pretrvávať podstatne dlhšie.

Pri otázke, kedy vypiť poslednú kávu, sa preto nedá spoliehať na jednu univerzálnu hodinu. Dôležité je aj to, ako rýchlo konkrétny človek kofeín metabolizuje a ako citlivo naň reaguje.

Záleží aj na tom, koľko kofeínu káva obsahuje

Pri otázke, kedy vypiť poslednú kávu, nie je dôležitý iba čas. Veľkú úlohu zohráva aj množstvo kofeínu, ktoré prijmete. Inak môže na spánok pôsobiť menšia káva s relatívne nízkym obsahom kofeínu a inak veľká dávka obsahujúca niekoľko stoviek miligramov.

Rozdiely sú aj medzi samotnými druhmi kávy. Robusta spravidla obsahuje výrazne viac kofeínu ako arabika, často približne dvojnásobné množstvo. Podrobnejšie sme rozdiely medzi oboma druhmi rozobrali v článku Aký je rozdiel medzi arabikou a robustou? a samostatne sme sa venovali aj tomu, prečo má robusta viac kofeínu ako arabika. Ak teda pijete zmes arabiky a robusty alebo kávu s vysokým podielom robusty, výsledná dávka kofeínu môže byť podstatne vyššia.

To je ďalší dôvod, prečo neexistuje jedna univerzálna hodina, po ktorej by už nikto nemal piť kávu. Rozhoduje čas do spánku, individuálna citlivosť, rýchlosť odbúravania kofeínu, ale aj samotná dávka.

Ak chcete príjem kofeínu držať nižšie, stopercentná arabika môže byť vhodnejšou voľbou ako káva s vysokým podielom robusty. Pri popoludňajšej káve však ani to nie je zárukou, že váš spánok zostane úplne bez ovplyvnenia.

Ak hľadáte kvalitnú kávu zo slovenských remeselných pražiarní, pozrite si naše aktuálne zľavové kódy a akcie na kávu.

Zaspíte po káve bez problémov? Spánok môže byť aj tak plytší

To, že po popoludňajšej alebo večernej káve bez problémov zaspíte, ešte nemusí znamenať, že kofeín váš spánok nijako neovplyvnil. Nový systematický prehľad publikovaný v apríli 2026 v odbornom časopise Nutrients totiž ukazuje, že kofeín môže meniť samotnú mozgovú aktivitu počas spánku.

Autori James Chmiel a Donata Kurpas zosumarizovali výsledky 32 štúdií na ľuďoch, ktoré sledovali spánok pomocou elektroencefalografie, teda EEG. Najkonzistentnejším výsledkom bolo potlačenie pomalej mozgovej aktivity počas NREM spánku, predovšetkým takzvanej slow-wave activity. Práve tá súvisí s hĺbkou spánku a jeho regeneračnou funkciou.

Súčasne sa po kofeíne častejšie objavovala rýchlejšia mozgová aktivita. Výsledný EEG profil tak podľa autorov viac pripomínal ľahší, bdelejší a menej hlboký spánok. Zmeny boli výrazné najmä počas prvej časti noci, keď býva hlbokého spánku prirodzene najviac.

Veľmi zaujímavé je aj to, že objektívne meranie mozgu nemusí vždy zodpovedať tomu, ako človek svoj spánok subjektívne vníma. V niektorých zo skúmaných prác dokázalo EEG zachytiť vplyv kofeínu aj vtedy, keď klasické hodnotenie spánku ukazovalo iba malé zmeny.

„EEG nám umožňuje vidieť nielen to, či človek spí, ale aj to, ako jeho mozog spí,“ vysvetlila spoluautorka review Donata Kurpas, ktorej slová cituje portál Daily Coffee News. Podľa nej dokáže kvantitatívna analýza EEG odhaliť jemnejšie zmeny, napríklad zníženie pomalej mozgovej aktivity, ktorá je dôležitým ukazovateľom hĺbky a regeneračného charakteru spánku.

