Oficiálny Medzinárodný deň kávy vznikol pod hlavičkou International Coffee Organization a prvýkrát sa celosvetovo oslavoval 1. októbra 2015. Odvtedy sa tento dátum stal príležitosťou hovoriť nielen o samotnej káve, ale aj o jej pôvode, kvalite, pestovaní či podmienkach, v ktorých vzniká.

Od roku 2026 má Medzinárodný deň kávy aj status oficiálneho medzinárodného dňa OSN. Valné zhromaždenie OSN rezolúciou 80/248 určilo 1. október za International Coffee Day a 1. októbra 2026 sa uskutočnilo jeho prvé oficiálne pripomenutie pod hlavičkou OSN.

Prečo je deň kávy práve 1. októbra?

Prvý október nie je úplne náhodný dátum. V medzinárodnom kávovom obchode sa totiž práve 1. októbra začína nový kávový rok, čo pripomína aj oficiálna stránka International Coffee Day. Z pohľadu kávového sveta je teda začiatok októbra prirodzeným momentom na oslavu kávy a ľudí, ktorí za ňou stoja.

Káva totiž nevznikne v pražiarni ani v kaviarni. Cesta jedného zrnka sa začína tisíce kilometrov od nás na kávovníkovej farme a pokračuje cez zber, spracovanie, export, import, praženie až po baristu alebo človeka pripravujúceho si kávu doma. Za jednou nenápadnou šálkou je často oveľa viac práce, ako si pri rannom espresse uvedomujeme.

Ako vznikol Medzinárodný deň kávy?

O zavedení spoločného Medzinárodného dňa kávy rozhodli členské štáty ICO v marci 2014. Prvý oficiálny International Coffee Day následne pripadol na 1. októbra 2015 a jeho uvedenie bolo spojené so zasadnutím International Coffee Council a Global Coffee Forum počas Expo 2015 v Miláne. Podľa Medzinárodnej organizácie pre kávu sa do prvého oficiálneho ročníka zapojilo 74 členských štátov ICO a 26 kávových asociácií z celého sveta.

Odvtedy patrí prvý október káve. Cieľom pritom nie je len presvedčiť ľudí, aby si dali o jednu šálku viac. Medzinárodný deň kávy má upriamiť pozornosť aj na celý kávový sektor a milióny ľudí, ktorí sa podieľajú na tom, aby sa káva dostala od farmára až k spotrebiteľovi.

A čo 29. september? Aj vtedy je deň kávy?

Ak ste niekde videli informáciu, že deň kávy je 29. septembra, nemusí ísť o chybu. V Spojených štátoch sa v tento deň oslavuje National Coffee Day, teda americký národný deň kávy. Napríklad americká National Coffee Association ho uvádza práve 29. septembra.

To však nie je to isté ako oficiálny Medzinárodný deň kávy. Ten pod hlavičkou ICO pripadá na 1. októbra. Ak teda na Slovensku hovoríme o Medzinárodnom dni kávy alebo jednoducho o svetovom dni kávy, rozhodujúci je prvý októbrový deň.

Čo si počas Medzinárodného dňa kávy vlastne pripomíname?

Káva je pre väčšinu z nás súčasťou každodenného života. Ráno zapneme kávovar, nasypeme zrnká do mlynčeka alebo sa zastavíme v kaviarni a o niekoľko minút máme pred sebou hotový nápoj. Práve preto sa ľahko zabúda na to, aký neuveriteľne dlhý proces mu predchádzal.

Za kávou stojí pestovateľ, zberač, človek zabezpečujúci spracovanie kávových čerešní, exportér, importér, pražiar aj barista. Každý z nich môže výslednú kvalitu výrazne ovplyvniť. Medzinárodný deň kávy je preto celkom dobrou príležitosťou spomenúť si aj na nich a na chvíľu vnímať kávu ako niečo viac než len rýchly zdroj kofeínu.

Presne toto je na káve fascinujúce. Dve zrná môžu na prvý pohľad vyzerať takmer rovnako, no podľa krajiny pôvodu, odrody, spracovania, praženia a prípravy môžu vo výsledku chutiť úplne inak. Čokoláda, orechy, karamel, ovocie, kvety či korenie – svet kávy je omnoho pestrejší, ako naznačuje klasická predstava tmavého a horkého nápoja.

Ako osláviť deň kávy?

Najjednoduchšia možnosť je celkom očividná: dajte si kávu. Ale keď už máme Medzinárodný deň kávy iba raz za rok, skúste tentoraz nesiahnuť automaticky po tom istom balíčku, ktorý pijete celé mesiace. Kúpte si čerstvo praženú kávu, vyskúšajte inú krajinu pôvodu alebo si objednajte niečo, čo by ste si bežne nevybrali.

Môžete skúsiť aj iný spôsob prípravy. Ak celý rok pijete espresso z automatického kávovaru, možno je ideálny čas ochutnať filter. Práve filtrovaná káva dokáže pri kvalitných a svetlejšie pražených zrnách ukázať chute, ktoré by ste v káve možno vôbec nečakali.

A pokojne môžete zájsť aj do dobrej kaviarne a nechať výber na baristu. Povedzte mu, čo vám na káve chutí a čo naopak nemusíte. Je dosť možné, že práve 1. októbra objavíte kávu, ku ktorej sa budete vracať celý ďalší rok.

Kde kúpiť kvalitnú kávu?

Keď už je Medzinárodný deň kávy, odmeňte sa dobrou kávou. Nemusíte pritom automaticky kupovať drahý 250-gramový balíček výberovky. Na Blogu o káve pravidelne hľadáme remeselné kávy, pri ktorých dostanete veľmi dobrú kvalitu za rozumné peniaze.

V rubrike AKCIE NA KÁVU nájdete aktuálne ponuky, ktoré sme pre vás vybrali. Pri uvedených kávach môžete použiť zľavový kód BLOGOKAVE10. Stačí si vybrať kávu, ktorá vám sadne, a Medzinárodný deň kávy môžete osláviť tak, ako sa patrí.

FAQ: Medzinárodný deň kávy

Kedy je Medzinárodný deň kávy?

Medzinárodný deň kávy pripadá každý rok na 1. októbra. Oficiálne ho zastrešuje International Coffee Organization a prvý oficiálny ročník sa uskutočnil 1. októbra 2015. V roku 2026 pripadá Medzinárodný deň kávy na štvrtok.

Prečo sa Medzinárodný deň kávy oslavuje 1. októbra?

Prvý október je zároveň začiatkom nového kávového roka, preto má tento dátum pre medzinárodný kávový sektor svoj význam. Spoločný dátum zároveň umožnil zjednotiť množstvo rôznych národných a lokálnych iniciatív pod jeden Medzinárodný deň kávy. Od roku 2015 sa preto oficiálne spája práve s 1. októbrom.

Je deň kávy aj 29. septembra?

Áno, ale ide o inú udalosť. Napríklad v Spojených štátoch pripadá National Coffee Day na 29. septembra, zatiaľ čo oficiálny Medzinárodný deň kávy je 1. októbra. Preto sa pri vyhľadávaní dátumu môžete stretnúť s oboma údajmi.

Ako osláviť Medzinárodný deň kávy?

Najlepšie kávou, ktorá vás bude skutočne baviť. Môžete ochutnať zrná z novej krajiny, navštíviť remeselnú pražiareň alebo specialty kaviareň, vyskúšať iný spôsob prípravy či si jednoducho dopriať kvalitnejšiu kávu ako zvyčajne. A ak pritom venujete chvíľu aj tomu, odkiaľ vaša káva pochádza a koľko práce za ňou stojí, myšlienku Medzinárodného dňa kávy naplníte dokonale.

Príspevok Medzinárodný deň kávy: Kedy je a prečo ho oslavujeme? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Rozdiely medzi najväčšími producentmi sú pritom obrovské. Kým Brazília vyprodukuje približne 63 miliónov 60-kilogramových vriec kávy za sezónu, desiaty najväčší producent Mexiko niečo vyše štyroch miliónov. Podľa aktuálnych údajov amerického ministerstva poľnohospodárstva USDA má svetová produkcia v marketingovom roku 2025/26 dosiahnuť približne 178,83 milióna 60-kilogramových vriec, teda viac ako 10,7 milióna ton kávy.

V nasledujúcom rebríčku nájdete desať krajín, ktoré jej produkujú najviac. Aby boli čísla medzi jednotlivými štátmi porovnateľné, pri poradí používame údaje USDA pre rovnaké obdobie 2025/26. Jedno štandardné vrece kávy v týchto štatistikách predstavuje 60 kilogramov.

Kde sa pestuje najviac kávy?

1. Brazília – 63 miliónov vriec

Brazília je s veľkým odstupom najväčším producentom kávy na svete. V sezóne 2025/26 má podľa USDA vyprodukovať približne 63 miliónov 60-kilogramových vriec, čo zodpovedá približne 3,78 milióna ton kávy. Na Brazíliu tak pripadá približne 35,2 percenta celej svetovej produkcie.

Brazília je výnimočná aj tým, že vo veľkom produkuje oba hlavné komerčné druhy kávy. Mimoriadne dôležitá je arabika pestovaná napríklad v Minas Gerais či São Paule, ale významnú pozíciu má aj canephora, označovaná v Brazílii najmä ako conilon, ktorej centrom je napríklad Espírito Santo. Rozmery brazílskeho kávového priemyslu sú také veľké, že vývoj tamojšej úrody dokáže výrazne ovplyvniť svetové ceny kávy.

A aktuálny rok 2026 je ešte zaujímavejší. Brazílska štátna agentúra Conab v septembri odhadla domácu úrodu na rekordných 67,6 milióna vriec, čo by bolo o 19,6 percenta viac ako v predchádzajúcom roku. Samotnej arabiky má byť 48,2 milióna vriec.

2. Vietnam – 31,7 milióna vriec

Na druhom mieste je Vietnam, ktorý má v sezóne 2025/26 vyprodukovať približne 31,7 milióna vriec, teda asi 1,9 milióna ton kávy. Predstavuje tak približne 17,7 percenta svetovej produkcie. Brazília a Vietnam spoločne zabezpečujú viac ako polovicu všetkej kávy vyprodukovanej na planéte.

Vietnam je úplne iným producentom ako Brazília či Kolumbia. Jeho kávový priemysel stojí predovšetkým na robuste, ktorej sa veľmi dobre darí najmä v oblasti Central Highlands. Vietnam patrí medzi hlavné zdroje robusty používanej v espresso zmesiach, instantnej káve a veľkoobjemovej priemyselnej produkcii.

Vzostup Vietnamu medzi kávové veľmoci bol mimoriadne rýchly. Ešte pred niekoľkými desaťročiami nehral v globálnom kávovom priemysle porovnateľnú úlohu, dnes však produkuje približne každé šieste vrece kávy na svete.

