Šimon je majiteľ firmy Stacomb, ktorá zastrešuje komplexné poradenstvo v HORECA segmente. A nielen to: je to aj slovenský distribútor značiek Nuova Simonelli, Victoria Arduino, Modbar či FETCO a na slovenskej kávovej scéne má značné renomé.

Prečo Hamilton získal sedem titulov?

Tak teda: Koľko je potrebné investovať do optimálnej technologickej výbavy? Aké sú náklady na technologické vybavenie kaviarne? Je potrebné kúpiť si drahé high-end zariadenie? „Je to ideálne,“ usmial sa veľký fanúšik Formuly 1. „Opýtam sa takto: Vieš prečo Lewis Hamilton vyhral v F1 sedem titulov majstra sveta? Lebo sedí v najlepšej formule. To však samozrejme neznamená, že k dispozícii musí byť nevyhnutne najlepšia technológia.“

Šimon svoje slová následne rozviedol: „My sa s naším potenciálnym zákazníkom musíme baviť aj o tom, čo očakáva od svojho podniku, čo očakáva od kávy a technológie. Ak je ten vzťah dostatočne otvorený – a zväčša hneď od začiatku vieš, či ste si s daným človekom sadli alebo nie – tak si treba na rovinu povedať rozpočet. Takéto obchodné rozhovory a následne aj rozhodnutia mám strašne rád. Ak viem, že kvôli 200 či 300 eurám sa nebudeme baviť o špičkovom kávovare, ale len o priemernom, tak sme ako firma ochotní ubrať na svojej marži. To je taký náš firemný pohľad.“

Priemerný kávovar a špičkový mlynček

V konečnom dôsledku musíme dospieť k záveru, že celú kávovú výbavu je potrebné našiť presne na mieru. Každá kaviareň potrebuje niečo iné. „Pamätám si chvíle, keď sa rozprávalo, že v tom a tom podniku je neskutočne dobré espresso,“ poznamenal jeden z mála slovenských Q Graderov, teda profesionálnych ochutnávačov kávy. „Prišiel si tam a bol tam kávovar typu Appia. Teda jednobojlerový, možno aj repasovaný, šesťročný kávovar. Bola tam však fakt fantastická káva, takže dať sa to dá.“

„Ale určite je lepšie mať lepšiu technológiu a veľmi dôležitým faktorom je aj objem. Ak máš priemerný kávovar a špičkový mlynček, tak máš v rukách dosť dobrú kombináciu. Vieš totiž, že budeš mať dobre pomletú kávu a obaja vieme, že je to veľmi dôležitá vec. Ale akonáhle na tom stroji začneš robiť 300 shotov denne, ale do kaviarne nechodí 300 ľudí po jednom, ale niekedy ich príde behom hodiny 250, tak vtedy ťa ten kávovar začne v úvodzovkách zabíjať. Treba teda myslieť aj na frekvenciu,“ pokračoval Šimon, majiteľ pražiarne Mlsnacava.

Nuž a napokon treba uvažovať aj komplexne a myslieť na celkový objem. „Nie som úplne nadšený z toho, keď príde človek, ktorý chce alebo má potenciál predávať 50 káv denne a zrazu si ide kúpiť veci za 25 000, lebo nie úplne ich potrebuje. Takže do toho treba ísť s rozumom a snažiť sa míňať aj na základe priorít. Teda na veci, ktoré človek potrebuje.“

Rozpočet na technologické vybavenie kaviarne

O akom najnižšom rozpočte sa teda môžeme baviť? „Nedávno sme otvárali zákazníka, ktorému sme dodali kávovar s mlyncom, s filtráciou a so všetkými vecami potrebnými na to, aby vedel robiť dobrú kávu, do 6 000 eur s daňou,“ odpovedal Šimon Staš.

Hrdý Banskobystričan vzápätí prezradil aj to, že kaviarni dodal len úplne nové veci. „Bola to kompaktná Appia, Mythos jednotka a také veci, ako kanvice Barista Space a podobne, pričom spolu to vyšlo na 5 000 eur bez DPH.“

„Upozornili sme na to, v čom by mohol byť problém, ale podľa mňa sú to presne tie peniaze, za ktoré sa s novou technológiou dá začať pracovať. Samozrejme od toho nemôžeš čakať, že dáš dva mlynce a budeš robiť s dvoma rozdielnymi kávami. Takže jednobojlerová mašina a k tomu fantastický mlynček. Sú už nejakú dobu otvorení a ani raz nám nevolali, že by niečo nestíhali. Celkovo ideme radšej cestou, pri ktorej si povieme, že ‚poďme to trošku podhodnotiť‘. Ak by sa to potom začalo chytať, ľudia by chodili a malo by zmysel viac zainvestovať – veď na káve má kaviarnik fantastickú maržu – tak vieme kávovar zobrať naspäť a človek môže ísť o triedu vyššie,“ dodal Šimon Staš.