Ani tento výskum však neposkytuje jednu univerzálnu hodinu, po ktorej by už nikto nemal piť kávu. Zahrnuté štúdie sa výrazne líšili dávkami kofeínu, časom jeho prijatia, vekom účastníkov aj ich bežnou konzumáciou kávy. Výsledky preto skôr posilňujú myšlienku, že vplyv kofeínu na spánok je individuálny a nedá sa zredukovať na jednoduché pravidlo typu „po 14:00 už kávu nepite“.

Kedy teda vypiť poslednú kávu?

Jedna univerzálna hodina, po ktorej by už nikto nemal piť kávu, neexistuje. Záleží na množstve kofeínu, individuálnej citlivosti, rýchlosti jeho odbúravania aj na tom, o koľkej chodíte spať.

Výskumy však ukazujú, že vyššia dávka kofeínu môže ovplyvňovať spánok ešte šesť a viac hodín po jej prijatí. Ak teda máte problémy so zaspávaním alebo kvalitou spánku, rozumným experimentom je poslednú kofeínovú kávu posunúť aspoň o šesť až osem hodín pred plánovaný spánok a sledovať, či pocítite rozdiel.

Zároveň sa nespoliehajte iba na to, že po káve dokážete bez problémov zaspať. Ako ukazujú novšie výskumy, kofeín môže ovplyvňovať mozgovú aktivitu počas spánku aj bez toho, aby ste si to subjektívne výrazne uvedomovali.

Príspevok Káva a spánok: Kedy môžeme vypiť poslednú kávu? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

K téme sa teraz vyjadril odborník na stravu, dietológ Aidan Muir. Ten je podľa vlastných slov „veľkým fanúšikom kofeínu“, no na druhej strane varuje pred jeho bočnými vplyvmi. Tie síce nie sú nijako závažné, ale napríklad taký problém so spánkom nikoho nepoteší.

Kofeín môže spôsobiť problémy so spánkom

„Som veľkým zástancom využívania kofeínu strategicky v záujme nakopnutia vášho výkonu, či už z pohľadu športu alebo produktivity,“ uviedol Muir na svojom Instagrame. „Ak využijete správne množstvo v správny čas, môže vás to nakopnúť. Avšak ak budete kofeín aplikovať nerozumne, môže vám narobiť problémy so spánkom a dostanete sa do akéhosi začarovaného kruhu.“

„V prvom rade treba povedať, že väčšina kofeínu sa absorbuje počas 45 minút a najsilnejší efekt pocítite približne hodinu po jeho prijatí. Avšak priemerný čas potrebný na to, aby telo metabolizovalo polovicu kofeínu, je u väčšiny ľudí približne päť hodín. Toto je teda polčas jeho rozpadu, čo znamená, že druhá polovica sa odbúrava počas ďalších piatich hodín.“

Polčas rozpadu kofeínu je u každého iný

Ak by to však fungovalo takto jednoducho, mali by sme vyhrané. Všetko je však omnoho komplexnejšie a pre každého človeka individuálne. Za aký čas dokáže telo odbúrať kofeín? Vieme to nejako vymedziť?

„Tento polčas rozpadu môže byť pokojne len jeden a pol hodiny, ale na druhej strane to môže byť aj deväť a pol hodiny,“ zdôraznil odborník z Brisbane. „Za tento široký rámec môžu gény CYP1A2 každého človeka, ale aj jeho návyky. Napríklad fajčenie, no svoj vplyv má aj tehotenstvo, váha, výška a dokonca napríklad aj orálna antikoncepcia!“

Vplyv kávy a kofeínu teda pocítime takmer okamžite a dostaneme sa na pozitívnu vlnu. Problém je však je v tom, že už aj keď táto vlna pomaly opadla, kofeín sa v tele stále nachádza. Aj v menšom množstve pritom môže spôsobiť problém so spánkom.