3. Kolumbia – 12,5 milióna vriec

Kolumbia je tretím najväčším producentom kávy na svete s produkciou približne 12,5 milióna vriec, čo predstavuje asi 750-tisíc ton. Jej podiel na svetovej produkcii dosahuje približne sedem percent.

Na rozdiel od Vietnamu je Kolumbia spojená predovšetkým s arabikou. Hornatý terén, rozdielne nadmorské výšky a množstvo mikroklím umožňujú pestovať kávu v rôznych častiach roka a produkujú veľmi rozmanité chuťové profily. Medzi najznámejšie pestovateľské oblasti patria Huila, Antioquia, Tolima, Cauca či Nariño.

Kolumbia si navyše počas desaťročí vybudovala jednu z najsilnejších „národných značiek“ vo svete kávy. Označenie Colombian Coffee poznajú aj ľudia, ktorí sa o výberovú kávu vôbec nezaujímajú, čo krajine pomohlo vytvoriť mimoriadne silnú pozíciu na exportných trhoch.

4. Indonézia – 12,37 milióna vriec

Tesne za Kolumbiou nasleduje Indonézia s produkciou približne 12,37 milióna vriec, teda približne 742-tisíc ton kávy. Na celosvetovej produkcii má podiel okolo 6,9 percenta.

Indonézia je kávovo mimoriadne pestrá krajina. Káva sa pestuje na viacerých ostrovoch vrátane Sumatry, Jávy, Sulawesi či Bali a jednotlivé regióny ponúkajú veľmi rozdielne klimatické podmienky aj spôsoby spracovania. Väčšiu časť produkcie tvorí robusta, no práve indonézske arabiky patria medzi najznámejšie kávy vo svete specialty coffee.

S Indonéziou je úzko spojený aj spôsob spracovania wet hulled – giling basah, ktorý sa historicky rozšíril najmä na Sumatre. Výsledkom bývajú kávy s plnším telom a chuťovým profilom odlišným od klasických premytých arabík z Afriky alebo Latinskej Ameriky.

5. Etiópia – 11,56 milióna vriec

Piate miesto patrí Etiópii, ktorá má vyprodukovať približne 11,56 milióna vriec, teda asi 694-tisíc ton kávy. To predstavuje približne 6,5 percenta svetovej produkcie.

Etiópia má v kávovom svete úplne výnimočné postavenie. Je považovaná za geografickú domovinu druhu Coffea arabica a dodnes disponuje obrovskou genetickou rozmanitosťou kávovníkov. Aj preto môžu byť etiópske kávy senzoricky mimoriadne pestré – od citrusových a čajových profilov až po intenzívne kvetinové a ovocné kávy.

Známe sú predovšetkým oblasti Sidama, Yirgacheffe, Guji, Jimma či západná Etiópia. Káva zároveň nie je iba exportnou plodinou: Etiópia má veľmi silnú domácu kávovú kultúru a významná časť produkcie sa spotrebuje priamo v krajine.

6. Uganda – 7,1 milióna vriec

Uganda produkuje približne 7,1 milióna 60-kilogramových vriec kávy, teda zhruba 426-tisíc ton. Jej podiel na svetovej produkcii predstavuje približne štyri percentá a v súčasnosti je najväčším producentom kávy v Afrike po Etiópii.

Uganda je predovšetkým krajinou robusty. Coffea canephora tu rastie prirodzene a robusta tvorí základ miestneho kávového hospodárstva. V horských oblastiach sa však pestuje aj arabika – napríklad na svahoch Mount Elgon či v oblasti pohoria Rwenzori.

Uganda v posledných rokoch výrazne zvyšuje produkciu aj export a jej význam na globálnom trhu rastie. Pre európsky trh je dôležitým dodávateľom najmä robusty, no čoraz väčšiu pozornosť získavajú aj kvalitnejšie loty ugandskej arabiky.

7. India – 6,43 milióna vriec

Na siedmom mieste sa nachádza India s produkciou približne 6,43 milióna vriec, čo predstavuje asi 386-tisíc ton kávy a 3,6 percenta svetovej produkcie.

Káva sa pestuje najmä na juhu krajiny v štátoch Karnataka, Kerala a Tamilnádu. India produkuje arabiku aj robustu, pričom robusta má v celkovom objeme výraznejšie zastúpenie. Veľká časť kávovníkov rastie v tieni vyšších stromov a na rovnakých farmách sa často pestuje aj korenie, kardamóm či ďalšie plodiny.

Zaujímavosťou indického kávového priemyslu je Monsooned Malabar. Pri tomto spracovaní je zelená káva vystavená vlhkému monzúnovému vzduchu, čím sa výrazne mení jej farba, štruktúra aj chuťový profil. Ide o historický odkaz na časy, keď káva cestovala z Indie do Európy celé mesiace v podpalubí lodí.

8. Honduras – 5,53 milióna vriec

Honduras má podľa USDA vyprodukovať približne 5,53 milióna vriec kávy, teda približne 332-tisíc ton. To predstavuje okolo 3,1 percenta svetovej produkcie.

Na globálnej úrovni sa môže ôsme miesto zdať nenápadné, no v rámci Strednej Ameriky ide o jednu z najvýznamnejších kávových krajín. Honduras produkuje prevažne arabiku a káva je dôležitým zdrojom príjmov pre veľké množstvo menších farmárov.

Medzi známe pestovateľské oblasti patria Copán, Montecillos, Agalta, Opalaca, Comayagua a El Paraíso. Honduras sa zároveň v posledných rokoch čoraz výraznejšie presadzuje aj vo výberovej káve, takže už dávno nejde iba o producenta veľkého množstva komoditných zŕn.

9. Peru – 4,76 milióna vriec

Deviatym najväčším producentom je Peru s približne 4,76 milióna vriec, čo zodpovedá asi 286-tisíc tonám kávy a 2,7 percenta svetovej produkcie.

Peru je typickým producentom arabiky, pričom obrovská časť produkcie pochádza od malých farmárov v horských oblastiach Ánd. Kávovníky sa pestujú napríklad v regiónoch Cajamarca, Junín, Amazonas, Cusco či San Martín. Rozdrobenosť produkcie zároveň znamená, že veľmi dôležitú úlohu tu zohrávajú družstvá a exportné organizácie združujúce menších pestovateľov.

Peru je silné aj v segmente certifikovanej a organickej kávy. Pre európske pražiarne je preto dôležitým zdrojom nielen väčších komerčných objemov, ale aj výberových mikrolotov s veľmi zaujímavými chuťovými profilmi.

10. Mexiko – 4,08 milióna vriec

Prvú desiatku uzatvára Mexiko s produkciou približne 4,08 milióna vriec, teda asi 245-tisíc ton kávy. Na svetovej produkcii má podiel približne 2,3 percenta.

Káva sa pestuje predovšetkým v južných častiach krajiny. Mimoriadne významné sú štáty Chiapas, Veracruz, Oaxaca a Puebla, kde vhodná nadmorská výška a podnebie umožňujú pestovať prevažne arabiku. Podobne ako v Peru či Hondurase, aj v Mexiku stojí veľká časť produkcie na menších farmách.

Mexiko má navyše obrovský spotrebiteľský trh priamo za severnou hranicou. Spojené štáty patria medzi najvýznamnejšie svetové dovozné trhy s kávou a geografická blízkosť dáva mexickým producentom zaujímavú logistickú výhodu.

Brazília a Vietnam produkujú viac ako polovicu svetovej kávy

Pri pohľade na rebríček je najvýraznejšia koncentrácia produkcie na úplnom vrchole. Brazília s podielom 35,2 percenta a Vietnam so 17,7 percenta spoločne zabezpečujú približne 53 percent svetovej produkcie kávy. Inými slovami, viac ako každé druhé vrece kávy vypestované na svete pochádza iba z týchto dvoch krajín.

Keď pridáme Kolumbiu, Indonéziu a Etiópiu, prvých päť producentov sa dostane približne na 73 percent celosvetovej produkcie. Vývoj počasia či úrody v niekoľkých veľkých producentských krajinách preto dokáže ovplyvniť celý svetový kávový trh.

Práve Brazília je ukážkovým príkladom. Ak tam príde sucho, mráz alebo slabšia úroda, trh to môže pocítiť na cenách. Naopak mimoriadne silná úroda zvyšuje dostupnosť kávy a môže vytvárať tlak opačným smerom.

Koľko kávy sa na svete vyprodukuje?

Podľa USDA má svet v sezóne 2025/26 vyprodukovať približne 178,83 milióna 60-kilogramových vriec kávy. Po prepočte je to približne 10,73 milióna ton. Oproti predchádzajúcej sezóne ide približne o jednopercentný nárast.

Pre predstavu, desaťročný priemer USDA predstavuje približne 169,69 milióna vriec ročne. Svetová produkcia tak dlhodobo rastie, hoci medzi jednotlivými rokmi výrazne kolíše v závislosti od počasia, prirodzených produkčných cyklov kávovníkov, cien aj investícií farmárov.

Svet zároveň veľkú časť toho, čo vypestuje, okamžite spotrebuje. USDA pri sezóne 2025/26 odhadovalo globálnu spotrebu na rekordných približne 173,9 milióna vriec, takže medzi produkciou a spotrebou nie je obrovská rezerva.

Arabika verzus robusta: krajiny sa výrazne líšia

Samotné číslo o celkovej produkcii ešte nehovorí, akú kávu daná krajina produkuje. Brazília pestuje vo veľkých množstvách arabiku aj robustu/conilon, zatiaľ čo Vietnam je výrazne orientovaný na robustu. Kolumbia, Etiópia, Honduras, Peru a Mexiko sú naopak spojené predovšetkým s arabikou.

Rozdiel má veľký význam aj pre globálny trh. Arabika a robusta sa obchodujú oddelene, majú odlišné pestovateľské nároky a ich ceny sa môžu vyvíjať rozdielne. Preto môže napríklad slabá úroda brazílskej arabiky ovplyvniť inú časť trhu než problém s produkciou robusty vo Vietname.

Ani označenie krajiny však automaticky nehovorí nič o kvalite konkrétnej kávy. V Brazílii, Vietname či Ugande sa vedľa obrovských komoditných objemov produkujú aj veľmi kvalitné výberové kávy.

Najväčší producent nie je automaticky najväčší exportér

Pri štatistikách kávy sa často zamieňajú produkcia a export. Producentom je krajina, ktorá kávu vypestuje. Exportér je krajina, ktorá ju predáva za svoje hranice – a časť vypestovanej kávy sa môže spotrebovať doma.

Brazília je obrovským producentom aj exportérom, ale zároveň patrí medzi najväčšie spotrebiteľské trhy s kávou na svete. Podobná situácia je napríklad v Etiópii, kde má pitie kávy mimoriadne silnú domácu tradíciu.