Očkovanie? Určite áno…

Jedna zo zaujímavých tém podcastu prišla v samom závere. Bolo ňou očkovanie. Šimon aj Mário otvorene povedali, že sú očkovaní a patria medzi fanúšikov očkovania. Zrodila sa takáto debata:

Šimon Staš: „Som veľký zástanca očkovania a poviem tu možno takú kontroverznú vec, aby si mal viac poslucháčov: my očkovaní budeme stále môcť cestovať a bude to celkovo o niečo jednoduchšie, ako pred rokom.“

Mário Adamčík: „Na tom nie je nič kontroverzné. Aj ja som očkovaný a v tomto smere všetci poznajú môj názor.“

Šimon Staš: „Hej, no. Len keď sa pozriem na ten svet okolo nás, tak sa to už normálne aj bojím hovoriť.“

Netreba sa báť. Veď aj my v Blogu o káve sme už zaočkovaní, cítime sa o trochu bezpečnejšie a navyše sme ohľaduplnejší k ľuďom okolo nás.

Príspevok Náklady na technologické vybavenie kaviarne: Koľko to stojí? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Dostávame sa do bodu, že káva je konečne drahšia,“ povedala Alica. „Podľa mňa je to dobré. Už sme si zvykli platiť veľa peňazí za farmárske mäso a zvykli sme si platiť veľa za potraviny vyššej kvality, tak prečo nie aj za kávu? Podľa mňa je dobré, že sa konečne zvyšuje cena kávy. Tá totiž nikdy neodzrkadľovala skutočné náklady na strane fariem. Osobne si myslím, že platiť viac za kávu je cesta.“

O kroch a stromoch starajúcich sa o biodiverzitu

Takéto vyjadrenia síce nemusia voňať každému, avšak sú postavené na reálnych základoch a vychádzajú z udržateľnosti. Ak chcú farmári všetko robiť dobre, ekologicky a chcú aj niečo zarobiť, cena kávy nemôže byť taká nízka, ako sme boli zvyknutí. Musíme chcieť viac a musíme byť pripravení zaplatiť si za to.

„Na výberových farmách je to aktuálne tak, že na nich máš aj rôzne dreviny a stromy. Nerastie tam teda len káva a nie je to niečo také, ako napríklad vinice. Sú tam aj rôzne kry a stromy, ktoré sa starajú o biodiverzitu a na farmy pritiahnu aj rôzne zvieratá a hmyz. Nie je to teda o tom, že vyklčuješ prales, aby si si tam postavil farmu.“

Čo robí pre udržateľnosť Rebel Bean?

Alica prezradila aj to, ako v Rebel Bean podporujú udržateľnosť: „Napríklad sme začali byť distribútorom Precise Brew Filters od gréckej firmy. Sú to žlté filtre, ktoré sú vhodné na 1 000 použití. Po tom, ako si spravíš kávu, dáš grunt ideálne do kompostu, filter umyješ a môžeš ho opäť použiť. Našla som to vďaka Daily Coffee News a hneď sme sa bavili o tom, že to musíme vyskúšať a je to niečo, čo je pre nás veľmi dôležité.“

Alica Bánszka a ženy v gastre

Zaujímavou témou, ktorú v rozhovore Mário Adamčík načrtol, sú ženy v gastre. Máme ich na Slovensku a v Českej republike v tejto oblasti dosť?

„Máme, len o nich nepočuť,“ odpovedala Alica Bánszka. „Opýtam sa: Koľko žien a mužov si mal v podcaste? Podľa mňa máme veľa žien, len buď nechcú byť počuté, nechce sa im riešiť takéto veci, prípadne na to nemajú čas, čo je úplne v poriadku, nedáva sa im priestor, hanbia sa alebo si možno len myslia, že nemajú dostatok vedomostí.“

Alica vzápätí vymenovala niekoľko žien. Ktoré to sú, si vypočujte v podcaste roast different.