S kofeínom to vieme veľmi ľahko prehnať

„Vzhľadom na to, ako dlho toto všetko v priemere trvá, môžeme to s dávkovaním kofeínu ľahko prehnať. A aj bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili a potom to môže mať vplyv na náš spánok a tým pádom aj zotavovanie. Na druhej strane môžeme riskovať aj vplyv na náladu, pretože to v nás môže vyvolať podráždenosť či nepokoj.“

„U väčšiny ľudí je to tak, že ak si poslednú dávku kofeínu dajú pred 14:00, tak to znamená, že väčšinu z neho odbúrajú ešte predtým, ako pôjdu do postele,“ priznal Aidan Muir, ktorý však súčasne varoval, že ak to človek preženie, môže v jeho systéme ostať značné množstvo kofeínu počas celej noci: „A to už môže narušiť REM fázu spánku.“

Dobrý a kvalitný spánok je priorita

„Ale podobne, ako mnoho ďalších vecí, aj toto je individuálne. Dajte si pozor na to, ako sa cítite. Hlavnou prioritou musí byť to, aby ste mali dobrý a kvalitný spánok, takže rozhodne nechcete, aby na to mal kofeín nejaký vplyv. Ale ak si ho dokážete dopriať, pomôže vám s výkonom a nepocítite žiadne vážne mínusy, tak to rozhodne treba využiť,“ dodal Muir.

Téme sa venoval aj odborník z National University of Singapore Rob M. van Dam, ktorého vyspovedala stránka CNN. Ten pripomenul, že denne treba užiť maximálne 400 miligramov kofeínu a potom bude všetko v poriadku. „A nie viac ako 200 miligramov naraz,“ upozornil. „Človek, ktorý pije štyri šálky denne, ich nemá vypiť naraz. To by bolo na vaše telo veľa. Teda aspoň pre väčšinu ľudí.“ A potom by automaticky mohol prísť problém so spánkom.

Je kofeín pre každého?

Vzhľadom na skôr spomínané informácie je vhodné opýtať sa, či je kofeín pre každého. Stojí vôbec za to? „Kofeín vás skutočne nakopne a preberie. Takže pre ľudí, ktorí majú veľa povinností, môže byť prínosom. Napríklad ak musíte v noci šoférovať, prípadne ste vojak, máte službu a niečo strážite.“

„Kofeín však nepotrebuje každý. Možno máte dostatok energie aj tak. Ak kofeín nepotrebujete, nemá význam si ho dávať. A ak máte veľmi radi chuť kávy, môžete si dať bezkofeínovú. Na tom predsa nie je nič zlé. Ak máte radi kávu s kofeínom, užívajte si ju v rozumnom množstve tak, aby sa nedostavili vedľajšie efekty. V tom prípade sa nemusíte ničoho obávať,“ dodal Rob M. van Dam.

Niektorí ľudia na kofeín nereagujú vôbec

Otázkou odbúravania kofeínu sa zaoberala aj Jo Traversová, ktorá je známou londýnskou odborníčkou na stravovanie. Tá naznačila, že kofeín sa v tele môže udržať až dva týždne a niekedy by možno nebolo od veci dopriať si rovnako dlhý detox.

„To, akým naše telá reagujú na kofeín, do veľkej miery závisí od našich génov,“ povedala Traversová v rozhovore pre Gentleman’s Journal. „Niektorí ľudia na neho nereagujú vôbec, čo znamená, že nepocítia vôbec žiadny efekt. Iní sú zasa extrémne senzitívni.“

Dvojtýždňový detox?