Preto sa rebríček najväčších producentov nemusí úplne zhodovať s rebríčkom najväčších exportérov.

Prečo sa káva nepestuje všade?

Kávovník potrebuje pomerne špecifické podmienky. Väčšina svetovej produkcie pochádza z oblasti medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca, ktorá sa často označuje ako kávový pás.

Dôležité sú teplota, množstvo zrážok, nadmorská výška, pôda aj priebeh ročných období. Arabika vo všeobecnosti obľubuje vyššie nadmorské výšky a miernejšie teploty, zatiaľ čo robusta lepšie znáša vyššie teploty a darí sa jej aj v nižších polohách.

Práve kombinácia geografie a klímy vysvetľuje, prečo sa medzi najväčšími producentmi opakujú krajiny Južnej a Strednej Ameriky, juhovýchodnej Ázie a východnej Afriky.

FAQ: Najčastejšie otázky o svetovej produkcii kávy

Kto je najväčší producent kávy na svete?

Najväčším producentom kávy na svete je Brazília. Podľa USDA má v sezóne 2025/26 vyprodukovať približne 63 miliónov 60-kilogramových vriec, čo predstavuje asi 35,2 percenta svetovej produkcie.

Ktorá krajina je druhým najväčším producentom kávy?

Druhým najväčším producentom je Vietnam s približne 31,7 milióna vriec. Vietnam produkuje predovšetkým robustu a na celosvetovej produkcii sa podieľa približne 17,7 percenta.

Ktoré krajiny produkujú najviac kávy?

Prvú päťku tvoria Brazília, Vietnam, Kolumbia, Indonézia a Etiópia. Spoločne produkujú približne tri štvrtiny všetkej kávy na svete.

Koľko kávy sa vyprodukuje na svete za rok?

V sezóne 2025/26 má svetová produkcia podľa USDA dosiahnuť približne 178,83 milióna 60-kilogramových vriec, teda približne 10,73 milióna ton kávy.

Kde sa pestuje káva?

Káva sa pestuje najmä v takzvanom kávovom páse medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca. Najväčšie pestovateľské oblasti sa nachádzajú v Južnej a Strednej Amerike, juhovýchodnej Ázii a Afrike.

Ktorá krajina produkuje najviac arabiky?

Najväčším producentom arabiky je Brazília. Významnými producentmi arabiky sú aj Kolumbia, Etiópia, Honduras a Peru.

Ktorá krajina produkuje najviac robusty?

Svetovou veľmocou v produkcii robusty je Vietnam. Veľké množstvá robusty alebo conilonu produkujú aj Brazília, Indonézia, Uganda a India.

Svetová káva stojí najmä na niekoľkých krajinách

Kávu síce pestujú desiatky štátov, no svetový trh je výrazne závislý od niekoľkých najväčších producentov. Brazília a Vietnam samy produkujú viac ako polovicu všetkej kávy a prvých päť krajín približne tri štvrtiny celosvetovej produkcie.

Aj preto sa správy o suchu v Brazílii, nepriaznivom počasí vo Vietname alebo problémoch s úrodou v Kolumbii veľmi rýchlo dostávajú do pozornosti celého kávového sveta. To, čo sa udeje na farmách vzdialených tisíce kilometrov od Slovenska, sa totiž môže neskôr prejaviť aj v cenách zelenej kávy, nákupných cenách pražiarní a napokon v tom, koľko za kávu zaplatí konečný spotrebiteľ.

Zdroj hlavných produkčných údajov: USDA Foreign Agricultural Service, Production, Supply and Distribution, sezóna 2025/26. Aktuálny údaj o brazílskej úrode 2026 pochádza z Companhia Nacional de Abastecimento (Conab).

Kde kúpiť kvalitnú kávu?

Ak vás zaujíma, ako chutí káva z Brazílie, Etiópie, Kolumbie či ďalších významných pestovateľských krajín, pozrite si našu rubriku AKCIE NA KÁVU. Priebežne v nej vyberáme zaujímavé kávy z remeselných pražiarní, ktoré sa vďaka aktuálnym akciám a nášmu zľavovému kódu BLOGOKAVE10 dajú kúpiť za veľmi dobré ceny.

POZRITE SI AKTUÁLNE AKCIE NA KÁVU

Príspevok Najväčší producenti kávy na svete: Kde sa pestuje najviac kávy? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

O vode na prípravu kávy sa dlhé roky hovorilo najmä v súvislosti s jej tvrdosťou. Nová vedecká štúdia však priniesla zaujímavé zistenie: samotná tvrdosť vody nemusí mať na chuť kávy ani zďaleka taký veľký vplyv, ako sa predpokladalo. Oveľa dôležitejšie môžu byť hydrogénuhličitany, ktoré dokážu tlmiť kyslosť kávy.

Čo je tvrdosť vody?

Keď sa povie tvrdá voda, hovoríme najmä o tom, koľko vápnika a horčíka obsahuje. Čím ich je viac, tým je voda tvrdšia. Ak sa vám v rýchlovarnej kanvici rýchlo vytvára biely vodný kameň, doma máte pravdepodobne tvrdšiu vodu. Na Slovensku sa jej tvrdosť často uvádza v nemeckých stupňoch °dH. Ako píše stránka sevak.sk, do 8 °dH sa voda považuje za mäkkú, približne od 8 do 12 °dH za stredne tvrdú, od 12 do 18 °dH za dosť tvrdú a nad 18 °dH za tvrdú.

Medzi jednotlivými časťami Slovenska sú pritom veľké rozdiely. Preto existujú mapy tvrdosti vody, ktoré vám dajú prvú orientačnú predstavu, no ešte presnejšie je pozrieť si údaje vašej vodárenskej spoločnosti pre konkrétnu obec alebo mestskú časť. Hodnota sa môže líšiť dokonca aj medzi lokalitami v jednom meste.

Ak chcete ísť pri tejto téme viac do hĺbky, už dávnejšie sme sa na Blogu o káve podrobne venovali aj technológiám vody a ich vplyvu na kvalitu kávy.

Lenže tvrdosť nie je všetko

Ale pozor. Voda obsahuje množstvo ďalších látok a jednou z nich sú hydrogénuhličitany, označované ako HCO₃⁻. Názov znie hrozivo, ale ich úlohu si môžete predstaviť veľmi jednoducho. Hydrogénuhličitany fungujú v káve trochu ako tlmič kyslosti. Keď ich má voda málo, acidita kávy môže pôsobiť výraznejšie. Keď ich má veľa, časť kyslosti potlačia a výsledná káva môže pôsobiť menej ovocne, menej živo a pri vysokých hodnotách dokonca plocho či horko.

Práve na tento parameter upozorňoval už pred rokmi slovenský kávový odborník Michal Maliarik. V tomto článku na Blogu o káve vysvetľoval, že pri vode nestačí pozerať iba na vápnik a horčík a že množstvo HCO₃⁻ významne ovplyvňuje výslednú aciditu kávy. Ako jednoduchú domácu alternatívu k vode z vodovodu vtedy odporúčal napríklad ARO z Metra alebo Dobrú vodu.

Vedci teraz tvrdosť vody poriadne preverili

Nová štúdia publikovaná v roku 2026 v Journal of Food Science išla na problém veľmi systematicky. Vedci z Kodanskej univerzity vzali jednu kolumbijskú kávu a pripravovali ju pomocou French pressu s vodami, ktorých zloženie presne poznali a cielene menili. Pridávali do nich rôzne množstvá vápnika, horčíka a hydrogénuhličitanov a pripravené kávy následne hodnotil trénovaný senzorický panel.

Výsledok bol prekvapivý. Keď vedci zvyšovali iba obsah vápnika, ani pri extrémnej hodnote 264 mg/l nenašli oproti referenčnej vode štatisticky významnú zmenu sledovaných chuťových vlastností kávy. Inými slovami, samotná tvrdosť vody mala v tomto experimente oveľa menší senzorický význam, než by sa podľa tradičných poučiek mohlo zdať.

Pri hydrogénuhličitanoch to však vyzeralo úplne inak. Čím ich bolo vo vode viac, tým menej bola káva kyslá, ovocná a komplexná a tým viac sa dostávali dopredu horké a pražené tóny. Pri experimentálnej hodnote 300 mg/l bola káva v porovnaní s referenčnou vodou výrazne plochejšia a horkejšia.

Takže tvrdosť vody už nemusíme riešiť?

Nie úplne. Tvrdosť zostáva veľmi dôležitá pre kávovar, pretože voda s množstvom vápnika a horčíka môže podporovať vznik vodného kameňa. Nová štúdia však naznačuje, že z pohľadu samotnej chuti kávy sme možno tvrdosti pripisovali príliš veľký význam.

Ak teda riešite životnosť espresso kávovaru, tvrdosť určite sledujte. Ak však riešite otázku „prečo mi táto káva chutí príliš kyslo alebo naopak plocho?“, oveľa zaujímavejší údaj môže byť obsah HCO₃⁻, a teda schopnosť vody kyslosť tlmiť.

Ako zistím množstvo hydrogénuhličitanov?

Pri balenej vode je to jednoduché. Pozrite sa na etiketu a v tabuľke minerálov hľadajte HCO₃⁻ alebo hydrogénuhličitany. Hodnota sa uvádza v miligramoch na liter. Pekným príkladom je Dobrá voda, ktorú kedysi odporúčal aj vyššie spomínaný Michal Maliarik. Výrobca dnes uvádza 111 mg/l hydrogénuhličitanov, 6 mg/l vápnika a 8,6 mg/l horčíka. Ide teda o slabo mineralizovanú vodu, s ktorou si môžete doma veľmi jednoducho porovnať svoju bežnú vodu z vodovodu.

Pri ARO vode z Metra by sme boli opatrnejší. Michal ju odporúčal ako vodu vhodnú na jednoduchý kávový experiment, no zloženie balených vôd sa môže v čase meniť. Ak ju kúpite, jednoducho skontrolujte aktuálnu etiketu a porovnajte hodnoty s vodou, ktorú používate bežne.

Je káva príliš kyslá? Skúste toto

Najskôr sa uistite, že problém nie je v samotnej príprave alebo vo výbere kávy. Ak vám acidné kávy jednoducho nechutia, pripravili sme aj samostatný návod, ako vybrať kávu bez kyslosti. Príliš hrubé mletie, krátka extrakcia alebo nevhodný recept môžu spôsobiť nepríjemne kyslú kávu bez ohľadu na použitú vodu. Ak pripravujete filter, pomôže vám náš návod, ako nastaviť recept na filtrovanú kávu. Ak však máte recept dobre nastavený a káva je pre vás stále príliš acidná, vyskúšajte vodu s vyšším obsahom hydrogénuhličitanov.