Príspevok Alica Bánszka: Káva je konečne drahšia je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Mário Adamčík mu položil mnoho zaujímavých otázok a načrtol aj tému, že mnoho ľudí Košice podceňuje. Myslia si, že gastronomicky nemajú čo ponúknuť. Nielen po stránke kávy, ale po stránke celého gastra.

Košice určite treba navštíviť

„Určite,“ odpovedal Matúš Várady na otázku, či by ľuďom odporučil ísť do Košíc na gastroturistiku. „Máme strašne veľa fakt dobrých reštaurácií a máme krásne centrum. Hlavná ulica je krásna. Človek si vie vybrať. Horšie je to už s tou kávou…“

K tejto téme Matúš povedal, že Košice doplácajú na tradičný slovenský neduh: kaviarne si  nekúpia vlastné kávovary a mlynčeky, ale vezmú si ich od veľkých spoločností, ktorých kávu potom musia odoberať. A bohužiaľ to nie je kvalitná káva.

Zazmluvnené kávovary a mlynce ako košické zlo

„Košický problém je v tom, že veľa podnikov má zazmluvnené kávovary. A ak nemáš vlastný kávovar a vlastné mlynce, tak nemôžeš robiť veľa muziky,“ zdôraznil východniar aktuálne žijúci v Prahe. „Ja som do toho išiel radšej so starým repasovaným kávovarom, ale povedal som si, že ja budem rozhodovať o tom, akú kávu chcem. Nebude to tak, že mi niekto povie, aby som si vzal 30 kíl na mesiac a postupne mu budem splácať kávovar.“

Škoda len, že takto to nerobia viacerí. „Mnohé podniky si vo svojich začiatkoch neuvedomia, že ak by si kúpili akýkoľvek repasovaný kávovar, tak si môžu zohnať možno stokrát lepšiu kávu a za nižšiu cenu.“

Aj preto bohužiaľ v Košiciach stále prevládajú prepražené kávy ako Lavazza, Illy, Segafredo, Trieste a podobne. Keď bežní ľudia vidia tieto značky, majú pocit, že pijú kvalitu. Dolejú si mlieko a je to „pitné“, ibaže od výberovky je to na míle ďaleko. A bežným kávičkárom sa to vysvetľuje veľmi ťažko, pretože práve tieto horké nápoje pripomínajú to, čo majú v súvislosti s kávou zafixované.

Adamčík velebí Košice a odporúča návštevu

S Košicami má skúsenosti aj baristický šampión Mário Adamčík pochádzajúci od Topoľčian, ktorý metropolu východného Slovenska viackrát osobne navštívil. „Sám som Košice až do svojej prvej návštevy podceňoval,“ priznal. „O tomto meste som mal asi takú uzatvorenú a skeptickú mienku, ale keď som tam prišiel a kamaráti mi poukazovali mesto a všetky jeho zákutia, naozaj som ostal milo prekvapený. Určite všetkým odporúčam zájsť tam.“

Návštevníci tohto 250-tisícového mesta si môžu vybrať z niekoľkých kaviarní, pričom prím hrá práve BØLGE. Za návštevu stojí aj Nico Caffé, pričom pár slov padlo aj o podnikoch ako Moja malá Budapešť, Parazol, Boston Café či San Domenico caffé. Na týchto miestach by ste mali dostať kvalitnú výberovú kávu.

V BØLGE majú kávy z celého sveta

No a kto si chce kávu odniesť domov, mal by zájsť priamo do BØLGE. Tam majú k dispozícii vždy viacero kvalitných produktov.

„Ja si pražiarne vyberám buď na základe osobných vzťahov alebo sa inšpirujem rôznymi pražiarňami po Európe. To, čo v Košiciach doposiaľ ešte nebolo, zoberiem. Celkovo prevládajú pražiarne zo Škandinávie, z Nemecka, z Čiech, zo Slovenska, z Maďarska, dokonca zo Španielska. Pražiarne radi striedame a našim zákazníkom sa snažíme ukázať stále nové kávy,“ dodal Matúš Várady.

Celý rozhovor, v ktorom sa riešila kávová kultúra na východe Slovenska, ale padli slová aj o mnohých ďalších témach, nájdete na priloženom linku:

Príspevok Kávová kultúra na východe: Oplatí sa navštíviť Košice? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Osobne si myslím, že by sa to malo diať,“ povedal Dominik Novák na tému blendovania. „Svojho času sme všetci boli takí tí coffee-nazis a hovorili sme, že všetko má byť čo možno najčistejšie…“

Ale ako to zaručiť? Môžeme sa dostať aj k „single origin“ káve, ktorá má jedno miesto pôvodu, no teoreticky v nej môže byť päť rôznych odrôd. Môžeme to aj tak volať „single origin“ alebo je to už blend?