Existujú však určité „všeobecné rovnice“, o ktoré sa vieme oprieť. „Kofeín dosiahne svoj vrchol približne 20 minút po požití. Ľudia, ktorí na neho reagujú, v tejto chvíli pocítia určité nakopnutie a budú sa cítiť bdelejší. Potom ho už telo začne postupne odbúravať.“

Ale pozor: „Kofeín má relatívne dlhý polčas rozpadu a v niekoho tele môže zotrvať aj dva týždne. To znamená, že v tele sa môže zo strednodobého hľadiska dokonca hromadiť.“

„Ak teda máte problém so spánkom, znížte množstvo prijatého kofeínu a dávajte si ho len ráno. Prípadne, ak je to možné, doprajte si dvojtýždňový detox a dajte telu čas na to, aby sa zbavilo všetkého kofeínu,“ vyslovila Jo Traversová svoje odporučenie.

Doprajte si kvalitnú kávu

Ak pijete kávu, stavte na kvalitu. Na pultoch supermarketov a bežných obchodov ju zväčša nenájdete (bohužiaľ) a aj preto vám odporúčame kávu z remeselných pražiarní – tuto nájdete zľavové kódy.

Príspevok Za aký čas dokáže telo odbúrať kofeín? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

V zahraničí sa tomu hovorí coffee nap, prípadne aj napuccino. Funguje to jednoducho: najskôr vypijete kávu, hneď potom si ľahnete na krátke zdriemnutie a zobudíte sa približne v momente, keď kofeín začína naplno účinkovať.

Nie je to návod na večerné pitie kávy pred spaním. Práve naopak. Tento postup má zmysel najmä po obede alebo skoro popoludní, keď na človeka príde klasický útlm. Ten pozná takmer každý: jedlo je za nami, práca pokračuje, ale hlava zrazu spomalí a oči by sa najradšej zatvorili aspoň na pár minút.

Tajomstvo je v adenozíne

Prečo by však mala káva pred zdriemnutím pomôcť? Odpoveď sa skrýva v adenozíne. Ide o látku, ktorá sa v mozgu postupne hromadí počas dňa a prispieva k pocitu únavy. Čím dlhšie sme hore, tým viac nám telo dáva najavo, že by si potrebovalo oddýchnuť.

Kofeín funguje trochu ako prekážka pre adenozín. Neodstraňuje únavu v pravom zmysle slova, ale obsadzuje receptory, na ktoré by sa adenozín za normálnych okolností viazal. Výsledkom je, že sa cítime bdelší. A to hlavne preto, že signál únavy sa na chvíľu utlmí.

A tu prichádza pointa krátkeho spánku. Keď si na chvíľu zdriemneme, spánkový tlak sa môže znížiť. Kofeín sa medzitým vstrebáva a potrebuje určitý čas, kým začne citeľne pôsobiť. U mnohých ľudí sa tento efekt objavuje približne po 20 až 30 minútach. Ak teda kávu vypijete tesne pred krátkym šlofíkom, môžete sa zobudiť práve vtedy, keď sa oddych a nástup kofeínu stretnú.

Coppee nap trvá do 20 minút

Dôležité je slovo krátky. Cieľom nie je zaspať na hodinu. Pri coffee nape ide skôr o 15 až 20 minút. Ak by ste spali výrazne dlhšie, telo sa môže dostať do hlbšej fázy spánku a po prebudení príde presný opak toho, čo ste chceli: ťažká hlava, dezorientácia a pocit, že ste sa zobudili v inom časovom pásme. Tento stav sa označuje ako spánková zotrvačnosť a pozná ho každý, kto si „na chvíľu“ ľahol a zobudil sa po hodine úplne rozbitý.

Ako na to v praxi? Najlepšie je vypiť kávu pomerne rýchlo. Nie je ideálne objednať si veľké cappuccino a popíjať ho polhodinu, pretože tým sa celé načasovanie rozbije. Vhodnejšie je espresso, menšia filtrovaná káva alebo iný nápoj s jasnou dávkou kofeínu. Potom si treba hneď ľahnúť, nastaviť budík na 15 až 20 minút a nesnažiť sa zaspať za každú cenu. Aj tiché ležanie so zatvorenými očami môže pomôcť viac, ako ďalších dvadsať minút pozerania do mobilu.