Najjednoduchší pokus nepotrebuje žiadnu chémiu ani laboratórium. Kúpte si napríklad Dobrú vodu, pripravte jednu kávu s ňou a druhú presne rovnakým spôsobom s vodou, ktorú používate doma. Ak bude verzia s Dobrou vodou menej kyslá a uhladenejšia, veľmi pravdepodobne ste pocítili práve rozdiel spôsobený zložením vody.

Ak vám ani takáto káva nechutí, môžete následne skúsiť vodu s ešte vyšším obsahom HCO₃⁻. Netreba však automaticky predpokladať, že viac znamená lepšie. Príliš veľa hydrogénuhličitanov dokáže aciditu potlačiť natoľko, že z kávy zmizne ovocnosť a komplexnosť, ktorú v nej pražiareň chcela zachovať.

Je káva plochá a chýba jej ovocnosť? Urobte opak

Ak máte svetlo praženú výberovú kávu, od ktorej očakávate ovocnosť a príjemnú aciditu, ale v šálke dostávate hlavne nevýraznú, plochú alebo horkastú chuť, problém môže byť opačný. Skúste vodu s nižším obsahom hydrogénuhličitanov.

Pomôcť môže vhodná balená voda alebo systém filtrácie, ktorý znižuje uhličitanovú tvrdosť. Tu si však treba uvedomiť, že rôzne filtre upravujú vodu rôznym spôsobom. Jednoduchý uhlíkový filter určený najmä na odstránenie chlóru nemusí výrazne zmeniť množstvo minerálov ani hydrogénuhličitanov.

Pre bežného človeka je preto pri prvom experimente oveľa jednoduchšie nemontovať nič a kúpiť dve rozdielne vody. Za pár eur okamžite zistíte, či vám úprava vody dokáže priniesť chuťový rozdiel, ktorý stojí za ďalšie riešenie.

Najlepší test stojí pár eur

Michal Maliarik nám už pred rokmi poradil veľmi jednoduchý postup: pripravte tú istú kávu z vody, ktorá vám tečie z kohútika, a vedľa nej z vhodnej balenej vody. Ak medzi nimi rozdiel necítite alebo vám viac chutí voda z vodovodu, nič neriešte. Nie je dôvod kupovať filtre a laborovať s minerálmi len preto, že to robia kávoví nadšenci.

Ak však rozdiel cítite, voda sa pre vás stáva ďalšou premennou, s ktorou sa môžete hrať podobne ako s hrúbkou mletia alebo teplotou. My sme si vplyv vody overovali aj vo vlastnom experimente, pri ktorom sme pripravovali rovnakú kávu pomocou štyroch rôznych vôd. Rozdiely v chuti boli veľmi dobre rozpoznateľné.

Prečítajte si aj toto: Experiment – Aký vplyv má kvalita vody na chuť kávy?

Čo si z toho zapamätať?

Ak vám káva chutí, vodu vôbec nemusíte riešiť. Ak je však napriek dobre nastavenému receptu nepríjemne kyslá, skúste vodu s vyšším obsahom hydrogénuhličitanov. Ak je naopak plochá, nevýrazná a chýba jej ovocnosť, skúste vodu, ktorá ich obsahuje menej.

A keď budete nabudúce pozerať na etiketu balenej vody, nemusíte skúmať dvadsať čísiel. Pre chuť kávy si všimnite hlavne HCO₃⁻. Nová štúdia naznačuje, že práve tento nenápadný údaj môže byť pre výslednú chuť dôležitejší než číslo vyjadrujúce tvrdosť vody.

Výskum však ešte nepovedal posledné slovo. Senzorická časť štúdie pracovala s jednou kolumbijskou kávou a výsledky preto nemožno automaticky preniesť na každú kávu, stupeň praženia a spôsob prípravy. Pointa je však dostatočne silná na to, aby sme pri vode začali sledovať nielen to, či je mäkká alebo tvrdá, ale aj čo sa v nej skutočne nachádza.

Kde kúpiť kvalitnú kávu?

Ak už kávu pijete, doprajte si takú, ktorá stojí za to. V rubrike AKCIE NA KÁVU pravidelne vyberáme čerstvo pražené kávy z remeselných pražiarní s najlepším pomerom ceny a kvality. Na všetky kávy, ktoré v tejto rubrike odporúčame, platí zľavový kód BLOGOKAVE10 a pri každej ponuke už uvádzame finálnu cenu, na ktorú sa s týmto kódom môžete dostať. Aktuálne akcie priebežne kontrolujeme a nájdete ich vždy na jednom mieste. Uložte si tento link: https://blogokave.sk/akcie-na-kavu/.

Príspevok Prečo voda mení chuť kávy? Nová štúdia naznačila odpoveď je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Autorka reportáže Jane Shussa navštívila kávové farmy vo svojej rodnej oblasti a rozprávala sa so štyrmi ženami, ktoré sa zberom živia. Medzi nimi bola 45-ročná Christina Job, ktorá začala zbierať ešte ako školáčka v roku 1994, pretože videla, že jej súrodenci za túto prácu dostávajú peniaze. Za plné 20-litrové vedro kávovníkových čerešní dnes dostane v prepočte asi 0,65 až 0,82 € a počas dobrého dňa naplní približne päť vedier. Pracuje od piatej ráno približne do tretej popoludní a denne si tak zarobí okolo 3,30 až 4,10 €.

„Za peniaze z kávy dom nepostavíte“

Christina sa pri káve pohybuje už viac ako tri desaťročia, vychovala šesť detí a tri roky pracovala aj pri triedení vysušenej kávy pred exportom. Keď sa jej Shussa opýtala, čo jej všetky tieto roky práce umožnili vybudovať, odpovedala: „Za peniaze z kávy dom nepostavíte.“ Podľa nej ide skôr o peniaze na základné veci, ako sú mydlo či oblečenie pre deti. A pracovný deň sa odchodom z farmy nekončí – doma ženy čaká ďalších niekoľko hodín varenia, nosenia vody, upratovania a starostlivosti o deti.

Jednou z ďalších zberačiek je Judith, ktorá s kávou pracuje od roku 1998 a zažila už niekoľkonásobné zvýšenie odmien za nazbierané vedro. Dnes dokáže za deň naplniť až sedem 20-litrových vedier a v prepočte zarobiť približne 4,60 až 5,75 €, no príjem zo zberu jej nestačí, takže pestuje aj kukuricu a arašidy. Zber je navyše sezónny a počet dní, počas ktorých ženy skutočne dostanú prácu, závisí od dozrievania kávy a potrieb jednotlivých fariem.

Kávu zbierajú desaťročia. Nevedia však, ako chutí

Na celej reportáži je najpozoruhodnejšia iná vec. Väčšina žien, s ktorými sa Jane Shussa rozprávala, kávu nikdy neochutnala, hoci niektoré s ňou pracujú desiatky rokov. Pohľadom aj dotykom pritom dokážu rozoznať správne dozreté čerešne a ich práca priamo ovplyvňuje kvalitu výslednej kávy. Hotový nápoj, ktorý sa predáva zákazníkom po celom svete, je však od ich života veľmi vzdialený.

Nie je to iba skúsenosť sezónnych zberačiek. Evance Malleo, ktorý vyrastal v rodine pestovateľov kávy v oblasti Kilimandžára a dnes prevádzkuje kaviareň v Dar es Salaame, hovorí, že ani jeho rodičia kávu nepijú a dávajú prednosť čaju. „Prečo je to tak, keď Tanzánia produkuje jednu z najlepších káv na svete?“ pýta sa Malleo. Podľa Tanzania Coffee Board smeruje väčšina produkcie do zahraničia a domáca spotreba predstavuje iba malý zlomok toho, čo krajina vypestuje.

Dvadsaťročná Jessica chce vlastnú kávovú farmu

Iný príbeh má 20-ročná Jessica, ktorá absolvuje iba svoju druhú sezónu. Zo začiatku podľa vlastných slov vôbec nevedela, ako správne vyberať iba dozreté červené čerešne, ale mala veľmi jednoduchú motiváciu: „Potrebovala som peniaze.“ Dnes zarobí za deň približne 4,60 € – časť použije na jedlo, časť vloží do miestneho sporenia a zvyšok si odkladá. „Mojím cieľom je dostať sa na 800 000,“ povedala o sume, ktorú chce nasporiť, aby mohla založiť vlastnú kávovú farmu. Ide o sumu v tanzánskych šilingoch, v prepočte je to približne 263 €.

Pre Jessicu by to znamenalo zásadnú zmenu postavenia. Namiesto človeka, ktorý dostáva zaplatené za každé naplnené vedro, by vlastnila samotné kávovníky a predávala vlastnú produkciu. Zároveň dúfa, že jej dvojročná dcéra Beatrice raz vyštuduje poľnohospodárstvo a budú kávu pestovať spoločne. Jej príbeh tak ukazuje, že aj veľmi nízko platená sezónna práca môže byť pre niektorých pracovníkov cestou k niečomu väčšiemu.

Na inej farme pracujú 12 hodín za približne 3 doláre

The Chanzo pritom nie je jediný zdroj, ktorý v roku 2026 opísal podobné podmienky. Februárová reportáž magazínu Untold z Baraka Coffee Farm pri Arushe zachytila 43-ročnú Veronicu Laizer a ďalších sezónnych pracovníkov, ktorí zbierali kávu od svitania do súmraku, teda takmer 12 hodín denne. Za celý pracovný deň dostávali približne 3 doláre. Majiteľ farmy zároveň vysvetlil, že zberačov najíma podľa potreby počas sezóny, pretože kávové čerešne dozrievajú v jednotlivých vlnách.

Tieto čísla samozrejme nemožno označiť za priemerný zárobok všetkých zberačov kávy v Tanzánii. Odmeny sa môžu líšiť podľa regiónu, farmy, sezóny aj výkonu konkrétneho pracovníka. Dve nezávislé reportáže z roku 2026 však ukazujú veľmi podobný obraz: ľudia môžu za celý deň fyzicky náročného ručného zberu zarobiť iba niekoľko eur. A niektoré ženy, ktoré touto prácou strávili desiatky rokov svojho života, pritom stále nevedia, ako chutí káva, ktorú pomáhajú produkovať.

Príspevok Zberači kávy v Tanzánii zarobia 3 až 5 € denne. Niektorí kávu nikdy nepili je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Mletie nerozhoduje iba o tom, či bude káva komplexná a príjemná, alebo nevyvážená a ostrá. Určuje aj to, aká pestrá zmes častíc sa pri príprave stretne s vodou a ako sa pri extrakcii bude správať. Čo by sa stalo, keby ste časť tejto zmesi namletých častíc jednoducho odstránili? Pomohlo by vytriediť z nej tie najmenšie čiastočky, alebo by ste tým z kávy zobrali aj niečo chuťovo užitočné? A čo opačný zásah – odstránenie najväčších kúskov? Presne to som sa rozhodol preskúmať. 