Blendovanie vytvára unikátny chuťový profil

Tieto veci podľa Dominika Nováka málokto rieši a divákom sa snažil vysvetliť, že na blendovaní nie je nič zlé. „Práve naopak, je to strašne fajn vec,“ pokračoval. „Môžeš vytvoriť unikátny chuťový profil a ak zachováš všetky ostatné parametre prípravy, tak to bude chutiť v pohode.“

Má to však aj inú výhodu. „Predstav si, že si v kaviarni a máš posledné kilo naturálnej Etiópie. Strašne fajn káva, ale máš len kilo. Ty pritom vieš, že v priebehu dňa minieš štyri kilá, pretože každý deň minulého týždňa si minul štyri kilá. No a súčasne vieš, že túto konkrétnu kávu už mať nebudeš a najbližšie bude k dispozícii napríklad o dva týždne.“

Dominik Novák: Takto vznikajú moje blendíky…

„Môžeš ju odložiť a nechať stáť ďalšie dva týždne alebo ju môžeš zomlieť a v priebehu dňa behom najväčšej špičky prerážať mlynček na novú kávu… alebo to zmiešaš s niečím iným, čo máš v rade. Takto to aspoň robievam ja a takto vznikajú moje blendíky,“ skonštatoval barista, ktorý pôsobí aj v pozícii technickej podpory pre značky Tone Swiss a Sanremo.

Človek by si však mal dať pozor a nespájať „veľké kraviny“. Potom by to nemuselo dopadnúť dobre. „Ale nevidím vôbec nič zlé na tom, ak v ten jeden deň hodím kilo Etiópie do troch kíl brazílky a poriadne to pomiešam. V konečnom dôsledku budem mať unikátny blend, ktorý možno nebude úplne super konzistentný, ale zároveň bude stále chutiť v pohode.“

Prečo by som mal to kilo kávy vyhadzovať?

Etiópia môže do celku pridať aciditu a špecifickú arómu, Brazília zasa pridá sladkosť a telo. „Prečo by som mal to kilo kávy vyhadzovať? Alebo sa vystavovať ťažkému pracovnému diskomfortu s prerážaním mlynčeka v priebehu totálneho biznisu len kvôli tomu, aby som stále servíroval single origin?“ opýtal sa Dominik Novák.

Aký je váš názor na takéto blendovanie? Budeme radi, ak svoj názor prezentujete v diskusii.

Príspevok Dominik Novák: Blendovanie kávy je strašne fajn vec je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Nasledujúci diel s Terezkou Balá si môžete vypočuť na všetkých podcastových platformách, prípadne si ho vychutnať na YouTube kanáli roast different.

Podcasty roast different budeme priebežne uverejňovať v novej rubrike PODCAST.

Príspevok Podcast roast different: Terezka Balá je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Tereza si v rozhovore zaspomínala na titul, ktorý získala v roku 2010, rozpovedala sa aj o svojom pôsobení v pozícii trénerky na kávových kurzoch, ale pridala aj detaily o záľube v cvičení s kettlebellom a vlastnou váhou. Súčasne priznala, že niektoré veci, ktoré v kávovom svete považovala za tie najsprávnejšie, už dnes vníma inak.

Odklon od chemexu a naturálok

„Keď som začínala s výberovou kávou, tak prvá vec, ktorú som si domov obstarala, bol chemex. Strašne sa mi páčil a jednoducho to bola krásna nádoba,“ povedala Tereza Balá, ktorá si túto pomôcku dala dokonca aj vytetovať. „Potom som však postupom času zistila, že je to technicky nedokonalý prístroj na prípravu kávy.“

„Spomínam si aj na obdobie, keď som prvýkrát narazila na naturálne kávy. Človeku to príde ako WOW, toto je to najlepšie, niečo strašne voňavé a strašne iné než to ostatné, čo predtým ochutnal. Postupom času som sa toho však prepila a začala som chápať, že nie každá naturálne spracovaná káva je dobrá;  v mnohých je cítiť ferment. Našla som si cestu späť k premytým kávam a naturálne si už dávam veľmi zriedka,“ prezradila odborníčka z pražského doubleshotu.

Čo by mal vedieť barista?