Po zobudení je dobré vstať, pustiť k sebe svetlo a trochu sa rozhýbať. Coffee nap nie je rituál na lenivé predlžovanie prestávky, ale krátky reštart. Práve preto môže fungovať u ľudí, ktorí majú pred sebou ešte niekoľko hodín práce, učenia alebo šoférovania.

Vedci a coffee nap

Tento postup zaujíma aj vedcov. Skúmal sa najmä v situáciách, v ktorých je únava problémom: pri vodičoch, nočných zmenách alebo ľuďoch po nedostatku spánku. Viaceré staršie výskumy naznačili, že kombinácia kofeínu a krátkeho zdriemnutia môže pomôcť bdelosti a výkonu. Novšie práce sú však opatrnejšie a pripomínajú, že nejde o univerzálny zázrak.

Zaujímavá štúdia publikovaná v roku 2026 v časopise Scientific Reports skúmala vodičov s liečeným spánkovým apnoe. Vedci porovnávali rôzne spôsoby, ako krátkodobo potlačiť ospalosť pri šoférovaní. Kombinácia kávy a 15-minútového zdriemnutia priniesla určitý dočasný benefit, ale nebola výrazne lepšia ako samotná vyššia dávka kofeínu. Autori zároveň zdôraznili dôležitú vec: žiadne takéto opatrenie nenahrádza dobrý nočný spánok.

A to je asi najrozumnejší spôsob, ako sa na coffee nap pozerať. Nie ako na hack, ktorým oklameme telo. Skôr ako na núdzový nástroj, ktorý môže pomôcť v správnej chvíli. Ak ste dlhodobo nevyspatí, pijete jednu kávu za druhou a večer neviete zaspať, problém nevyrieši dvadsaťminútový šlofík po espresse. Vtedy treba riešiť spánkový režim, nie hľadať ďalšiu skratku.

Pozor na množstvo kofeínu

Pozor si treba dať aj na dávku kofeínu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín uvádza, že zdraví dospelí ľudia môžu zvyčajne prijať do 400 miligramov kofeínu denne bez významných bezpečnostných obáv, no citlivosť je individuálna. Tehotné a dojčiace ženy by mali byť opatrnejšie a držať sa nižších limitov. Pri úzkostiach, nespavosti, vysokom tlaku, srdcových ťažkostiach alebo liekoch, ktoré sa s kofeínom nemusia dobre znášať, je rozumné poradiť sa s lekárom.

Rovnako platí, že coffee nap by ste nemali skúšať neskoro popoludní alebo večer. Kofeín sa z tela odbúrava pomaly a aj keď máte pocit, že na vás nepôsobí, môže zhoršiť kvalitu nočného spánku. A z horšieho spánku vzniká ešte väčšia únava, ktorú sa potom človek snaží zachrániť ďalšou kávou. Takto sa dá veľmi ľahko dostať do kruhu, z ktorého sa ťažko vystupuje.

Ak si však dáte jednu kávu po obede, hneď si na 15 až 20 minút ľahnete a potom sa vrátite k práci, môže to byť príjemný a prekvapivo účinný spôsob, ako zvládnuť popoludňajší útlm. Nie každý poobede zaspí. Nie každému kofeín sadne rovnako. Ale ak patríte medzi ľudí, ktorým krátky oddych robí dobre, coffee nap stojí za vyskúšanie.

Len jedna dávka kávy

„Najlepšia je klasická čierna káva,“ povedal americký odborník na spánok Nicholas Parker pre ktar.com. „Veľkosť závisí od toho, akú toleranciu na kofeín má daná osoba. Treba sa však držať toho, aby išlo len o jednu dávku kávy. Ak by toho bolo viac, tak potom by sa večer pri klasickom nočnom spánku mohli dostaviť problémy.“

Znie to zvláštne: dať si kávu a ísť spať. V skutočnosti však nejde o protirečenie. Ide o načasovanie. Niekedy totiž nemusí byť najlepšou odpoveďou ďalšia šálka kávy, ale dvadsať minút ticha a budík, ktorý zazvoní v správnom momente.