Pri experimente som využil najnovší zber výbornej svetlo praženej Etiópie Adorsi od pražiarne COFFEEIN. Kávu som pomlel na rovnakom nastavení mlynčeka Comandante a pripravil z nej tri 18-gramové vzorky. Jednu som ponechal bez úpravy, z druhej som pomocou sitiek Kruve odstránil frakciu pod 400 mikrometrov a z tretej častice nad 1 600 mikrometrov. Následne som ich pripravil v dripperi OREA O1 a porovnával chuť aj priebeh extrakcie.

Mlynček neprodukuje rovnaké častice

Mletie je v podstate rozbíjanie veľkých kávových zŕn na maličké čiastočky pomocou fyzickej sily mlecích kameňov. Aj keď sa o to mnohé špičkové mlynčeky snažia, je prakticky nemožné zrná rozložiť na úplne identické kúsky. Pri mechanickom rozbíjaní zrna vznikajú fragmenty rôznych veľkostí. Aj pri nezmenenom nastavení preto dostanete zmes menších a väčších častíc, ktorej zloženie sa často označuje ako distribúcia veľkosti častíc. 

V praxi sa pri mletí najčastejšie rieši výskyt takzvaných fines, čiže veľmi jemných čiastočiek podobných prachu, a ich pomer k frakcii zloženej z väčších čiastočiek. Toto bimodálne rozdelenie však nedokáže opísať distribúciu častíc úplne do detailov. Môžete mať dva mlynčeky, ktoré tvoria približne rovnako veľa fines, no výsledok z nich bude chutiť odlišne. Aj preto môže mletie označené ako „stredne hrubé“ fungovať na jednom mlynčeku inak ako na druhom. 

Predstavte si dva hypotetické mlynčeky a mletie s podobnou priemernou veľkosťou častíc. V prvom prípade je väčšina kúskov blízko priemeru. Toto mletie sa teda dá označiť za uniformné. V druhom prípade sa nachádza viac drobných úlomkov aj veľkých čiastočiek. Priemerná veľkosť častíc môže vyjsť podobne, ale samotné zmesi rovnaké nie sú. Preto ani počet klikov na mlynčeku, ani jedno číslo opisujúce priemernú veľkosť nedokážu povedať všetko.

Čo má veľkosť častíc spoločné s extrakciou?

Extrakcia je proces, pri ktorom voda rozpúšťa a berie si so sebou rozpustné látky obsiahnuté v káve. Časť z nich je dostupná na povrchu a v priestoroch narušených mletím, takže sa uvoľňuje pomerne rýchlo. Ďalšie látky sa musia uvoľniť zvnútra pórovitých častíc cez ich vnútornú štruktúru. Tento transport je pomalší. 

Rozdiel medzi malým a veľkým kúskom namletej kávy teda nespočíva iba v tom, ako vyzerá. Menšie častice majú vzhľadom na svoju hmotnosť väčší vonkajší povrch a kratšie vzdialenosti, ktoré musia látky pri uvoľňovaní prekonať. Za porovnateľných podmienok preto spravidla umožňujú rýchlejšiu extrakciu. Zložité? Pomôže jednoduchá geometrická predstava. 

Ak jednu kocku rozdelíte na osem menších kociek, hmotnosť zostane rovnaká, ale ich celkový vonkajší povrch bude dvojnásobný. A čím viac ju budete rozdeľovať, tým väčší bude povrch v porovnaní s objemom, a teda aj celkovou hmotnosťou kocky. Kávové častice síce nie sú geometricky presné kocky, no princíp zväčšovania dostupného povrchu je podobný. 

Z toho vyplýva jedna vec, ktorú by ste si mali zapamätať: menšie častice vám dajú chuť rýchlejšie a jednoduchšie, väčšie ju odovzdávajú oveľa menej ochotne.

Prietok a extrakcia

Pri filtrovanej káve však vstupuje do hry ďalší problém, ktorý úzko súvisí s veľkosťou častíc. Namleté častice vytvoria v dripperi niečo ako kávové lôžko. Uložia sa na spodku filtračného papiera a voda si musí nájsť cestu priestormi medzi nimi. Priebeh extrakcie preto ovplyvňuje nielen veľkosť jednotlivých kúskov, ale aj ich usporiadanie a rozdelenie v celom lôžku. 

Predstavte si nádobu so štrkom. Medzi väčšími kúskami zostávajú pomerne veľké medzery. Keď medzi ne pridáte drobnejší materiál, napríklad piesok, časť týchto medzier sa vyplní a prietok vody sa výrazne spomalí. Podobne ovplyvňujú jemné častice odpor kávového lôžka. 

Pri papierovom filtri navyše záleží na tom, ako sa drobné častice počas prípravy premiestňujú a hromadia pri filtračnom materiáli. Preto môže záležať aj na intenzite zalievania či pohyboch drippera, nielen na nastavení mlynčeka. Prítomnosť jemných častíc teda nemusí automaticky znamenať lepšiu extrakciu. Na úrovni jednotlivých častíc môže jemnejšie mletie extrakciu urýchliť, ale na úrovni celého lôžka môže prúdenie vody skomplikovať.

Je úplne rovnomerné mletie ideálom?

Pri mlynčekoch sa uniformita mletia často vníma ako synonymum kvality. Má to zrozumiteľnú logiku. Menšie rozdiely medzi veľkosťami častíc môžu uľahčiť kontrolu nad extrakciou. Lenže z toho ešte nevyplýva, že najlepšiu kávu musí vždy vytvoriť čo najužšie veľkostné rozpätie. A ani zďaleka to neznamená, že každá jemná častica je chybou. Tak ako sa v tom má človek vyznať?

Výrobcovia mlynčekov sa snažia, aby ich modely vyhovovali rôznym spôsobom prípravy. Preto je veľmi ťažké nájsť mlynček, ktorý bude excelovať vo filtrovanej káve aj v espresse. Každá príprava vyžaduje špecifickú distribúciu veľkosti častíc a vyhovovať jej bude aj iné množstvo fines. Rozumnejším cieľom než úplne uniformné mletie je preto mletie, ktoré pri zvolenom recepte a spôsobe prípravy poskytuje chutný a opakovateľný výsledok. Uniformita môže byť užitočnou vlastnosťou, no nemusí zaručovať univerzálnu kvalitu. 

Ani v tomto experimente preto nebudeme testovať dokonale rovnaké častice. Zameriame sa na to, čo sa s kávou stane, ak z nej pri príprave odstránime extrémne malé a extrémne veľké častice vzniknuté pri mletí.

Čo je to siftovanie?

Siftovanie je preosievanie namletej kávy podľa veľkosti častíc. Mlynček zrno rozruší a vytvorí tisíce častíc rôznych veľkostí. Dnes však na trhu nájdete sitká, ktoré dokážu časť vzniknutých fragmentov vytriediť. Ja som pri pokuse využil systém Kruve. Ten používa vymeniteľné sitká, ktoré možno uložiť do dvoch úrovní. Pri bežnom dvojstupňovom preosievaní zostanú najväčšie častice nad horným sitkom, stredná frakcia sa zachytí medzi sitkami a najjemnejšia prepadne do spodnej nádoby. Môžete si tak vybrať veľkostné rozpätie, s ktorým chcete ďalej pracovať.

Pre tento experiment som zvolil sitká s veľkosťou 400 a 1 600 µm. Tieto čísla označujú nominálnu veľkosť otvorov, cez ktoré čiastočky prepadávajú. Netreba si preto myslieť, že každá čiastočka bude mať presne 400 či 1 600 mikrometrov. Častica, ktorá otvorom prepadne, však musí mať rozmery umožňujúce jej cez dané sito prejsť. To je dôležité aj prakticky. Označenia „pod 400 µm“ a „nad 1 600 µm“ preto v tomto článku treba chápať ako frakcie oddelené príslušným sitkom, nie ako dokonale presné mikroskopické rozdelenie.

Prečo sa káva preosieva?

Siftovanie môže slúžiť na úpravu mletia pred prípravou, ale aj na jeho porovnávanie. Namiesto všeobecného opisu hrubého, stredne hrubého či jemného mletia môžete sledovať, aká časť namletej dávky prepadne vami vybraným sitkom. Kruve preto prezentuje svoj systém aj ako pomôcku na meranie mletia, kalibráciu nastavení a reprodukovanie receptov. 

V našom prípade je jeho hlavnou výhodou možnosť zasiahnuť do pôvodnej distribúcie mlynčeka. Na porovnanie rôznych distribúcií mletia nebudeme musieť vymeniť mlynček a súčasne zmeniť množstvo ďalších vlastností mletia. Môžeme odobrať vybranú frakciu a sledovať, čo to spraví s prípravou.

Etiópia Adorsi od COFFEEINu – ideálny kandidát na tento experiment

Ešte predtým, než sa pustíme do samotného experimentu, v krátkosti si predstavme použitú kávu a to, čo od nej môžete očakávať. Keď som o pokuse komunikoval s Peťom, majiteľom pražiarne COFFEEIN, ihneď mi navrhol najnovší zber ich Etiópie Adorsi. Vraj sa farmárom tento rok mimoriadne vydaril – a mal pravdu. Ide o naturálne spracované divoké etiópske odrody od farmárov z regiónu Guji. 

Spojenie etiópskej kávy, naturálneho spracovania a svetlého praženia poskytuje tomuto experimentu kávu, pri ktorej budú rozdiely v mletí veľmi dobre čitateľné. Nejde totiž o žiadne uletené, megavýrazné, fermentované zrno. Vo svojej podstate je táto Etiópia veľmi čistá, sladká a chuťovo pokojná. Ponúka príjemnú citrusovú aciditu, sladkosť jahôd a broskýň a horkosť karamelu a čierneho čaju. Presne takáto káva je ideálnym kandidátom na každodenný filter alebo espresso (vo verzii praženej na espresso) a taktiež na experiment týkajúci sa mletia. 

Etiópiu Adorsi nájdete na e-shope coffeein.sk, kde môžete využiť zľavový kód BLOGOKAVE10.

Experiment: tri vzorky, rovnakých 18 gramov

Základ pokusu je jednoduchý: rovnaká káva (Etiópia Adorsi od COFFEEINu), rovnaký mlynček Comandante a rovnaké nastavenie mletia. Rozdiel vzniká až následným preosiatím.