Okrem iného priznala aj to, že na kávu rada chodí aj do iných kaviarní. Nemá potrebu tamojších baristov až príliš pozorovať a sledovať? „Ani nie. Určite som však rada, ak človek, ktorý mi robí kávu vie čo robí a ak sa opýtam, akú majú kávu, tak mi vie odpovedať…“ usmiala sa a svoje slová vzápätí rozviedla: „Som rada, ak mi barista jednoducho vie povedať, odkiaľ tá káva je, ako bola spracovaná a potom som v pohode.“

Podcast zo série roast different s Terezou Balou vyjde v pondelok 15. marca o 18:00 a ponúkne takmer hodinové rozprávanie. Nájdete ho na YouTube kanáli „roast different“ a rovnako aj na podcastových platformách.

Príspevok Tereza Balá v roast different: Naturálne spracované kávy si dávam už len zriedka je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

„Najvýraznejší rozdiel by som videl v tom, že do tém začíname zachádzať omnoho hlbšie,“ uviedol Mário Adamčík pre Blog o káve. „Hosť sa už nebude vyjadrovať len o sebe a svojej práci, ale chceme prechádzať aj do spoločenských tém a do kávového zákulisia.“

Hosťom novej časti bol Michal Molčan, ktorý je zakladateľom a majiteľom renomovaného kávového magazínu Standart. Ten už vyhral viacero prestížnych ocenení, vychádza vo viacerých jazykových mutáciách a pozná ho azda každý pravý kávičkár.

„Michal je coffeegeek, ale napríklad aj učiteľ karate, no a určite aj idol mnohých baristiek a v neposlednom rade jedna z tvárí rebríčka Forbes 30pod30,“ skonštatoval M. Adamčík. „Porozprávali sme sa o redizajne magazínu a jeho budúcnosti, kam bude nový Standart smerovať a kde všade vo svete ho už nájdeme.“

Témou rozhovoru boli aj technické stránky tvorenia tlačoviny ako takej, ale riešili sa aj problémy pri tlači a zabezpečenie distribúcie magazínu do celého sveta.

„Veľmi rýchlo sme sa dostali aj k témam hospitality, práci baristu z pohľadu zákazníka a k prijímaniu spätnej väzby. A možno aj k témam, ktoré sa občas nevyslovia nahlas, ale v „roast different“ sa im nebránime. Nakoniec sme sa dozvedeli aj to, čo Michalovi vadí na baristoch a ako by si predstavoval svoju kaviareň.“

Autor podcastu nám okrem toho prezradil, že „roast different“ už nie je len o ňom. „Je aj o ďalších kávových nadšencoch, ktorí nejako prirodzene vytvorili veľmi zaujímavý tím ľudí. Spoločne pracujeme na nových projektoch a spolu s Edison Filmhub už v auguste predstavíme film Baristas o súťažení štyroch baristov na majstrovstvách sveta v Kórejskej republike.“

„K premietaniam sme pripravili aj rozhovory so zaujímavými hosťami,“ dodal Mário Adamčík, ktorý by všetkých fanúšikov rád odkázal na instagramový profil @roast_different.

A mimochodom; nové dielo má neuveriteľných 95 minút. Prajeme príjemné počúvanie, ideálne pri šálke dobrej kávy.

Príspevok Nový podcast o káve: Mário Adamčík v „roast different“ vyspovedal Michala Molčana je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Odštartovala to frajerka

„Ešte na strednej škole mala moja vtedajšia priateľka sen mať kaviareň,“ odpovedal Mário na našu otázku týkajúcu sa jeho kávových začiatkov a de facto potvrdil staré známe „cherchez la femme“, teda za všetkým je žena. „Tak sme to teda spravili a čoskoro sme mali malú kaviareň v Trnave, ibaže skončila stredná škola a tým aj naša láska. Priateľka bola fuč a kaviareň mi ostala na krku. Tak som ju predal.“

Láskou ku káve však bol už natoľko infikovaný, že na inú cestu nastúpiť nedokázal. „Netrvalo dlho a začal som pociťovať dve veci: že chcem žiť v Bratislave a že chcem otvoriť najlepšiu kaviareň na Slovensku. Mala byť jednoducho iná. A takto sa začal písať príbeh môjho ‚čierneho‘ projektu,“ skonštatoval rodák z Blesoviec pri Topoľčanoch na margo značky „black.“.