Príspevok Chcete energiu? Dajte si kávu a na 20 minút si schrupnite je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Nie vždy je však všetko také ružové, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a s pitím kávy sa môžu dostaviť aj problémy, teda negatíva. V tomto článku sa na nich detailne pozrieme a napokon vám prezradíme, na akú kávu by ste v prípade spomínaných problémov mali staviť.

Za negatívne účinky kávy môže kofeín

Najdôležitejšou súčasťou bežnej kávy je kofeín, ktorý človeka dokáže nakopnúť. Zlepší náladu, dodá energiu, zvýši mentálny i fyzický výkon a v neposlednom rade vie naštartovať aj metabolizmus. Avšak na druhej strane so sebou prináša aj negatíva, aj keď nie u každého sa prejavujú rovnako. Niekto ich pociťuje veľmi intenzívne, iný vôbec.

Negatívne vlastnosti a účinky kávy, ktoré môže spôsobiť káva samotná alebo kofeín:

KÁVA A POCITY ÚZKOSTI A NERVOZITY

Kofeín zvyšuje ostražitosť, respektíve bdelosť či čulosť. Človek je celkovo sviežejší a agilnejší, má viac energie. Funguje to vďaka blokovaniu receptorov adenozínu, ktorý by bdelosť inak znižoval a dostával by nás do fázy únavy a postupne i spánku. Avšak vďaka veľkému množstvu kofeínu sa telo dostane do celkom inej fázy, ktorá už môže byť spojená aj so vznikom úzkosti a nervozity, dokonca aj triašky. Ak teda v priebehu dňa nečakane pociťujete takéto príznaky, skúste kávu obmedziť. Niekto môže mať problém už po troch šálkach, inému neuškodí ani desať. Všetko je to individuálne.

KÁVA A NESPAVOSŤ, PROBLÉMY SO SPÁNKOM

To, že kofeín človeka nakopne, automaticky spôsobuje aj nepríjemný problém: ak si ho doprajete neskoro večer, nabudenie môžete pociťovať aj dlho do noci a jednoducho sa vám nebude chcieť spať. Opäť však platí to, čo pri predchádzajúcom bode: niektorí ľudia vám povedia, že aj tesne pred spaním si môžu dať veľkú šálku silnej kávy a spia ako bábätká – môže za to genetika. Iní sa zasa budú celú noc zúfalo krútiť a spať sa im bude chcieť až vtedy, keď už treba vstávať do roboty. Môže za to skutočnosť, že niekomu sa kofeín v tele udrží len hodinu a pol, druhému však pokojne až deväť hodín. Ako sme však spomínali už v úvode, existuje káva, po ktorej sa takéto problémy nedostavia. Viac prezradíme na konci článku.

KÁVA A TRÁVIACE ŤAŽKOSTI

To, že po rannej káve mnoho ľudí zláka vábenie toalety, je celkom normálne a bežné. Vedci dávno potvrdili, že káva má laxatívne účinky a človek sa po nej dokáže celkom dobre vyprázdniť. Avšak aj táto skutočnosť môže pri väčšom množstve kofeínu vyvolať problémy: existuje totiž skupina ľudí, u ktorej to v konečnom dôsledku povedie až k hnačke. Aj tu napokon platí, že všetko treba robiť s mierou a ani s kávou sa to neoplatí preháňať.

BÚŠENIE SRDCA PO KÁVE

Stimulačné účinky kofeínu môžu spôsobiť aj nepríjemné búšenie srdca. Veľká časť populácie to pozoruje napríklad pri nadmernom požití energetických nápojov, avšak veľmi veľa ľudí niečo podobné registruje aj pri káve – ide len o to, koľko jej vypijete. Nástup účinku kofeínu môže byť pri bežných kávach veľmi rýchly a ľahko spôsobí ťažkosti, ktoré môžu viesť dokonca až k srdcovej arytmii označovanej aj ako fibrilácia predsiení. Existuje však káva, pri ktorej je metabolizovanie kofeínu pomalšie a takéto problémy nespôsobuje. To je opäť tá, ktorú spomenieme na záver.