Rovnaká konečná hmotnosť je pre pokus podstatná. Keby som začal s tromi 18-gramovými dávkami, dve preosial a zostávajúcu hmotnosť už nevyrovnal, neporovnával by som len odlišné mletie. Pri rovnakom množstve vody by som zároveň menil pomer kávy a vody. Preto som pri preosievaných vzorkách nasypal do mlynčeka o niečo väčšie množstvo kávy. V oboch prípadoch mi postačovalo približne 20 gramov. Obe oddelené frakcie totiž vážili približne dva gramy.

Vzorka B teda stále obsahuje veľké častice nad 1 600 µm, no neobsahuje fines pod 400 mikrometrov. Vzorka C naopak stále obsahuje jemnú frakciu pod 400 µm, no odstránil som z nej najväčšie čiastočky nad 1 600 mikrometrov. Vzorka A obsahuje všetky sledované frakcie tak, ako ich mlynček Comandante stvoril.

Následne som z jednotlivých vzoriek pripravil filtrovanú kávu. Na prípravu som použil dripper s plochým dnom OREA O1 v kombinácii s filtračnými papiermi v tvare Wave od značky Timemore. Je jasné, že odstránenie jednotlivých frakcií ovplyvní priebeh extrakcie a prietok vody kávou, no aj napriek tomu som pri každej vzorke zvolil identický recept. Cieľom pokusu totiž nie je dokonalé nastavenie receptu pre každé mletie, ale poukázanie na rozdiely v extrakcii a výslednej chuti.

Použitý recept

• 18 g kávy
• 20 klikov na mlynčeku Comandante, teda stredne hrubé mletie
• 220 ml vody s teplotou 94 °C

Postup zalievania

• 0:00 – 0:40: zalejte do 40 ml vody, použite krúživý nálev a následne jemne zakrúžte celým dripperom
• 0:40 – 1:10: pokračujte krúživým nálevom do 120 ml
• 1:10 – 1:30: dolejte krúživým nálevom do 220 ml

Výsledný čas extrakcie bol pri nepreosiatej vzorke 2:05, vzorka bez drobných čiastočiek pretekala približne 1:55 a vzorka bez veľkých čiastočiek 2:08.

Ako chutia jednotlivé vzorky?

Vzorka A: referencia z mlynčeka

Nepreosiata káva je východiskovým bodom. Ukazuje, ako sa pôvodné mletie správa pri použitom recepte. Nie je dôvod označiť ju vopred za horšiu alebo lepšiu len preto, že obsahuje celé veľkostné rozpätie. Výsledok priamo z mlynčeka je chuťovo veľmi komplexný a pestrý. Treba si však uvedomiť, že Comandante patrí medzi špičku v mletí na filter. Z Etiópie Adorsi produkuje mletie, z ktorého vzniká filter plný šťavnatej citrusovej acidity, sladkosti červeného ovocia a horkosti čierneho čaju.

Chute sú v príjemnej rovnováhe a káva má veľmi peknú a šťavnatú textúru. Jediné, čo mi pri použitom recepte mierne prekáža, je vyššia horkosť v dochuti.

Vzorka B: bez frakcie pod 400 µm

Odstránenie fines sa pomerne výrazne podpísalo na priebehu extrakcie. Voda v tomto prípade pretekala kávou až o desať sekúnd kratšie. Odstránil som totiž materiál, ktorý môže významne prispievať k odporu lôžka a zanášaniu filtra.

Pripravený nápoj má oproti referenčnej vzorke dve citeľné odlišnosti. Tou pozitívnou je vyššia čistota chutí (hlavne acidity), výrazne nižšia horkosť a lepšie rozlíšiteľné chuťové tóny. Negatívne však vnímam vplyv na intenzitu chutí a textúru nápoja. Vzorka bez malých čiastočiek produkuje jemnejší a menej intenzívny nápoj s vodnatejšou textúrou. Absencia fines teda eliminovala problém s horkosťou, no vytvorila problém s plnosťou nápoja.

Vzorka C: bez častíc nad 1 600 µm

Pri odstránení častí z opačného konca distribúcie sa čas extrakcie zmenil len minimálne. Voda pretekala o tri sekundy dlhšie v porovnaní s referenčnou vzorkou. V dávke totiž naďalej zostávajú menšie kúsky a fines sú teda v relatívne výraznejšom zastúpení. Aj v chuti pozorujem oveľa menšie rozdiely. Káva zo vzorky C pôsobí o niečo plnšie a sladšie, no vyznačuje sa menej iskrivou aciditou, vďaka čomu sú jej chute jednotvárnejšie a ťažšie rozlíšiteľné. 

Mletie nemusí byť dokonalé, no musí byť vhodné

Porovnanie jednotlivých vzoriek prináša zaujímavý pohľad na extrakciu a jej spojenie s kvalitou mletia. Žiadny mlynček nie je dokonalý a neprodukuje všetky častice rovnakej veľkosti. A to je v poriadku. 

Referenčná vzorka z mlynčeka Comandante v našom experimente v podstate zvíťazila nad vzorkami upravenými siftovaním. Stojí za tým kvalitná technológia a vhodné mlecie kamene, ktoré produkujú mletie s distribúciou vhodnou pre extrakciu filtrovanej kávy. Inak by tento pokus pravdepodobne dopadol, keby sme porovnávali mletie z oveľa lacnejšieho a menej kvalitného mlynčeka. Distribúcia veľkosti častíc by v jeho prípade nebola tak dobre rozložená a jednotlivé frakcie by oveľa viac „ulietavali“ do extrémov. 

Na siftovaní je zaujímavé, že z abstraktnej debaty o kvalite mlynčekov robí veľmi konkrétny pokus. Rovnaké zrno a rovnaké nastavenie mletia mi umožnili pripraviť vzorky s odlišným veľkostným zložením a ich následné porovnanie nám ukázalo, čo je pre zvolenú prípravu ideálom a ako jednotlivé frakcie ovplyvňujú chuť. Z toho vyplýva, že dobrý mlynček by sa nemal posudzovať iba podľa toho, ako rovnomerne vyzerá káva po namletí. Podstatné je, ako sa s ňou pracuje a čo z nej dokážete pripraviť.

Môj tip: pri nákupe na eshope coffeein.sk použite zľavový kód BLOGOKAVE10 a ušetríte.

Príspevok EXPERIMENT: Možno preosievaním kávy zlepšiť jej chuť? Vyskúšali sme to  je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Ani toto však neznamená, že filtrovaná káva spomaľuje starnutie a instantná vás nechá zostarnúť rýchlejšie. Štúdia totiž má jeden veľmi dôležitý háčik.

Takmer 50-tisíc ľudí a tri ukazovatele starnutia

Výskum publikovaný v júli 2026 v odbornom časopise npj Science of Food pracoval s údajmi 49 414 účastníkov britskej databázy UK Biobank. Vedci posudzovali biologické starnutie tromi spôsobmi. Sledovali dĺžku telomér – ochranných zakončení chromozómov, ktoré sa s vekom skracujú – a dva ukazovatele biologického veku vypočítané z klinických biomarkerov.

Výsledok bol pomerne výrazný. Ľudia, ktorí pili viac ako tri šálky filtrovanej kávy denne, mali podľa dvoch ukazovateľov biologický vek približne o 0,9 až 1,1 roka nižší ako ľudia, ktorí kávu nepili. Pri instantnej káve bol trend opačný. Viac ako tri šálky denne boli pri jednom z ukazovateľov spojené približne s 0,17 roka vyšším biologickým vekom.

Rozdiel pri instantnej káve teda nebol dramatický, ale výsledky pri rôznych ukazovateľoch smerovali podobným smerom.

Nie je problém skôr v ľuďoch než v káve?

Tu sa dostávame k najväčšiemu otázniku štúdie, ktorý pravdepodobne nebol dosť dobre posúdený a celý verdikt môže deformovať.

Človek, ktorý si doma pripravuje filtrovanú kávu, môže mať úplne iný životný štýl ako človek, ktorý pravidelne pije instantnú. Môže mať iný príjem, vzdelanie, stravovanie, viac pohybu alebo celkovo lepšie podmienky pre zdravý život. Ak by to tak bolo a filtrovanú kávu by skutočne pila iná „bublina“ ako instantnú kávu, tak by sme jej pripisovali niečo, za čo v skutočnosti nemôže.

Autori však s týmto možným problémom počítali. Výsledky štatisticky korigovali napríklad o vek, pohlavie, vzdelanie, socioekonomickú depriváciu, fajčenie, alkohol, pohyb, BMI, pridávanie mlieka či cukru do kávy a viaceré ochorenia.

Napriek tomu však nebolo možné odstrániť všetky rozdiely medzi ľuďmi. Navyše išlo o observačnú štúdiu a konzumáciu kávy uvádzali samotní účastníci. Výsledky teda ukazujú súvislosť, nie príčinu.

Instantná káva nedopadla horšie prvýkrát

V každom prípade je však zaujímavé, že podobný signál sa objavil už skôr. Štúdia z roku 2023 pracovala až so 468 924 účastníkmi UK Biobank a skúmala súvislosť kávy s dĺžkou telomér. Pri instantnej káve zistila kratšie teloméry, zatiaľ čo pri filtrovanej káve významnú súvislosť nenašla.

Vedci vtedy použili aj takzvanú Mendelovu randomizáciu, ktorá pomocou genetických variantov pomáha lepšie skúmať možnú príčinnú súvislosť. Aj tá podporila nepriaznivý vzťah medzi instantnou kávou a dĺžkou telomér, hoci samotní autori upozorňovali na metodologické obmedzenia.

Dve štúdie teda ukazujú podobným smerom, stále však nemáme dôkaz, že za rozdielom je priamo spôsob prípravy kávy.

Filter zatiaľ vyhráva. Ale opatrne

Nový výskum je ďalším argumentom, prečo pri skúmaní zdravotných účinkov nestačí hovoriť jednoducho o „káve“. Instantná, filtrovaná či nefiltrovaná káva sa od seba líšia a ich účinky nemusia byť totožné.

Ak pijete filtrovanú kávu, výsledky sú pre vás určite príjemnou správou. Ak preferujete instantnú, zatiaľ nie je dôvod na paniku ani na jej okamžité vyradenie. Na tvrdenie, že filtrovaná káva spomaľuje starnutie alebo instantná káva starnutie urýchľuje, jednoducho ešte nemáme dostatok dôkazov.

Kde kúpiť kvalitnú kávu na filter výhodnejšie?

Ak si chcete pripraviť kvalitnú filtrovanú kávu doma, pozrite si naše zľavové kódy do remeselných pražiarní. Viaceré z nich ponúkajú aj kávy pražené špeciálne na filter.

S kódom BLOGOKAVE10 môžete v mnohých partnerských pražiarňach ušetriť 10 %.