Na začiatku black. bolo veľké šťastie

Ku krásnemu veľkému priestoru sa Mário dostal náhodou a veľmi ho to potešilo. „Majiteľke som napísal už pár minút po tom, ako uverejnila inzerát,“ usmial sa. „Viem, že počas ďalších dní jej písali aj moji kolegovia, teda majitelia iných kaviarní, ale bolo neskoro. Priestor už bol môj. Mal som teda obrovské šťastie.“

„Musím priznať, že spočiatku som pociťoval značný deficit vedomostí o káve. Rozhodol som sa postupovať tak, že sa budem pýtať iných baristov – jednoducho ich požiadam o pomoc a o to, či by sa nepodelili o svoje skúsenosti. Mal som však smolu a akosi som narážal len na nesprávnych, doslova veľmi nepríjemných ľudí. Nechceli mi pomôcť, ale bola to aj o niečo iná doba. Ľudia si v gastre pomáhať nechceli.“

S ľuďmi sa treba baviť a vzdelávať ich

„Práve tu niekde sa však zrodil najdôležitejší aspekt celého tohto projektu. Našich baristov sme naučili tomu, aby sa s ľuďmi o káve bavili a aby ich edukovali. Pochopiteľne zadarmo. Aj preto mal náš nápojový lístok možno len desať položiek. Ľudia mu nerozumeli, ale baristi im všetko vysvetlili. Takto sme sa postarali o jednu prelomovú vec: medzi baristom a zákazníkom sme vybudovali vzťah,“ prezradil Mário Adamčík pre Blog o káve.

Neostalo však len pri kaviarni, pretože mladík chcel skúsiť aj pôsobenie v iných vodách. Presťahoval sa do Prahy, kde začal pracovať s tamojšou kávovou komunitou a rozhodol sa, že možno by nebol od veci rozbehnúť kvalitný podcast. A to nielen na lokálnej úrovni, ale rovno pre územie celej Českej republiky a Slovenska.

Kávový podcast roast different

„Rýchlo som sa rozhodol, že podcast roast different bude prostredníctvom kávy spájať celé tieto dva štáty. Spovedám rôznych hostí a snažím sa priblížiť ich silné stránky. To znamená, že ak mám niekoho, kto cestuje po kávových farmách, tak asi tretinu času venujeme tomu, ako to na nich funguje. Obľúbenou časťou podcastu je aj minikvíz ‚buď-alebo‘, v rámci ktorého hosť dostane pätnásť otázok a musí odpovedať výberom z dvoch možností.“

„Venujeme sa mnohým témam od podnikania v gastre, cez prácu za barom, spojenie rodinného života a práce v gastre, až po dopad koronavírusu na náš trh. Riešime témy, ktoré by poslucháča mohli niekam posunúť. Som človek, ktorý nemá rád prázdne reči, ale pochopiteľne si aj zavtipkujeme, pretože toto odvetvie prináša mnoho zaujímavých a vtipných situácií. Bola by škoda nespomenúť ich,“ poznamenal M. Adamčík.

Náš respondent pripomenul, že žiadny iný podcast, ktorý by bol určený pre celé územie Čiech a Slovenska, ani neexistuje. Uznáva však „konkurenciu“ z pražiarne Doubleshot alebo kaviarne Jedno Kafé, pričom títo ľudia podľa neho robia „zaujímavé podcasty“. Na celosvetovom trhu ich je omnoho viac a nájdu sa aj veľmi kvalitné.

Kaviarenská tour od východu na západ

„Aktuálne ma zahlcujú hlavne podcasty, ale okrem toho pracujem aj na novom projekte, po stránke ktorého zatiaľ prinášam len malé ochutnávky,“ prezradil Mário Adamčík, ktorého dielo môžete sledovať aj na Instagrame @marioadamcik. „No a keď sa skončí toto obdobie a otvoria sa hranice, plánujem cestu po slovenských kaviarňach od východu až na západ. Chcem ochutnávať ich kávy a spraviť rozhovory s majiteľmi. Veľmi mi ide o to, aby som spropagoval kaviarenský život v našej krajine.“

„Určite ma to však neuživí, je to skôr hobby a podpora komunity. Inak pracujem pre českú pražiareň Father’s Coffee Roastery a mám na starosti dve malé pražské kaviarničky s názvom Kiosek. Občas moderujem nejaké kávové podujatia, pravidelne sa vzdelávam, no a okrem toho školím baristov a pripravujem ich na súťaže,“ dodal Mário Adamčík pre Blog o káve.

Príspevok Podcast o káve: Baristický šampión Mário Adamčík rozbehol nový projekt je zobrazený ako prvý na Blog o káve.