POTENIE PO KÁVE

Spozorovali ste na sebe, že sa viac potíte? Prídete do práce a pod pazuchami máte „mapy“? V noci sa zobudíte s mokrým vankúšom a navyše cítite, že váš pot viac zapácha? Aj toto môže byť dôsledok pitia kávy, pretože značná časť ľudí pozoruje presne takéto nepríjemnosti. Ako pri všetkých spomínaných bodoch z tohto článku, aj tu však platí, že každý človek je jedinečný a niekto tento problém nebude mať ani po požití väčšieho množstva kávy. Ak však registrujete zvýšené potenie, skúste kávu obmedziť, prípadne zmeniť značku a doprajte si niečo kvalitnejšie.

ZÁVISLOSŤ NA KÁVE

Spolu s mnohými zdravotnými výhodami, ktoré kofeín ponúka, prichádza aj nepríjemnosť v podobe vytvorenia závislosti. Jeden z výskumov ukázal, že kofeín vyvoláva v mozgu podobné chemické reakcie ako kokaín a amfetamíny, avšak nespôsobuje takú závislosť, ako tieto drogy: môže však viesť k psychologickej a rovnako aj k fyzickej odkázanosti naň, a to hlavne v prípade veľkých dávok. Jedna štúdia potvrdila, že ľudia, ktorí boli zvyknutí na vysoké dávky kofeínu, boli bez nich stratení, hlásili bolesti hlavy, únavu a v menšom množstve aj niekoľko ďalších symptómov.

ĎALŠIE NEGATÍVNE VLASTNOSTI A ÚČINKY KÁVY

U niektorých skupín ľudí sa môžu vyskytovať aj ďalšie problémy ako vysoký krvný tlak, sčervenanie, prípadne prekyslenie organizmu. Všetko je to veľmi individuálne.

Čo na to hovorí odborníčka?

Téme „negatívne vlastnosti a účinky kávy“ sa venovala aj autorka knihy The Low Fad Diet Jo Traversová. Odborníčka pôsobiaca v Londýne priznala, že pitie kávy má síce mnoho výhod, ale môže so sebou prinášať aj niekoľko negatív.

„Áno, s pitím kávy môžu byť rozhodne spojené aj negatíva, aj keď tu ide hlavne o obsah kofeínu a nie o kávu ako takú,“ skonštatovala. „Keď vypijete príliš veľké množstvo kávy, môže to spôsobiť nespavosť. No a zdravotné riziká, ktoré sú s týmto problémom spojené, výrazne predčia výhody, ktoré pitie kávy prináša.“

„Z tohto dôvodu platí jedna vec: ak máte problémy so spánkom, obmedzte príjem kofeínu a dávajte si ho len ráno,“ zdôraznila Traversová pripomínajúc, že nadmerné množstvo prijatého kofeínu môže u niektorých ľudí zvyšovať nervozitu, posilňovať pocit stresu a dokonca vyvolávať reflux. „V takom prípade je najlepšie kofeínu sa celkom vyhnúť.“

„Ak máte akýkoľvek problém, určite pite kávu len ráno, aby malo vaše telo dostatok času na odbúranie čo najväčšieho množstva kofeínu pred obdobím spánku,“ dodala Jo Traversová v rozhovore pre Gentleman’s Journal.

Náš tip: pri kupovaní kávy stavte na kvalitu, zaslúžite si to. Ponúkame vám zľavové kódy do remeselných pražiarní kávy – kliknite tu.

Príspevok Negatívne vlastnosti a účinky kávy: Na čo si dať pozor? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.