Príspevok Spôsobuje filtrovaná káva pomalšie starnutie? Nová štúdia prišla so zaujímavými závermi je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Aktuálne ponuky nájdete tu: AKCIE NA KÁVU

Zrnková káva v akcii nemusí byť zo supermarketu

Remeselná káva býva prirodzene drahšia než masovo vyrábané supermarketové produkty. Je to logické a spôsobuje to viacero faktorov. Pražiarne pracujú s menšími objemami, kvalitnejším zeleným zrnom a pri výrobe stále zostáva veľa ručnej práce. Keď však pražiarňam pomôžeme zvýšiť množstvo predanej kávy a trochu im pomôžeme aj s marketingom, dokážu pracovať s výrazne nižšou maržou. Výsledné ceny sú potom na pomery remeselnej kávy mnohokrát mimoriadne zaujímavé.

Práve o to sa pri našich AKCIÁCH NA KÁVU snažíme. Nesnažíme sa len nájsť niečo, čo je momentálne zlacnené. S pražiarňami pracujeme koncepčne, rozprávame sa a pri výbere myslíme aj na to, čo je vhodné pre najširšie publikum. Aj preto sú to zväčša kávy s čokoládovými, orieškovými či karamelovými tónmi s takmer nulovou aciditou. Dobre fungujú na espresso, v automatických kávovaroch aj v mliečnych nápojoch.

Máme veľký záujem robiť niečo podobné aj s acidnejšími kávami, ibaže o tie je v súčasnosti stále pomerne malý záujem. Akcie na acidnejšie alebo ovocnejšie kávy sú preto zriedkavejšie. Keď ich však nechcete premeškať, prihláste sa do newslettra Blogu o káve a informácia o spustení takejto akcie vám príde mailom.

Ako sa dá cena dostať tak nízko?

Pri remeselnej káve sa nedá všetko vyriešiť obrovským objemom a automatizáciou. Vytratil by sa faktor remeselnosti. Kvalitné zelené zrno niečo stojí, praženie potrebuje človeka, ktorý proces sleduje, so zrnom sa manipuluje pred pražením aj po ňom a ľudský vstup zostáva aj pri balení. Stále ide o plnohodnotný remeselný produkt.

Pri vyššom predaji sa však časť nákladov dokáže rozložiť efektívnejšie. Ak pražiareň vie, že určitej kávy predá väčšie množstvo, môže pracovať s nižšou maržou. Blog o káve jej v tom pomáha tým, že výhodnú ponuku dostane k veľkému množstvu ľudí. Výsledkom môže byť cena za kilogram, na ktorú by sa pri bežnom objeme predaja pražiareň dostávala len veľmi ťažko.

Dôležité je, že cena neklesá preto, lebo sa šetrí na samotnej káve. Zmyslom je dostať dobrú remeselnú kávu na čo najnižšiu cenu, ktorú ešte tento spôsob výroby umožňuje.

Lacnejšia neznamená horšia

Veľmi dôležité je hlavne to, že aj akciová káva musí byť postavená na kvalitnom zelenom zrne. Práve preto považujeme tieto ponuky za zaujímavé. Človek dostane remeselne praženú kávu z kvalitnejšej suroviny, no cenou sa môže dostať veľmi blízko k tomu, čo je zvyknutý platiť za bežnú kávu v obchode. Mnohokrát je cena dokonca nižšia ako pri supermarketových kávach.

To je podľa nás najväčšia výhoda celej veci. Nejde o lacnú kávu za každú cenu, ale o kvalitnejšiu kávu za cenu, pri ktorej už človek nemusí rozmýšľať nad tým, či si remeselnú pražiareň vôbec môže dovoliť. A práve vtedy začína byť porovnanie pre zákazníka mimoriadne zaujímavé.

Väčší objem pomáha, ale zázraky nerobí

Pri väčšom odbere zeleného zrna sa vie pražiareň dostať na lepšiu nákupnú cenu a pri vyššom predaji sa efektívnejšie rozložia aj ďalšie náklady. Tento efekt však nie je nekonečný. Od určitého bodu už cena zeleného zrna výrazne neklesá a stále ostávajú náklady na energiu, prácu, obaly, logistiku a samotné praženie.

Aj preto je pri remeselnej káve ťažké dostať sa s cenou veľmi nízko bez toho, aby sa niekde nezačalo šetriť na kvalite. Ak sa to podarí vďaka lepšej ekonomike predaja a nie vďaka horšiemu zrnu, je to pre zákazníka veľmi dobrá situácia. Presne o to pri akciách, ktoré vám ponúkame, ide.

Čerstvá a voňavá káva

A ešte to najdôležitejšie. Obrovskou výhodou remeselnej kávy je jej čerstvosť. K zákazníkovi sa mnohokrát dostane len niekoľko dní po pražení, takže je stále výrazne aromatická a voňavá. Tento efekt je zväčša taký výrazný, že celý byt vám kávou vonia už pred otvorením balíčka.

Pri supermarketovej káve je situácia zväčša úplne iná. Kým sa dostane od pražiarne cez sklady, distribúciu a predajňu až k zákazníkovi, často prejdú celé mesiace. Kávu tak bežne pijeme v čase, keď už časť jej najvýraznejších aromatických vlastností dávno vyprchala.

Aj preto sa pri porovnávaní cien neoplatí pozerať iba na sumu za kilogram. Ak za podobné peniaze dostanete remeselne praženú kávu, ktorá bola upražená len pred pár dňami, je to ďalšia veľmi výrazná výhoda v prospech akciovej remeselnej kávy.

Kedy je zrnková káva v akcii naozaj výhodná?

Samotná zľava ešte nič negarantuje. Tu však do rovnice vstupujeme my v Blogu o káve. Všetky akciové kávy kontrolujeme a preverujeme, či sú kvalitatívne na požadovanej úrovni. Spolupracujeme len s pražiarňami, ktoré máme dlhodobo overené a pri ktorých vieme, akú úroveň kvality môžeme očakávať.

Ak by sa vám niekedy stalo, že niektorá z akciových káv nezodpovedá vysokým štandardom kvality, informujte nás prosím na mailovej adrese redakcia@blogokave.sk.

V našej rubrike AKCIE chceme zhromažďovať len najlepšie ponuky, za ktoré sa dokážeme zaručiť. Sú to ponuky od pražiarní, ktoré patria medzi slovenskú špičku – inak by sme s nimi nespolupracovali. Niektoré kávy v rubrike zostávajú dlhšie, iné sú limitované a vypredajú sa v priebehu niekoľkých dní.

V konečnom dôsledku je to jednoduché. Chceme, aby ste za peniaze, ktoré by ste možno nechali za kilogram kávy v bežnom obchode, mohli dostať čerstvo praženú kávu z kvalitnejšieho zrna a od remeselnej pražiarne.

Kde nájsť aktuálne akcie na zrnkovú kávu?

Aktuálne ponuky priebežne aktualizujeme na jednom mieste.

POZRITE SI AKTUÁLNE AKCIE NA KÁVU

Ak nechcete stránku pravidelne kontrolovať, môžete sa prihlásiť aj do newslettra Blogu o káve. O nových akciách v ňom pravidelne informujeme.

Príspevok Zrnková káva v akcii: Kde hľadať najvýhodnejšie ponuky je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Nový výskum publikovaný v časopise Food Research International ukazuje, že rozdiely vo vnímaní arómy kávy môžu byť oveľa hlbšie, než by sa mohlo zdať. Nejde len o tréning, skúsenosti alebo to, či sa človek v káve vyzná. Do hry vstupuje aj samotná fyziológia čuchu a dokonca genetika.

Rôzni ľudia cítia rôzne veci

Vedci sa v tomto prípade pozreli na arómu praženej kávy veľmi detailne. Pomocou plynovej chromatografie spojenej s olfaktometriou oddelili jednotlivé aromatické látky a sledovali, ktoré z nich účastníci výskumu dokážu zachytiť nosom, ako intenzívne ich vnímajú a či im pripadajú príjemné alebo nepríjemné. Popritom skúmali aj čuchovú citlivosť účastníkov a ich genetické rozdiely.

Výsledok bol celkom zaujímavý. Dvaja ľudia totiž nemusia z tej istej kávy zachytiť úplne rovnaké množstvo aromatických informácií. Jeden človek môže byť na určitú látku citlivejší, druhý ju zachytí slabšie a tretí možno takmer vôbec. Keď potom všetci traja ochutnávajú rovnakú kávu, ich výsledný dojem sa môže pokojne líšiť.

Rolu zohráva aj genetika

Výskumníci sa zamerali aj na gén OBPIIa, ktorý súvisí s proteínmi podieľajúcimi sa na prenose pachových molekúl k čuchovým receptorom. Ukázalo sa, že konkrétny genetický variant súvisel s tým, koľko aromatických molekúl človek dokázal zachytiť a ako intenzívne ich vnímal. Inými slovami, keď sa s kamarátom hádate o to, či je v káve viac jahôd alebo čokolády, nemusí ísť len o rozdielny názor. Vaše nosy môžu fungovať jednoducho trochu inak.

To však neznamená, že chuťové tóny uvedené na obale kávy sú nezmysel. Keď pražiareň napíše „čokoláda, lieskové orechy a čerešne“, nehovorí tým, že tieto ingrediencie do kávy niekto pridal. Ide o senzorický opis toho, čo káva degustátorovi pripomína. Práve slovo „pripomína“ je dôležité. Do výsledného zážitku vstupuje čuch, chuť, pamäť, skúsenosti, asociácie a podľa nových poznatkov aj genetická výbava.

Keď nič necítite, nezúfajte

Aj preto netreba brať ochutnávanie kávy ako skúšku, pri ktorej musíte uhádnuť všetko, čo je napísané na balení. Ak pražiar cíti jahodu a vy len všeobecnú ovocnosť, nič sa nedeje. Možno zachytávate podobný aromatický smer, len ho váš mozog pomenúva inak. A ak necítite jahodu vôbec, ani to ešte neznamená, že je s vami niečo zle.

Práve naopak. Možno je to jeden z dôvodov, prečo je káva taká zaujímavá. Dvaja ľudia môžu piť úplne rovnakú šálku a napriek tomu si z nej odniesť trochu iný zážitok.

Chcete si to vyskúšať na vlastnom jazyku?

Ak si chcete porovnať, čo v rôznych kávach cítite vy, pozrite si naše aktuálne AKCIE NA KÁVU. Pravidelne tam vyberáme kávy zo slovenských remeselných pražiarní s veľmi dobrým pomerom ceny a kvality – od čokoládovo-orieškových profilov až po ovocnejšie výberovky.

Príspevok Prečo v káve všetci cítime niečo iné? Vedci majú nové poznatky je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

Čierna Perla patrí medzi prvých desať pražiarní kávy na Slovensku a funguje už od roku 2009. V pôvodnom uzavretom obale ich káva strávila viac než jedenásť rokov. Vtedy som mal čerstvých osemnásť a o káve z Kostariky a už vôbec nie nejakom regióne Tarrazú som nikdy nepočul. Dnes tak spoločne otvoríme malú kávovú časovú kapsulu, povieme si niečo o starnutí kávy a ochutnáme zrná, ktoré na nás čakali viac než desaťročie. Bude sa táto káva ešte dať vypiť? Ostalo v nej niečo z pôvodného chuťového profilu? 

Môj tip: viac informácií o pražiarni Čierna Perla nájdete v článku “Alexander Szabó a Čierna Perla: od na trikrát zaliateho turka k výberovke”.

Čerstvosť kávy nemá presný dátum spotreby

Pri káve je potrebné rozlišovať medzi potravinovou bezpečnosťou a jej senzorickou čerstvosťou. Pražené kávové zrná sú veľmi suché a majú nízku vodnú aktivitu. Ak počas skladovania zostanú naďalej suché, nedostanú sa do kontaktu s nadmernou vlhkosťou, a tým pádom ich nenapadnú plesne a iné mikroorganizmy, vydržia dlho v zdravotne nezávadnom stave. 

Výrobcom udávaná minimálna trvanlivosť tak v zásade nemusí byť pre kávu úplným koncom. Jej chuťová kvalita však môže byť dávno preč. Na rozdiel od takých mliečnych výrobkov sa káva v určitý deň náhle „nepokazí“. Jej starnutie je kontinuálny proces. Aromatické látky vo vnútri zŕn postupne unikajú alebo sa chemicky premieňajú, oleje oxidujú a senzorický profil stráca intenzitu aj komplexnosť. 

Neexistuje však konkrétna hranica čerstvosti, ktorá by fungovala pre všetky kávy rovnako. Výsledok závisí od stupňa praženia, vlastností zrna, typu balenia, množstva kyslíka v obale, teploty, vlhkosti a spôsobu prípravy.

Káva tak môže zostať stále konzumovateľná, ale senzoricky už veľmi vzdialená tomu, čo chcel pražiar pôvodne preniesť do šálky. V prípade našej Kostariky Tarrazú sa už o nejakom ideálnom okne na prípravu nedá ani hovoriť. Jedenásť rokov je extrémne dlhé obdobie aj pre kvalitne zabalenú zrnkovú kávu. Môj test preto nebude skúmať, či je stále čerstvá. Bude skúmať, čo z nej po takom čase zostalo.

Pražením sa cesta kávy nekončí

Počas praženia prechádza kávové zrno obrovskou chemickou premenou. Vysoká teplota spúšťa Maillardove reakcie, karamelizáciu, Streckerovu degradáciu a ďalšie procesy, pri ktorých vzniká farba, chuť a vôňa praženej kávy. 

V praženej káve bolo identifikovaných viac než tisíc prchavých zlúčenín. Nie všetky sú pre výslednú arómu rovnako dôležité, no ich vzájomná kombinácia vytvára tóny ovocia, kvetov, čokolády, karamelu, orechov, korenia či samotného praženia. Káva je pritom bohatá aj na lipidy, ktoré sa podieľajú na vytváraní tela nápoja a súčasne viažu časť aromatických látok. 

Po opustení pražičky sa tento systém nezastaví. Zrno zostáva pórovité, obsahuje plyny vzniknuté počas praženia a množstvo chemicky nestabilných látok. Tie sa postupne presúvajú, unikajú, oxidujú alebo sa premieňajú na iné zlúčeniny. 

Čerstvosť kávy preto nie je nemenná vlastnosť, ktorú pražiar uzamkne do balíka. Je to dočasný stav a zároveň neustály súboj medzi rýchlosťou degradácie a schopnosťou obalu túto degradáciu spomaliť.

Najskôr káva odpočíva, potom starne

Bezprostredne po pražení sa v štruktúre zrna nachádza veľké množstvo oxidu uhličitého. Ten vzniká počas praženia a následne sa postupne uvoľňuje do okolitého prostredia. Tento proces sa označuje ako odplyňovanie alebo degassing. Preto nie je každá úplne čerstvá káva automaticky najlepšia. Priveľa oxidu uhličitého môže komplikovať rovnomerný kontakt vody s kávou a negatívne ovplyvniť extrakciu, predovšetkým pri espresse. Káva preto po pražení zvyčajne potrebuje určitý čas na odpočinok. 

Odplyňovanie však netrvá večne. Po zomletí sa veľká časť plynu zachyteného v zrnách uvoľní veľmi rýchlo, zatiaľ čo celé zrná strácajú plyn podstatne pomalšie. Rýchlosť degassingu zároveň závisí aj od stupňa praženia, štruktúry zrna a podmienok skladovania. 

Obdobie po degassingu

Po počiatočnom období stabilizácie začne v starnutí kávy zohrávať čoraz väčšiu úlohu strata aromatických látok a oxidácia. Vtedy už nehovoríme o dozrievaní, ale o starnutí.

V prípade kávy praženej 14. mája 2015 môžeme predpokladať, že pôvodný oxid uhličitý zo zŕn dávno unikol do priestoru balíka a pravdepodobne sa mu podarilo prestúpiť aj mikropóry v obalovom materiáli, takže unikol von. 

Pri príprave preto očakávajme len veľmi slabé bublinky bloomingu, prípadne takmer žiadnu cremu a viditeľné uvoľňovanie plynov počas extrakcie. Absencia bloomingu a cremy však sama o sebe ešte neurčuje chuť kávy. Prezradí vám hlavne to, že zrná už obsahujú minimum zvyškového CO₂.

Kyslík: hlavný motor starnutia

Za jedného z najväčších nepriateľov praženej kávy sa považuje kyslík. Reaguje s aromatickými látkami aj s nenasýtenými mastnými kyselinami v kávových olejoch. Tieto reakcie postupne menia chemické zloženie kávy a vytvárajú látky, ktoré sú často spájané so zatuchnutými, papierovými a drevitými tónmi. 

Oxidácia má preto na rováši vyprchávanie pôvodných chutí a vznik iných, spojených s chemickými reakciami, pri ktorých sa pôvodné zlúčeniny v zrne premieňajú na nové látky s odlišnou arómou a chuťou. 

Účinným bojom proti oxidácii je znižovanie množstva kyslíka v obale, ktoré dokáže výrazne predĺžiť senzorickú životnosť kávy. Specialty Coffee Association uvádza, že pri poklese koncentrácie kyslíka v balení približne na 0,5 percenta môže byť skladovateľnosť kávy až mnohonásobne dlhšia než pri balení s bežným množstvom vzduchu. 

Starnutie sa však ani v takom prípade úplne nezastaví. Iba sa spomalí. To je pri našom teste veľmi podstatné. Vieme, že balík zostal neotvorený, ale nepoznáme presné zloženie jeho vnútornej atmosféry pri balení. Nemôžeme preto kategoricky tvrdiť, že bola jedenásť rokov „bez prístupu vzduchu“. Presnejšie je povedať, že zostala neotvorená v pôvodnom uzavretom obale.

Neotvorený balík nie je nepriestrelná časová schránka

Moderný obal na kávu môže pôsobiť jednoducho, no v skutočnosti plní niekoľko úloh. Zrná by mal chrániť pred kyslíkom, vlhkosťou, svetlom a pachmi z okolia. Zároveň musí zvládnuť tlak oxidu uhličitého, ktorý čerstvo pražené zrná postupne uvoľňujú. Preto sa často používa jednosmerný ventil, ktorý plynu umožňuje uniknúť z balenia a zároveň obmedzuje prenikanie okolitého vzduchu dovnútra. 

Stogramová vzorka kávy, ktorú budeme testovať, však tento ventil neobsahuje. Aj napriek tomu nie je nafúknutá. Preto môžeme predpokladať, že si plyny našli cestu von cez mikropóry materiálu. Obalové fólie majú určitú mieru priepustnosti pre kyslík a vodnú paru. Pri niekoľko týždňovom skladovaní môže byť prestup veľmi malý. V horizonte jedenástich rokov však môže nadobudnúť oveľa väčší význam. Záleží na materiálovej skladbe balenia, kvalite zvarov, stave ventilu, mechanickom poškodení aj podmienkach, v ktorých bol balík uložený. 

Na jednej strane teda máme obrovskú výhodu: naša káva zostala celé obdobie v pôvodnom obale a nebola opakovane otváraná. Na druhej strane máme čas. A jedenásť rokov je dostatočne dlhé obdobie na to, aby sa prejavili aj veľmi pomalé procesy starnutia.

Káva môže zostarnúť aj bez veľkého množstva kyslíka

Oxidácia je pri starnutí kľúčová, ale nie je jediným mechanizmom, ktorý naň vplýva. Pražená káva môže strácať kvalitu aj fyzickým únikom prchavých aromatických látok. Jednotlivé molekuly aromatických látok sa zo zrna uvoľňujú rôznou rýchlosťou. Časť sa dostane do voľného priestoru v balíku, časť môže reagovať s inými látkami a časť sa môže viazať na vnútorný povrch obalu.

Najcitlivejšie aromatické zlúčeniny pritom nemusia tvoriť veľkú časť celkového objemu arómy. Niektoré z nich však majú extrémne nízky prah vnímania, takže aj ich malé množstvo výrazne ovplyvňuje vôňu čerstvej kávy. Keď sa tieto látky stratia, káva nemusí okamžite zapáchať. Môže byť jednoducho menej intenzívna, menej komplexná a čoraz ťažšie čitateľná. 

Pri otvorení jedenásťročného balíka preto nemusíme naraziť na dramaticky nepríjemný pach. Jedným z možných scenárov je aj aromaticky takmer prázdna káva, z ktorej pôvodných ovocných, kvetinových alebo sladkých tónov zostali iba neurčité náznaky.

Čo sa deje s kávovými olejmi?

Nesmieme zabudnúť ešte na jednu dôležitú vec. Káva obsahuje významné množstvo lipidov. Tie sa podieľajú na tvorbe tela nápoja, prenášajú aromatické zlúčeniny a pomáhajú vytvárať celkový senzorický dojem. Časť mastných kyselín v káve je však nenasýtená a citlivá na oxidáciu. 

Počas skladovania môžu vznikať hydroperoxidy, ktoré sa ďalej rozkladajú na aldehydy, ketóny a ďalšie zlúčeniny. Práve tie môžu vytvárať arómu starého oleja, kartónu, vosku alebo žltnúcich orechov. Pokles kvality je preto často spojený s degradáciou lipidov prostredníctvom oxidácie a lipolýzy. Pri dlhšom skladovaní sa môže prejaviť stratou vône a tela, ale aj rastúcou horkosťou, zvieravosťou a oxidačným charakterom. 

Práve stav olejov môže byť pri našej káve jedným z rozhodujúcich faktorov. Aj keby sa zachovala časť pôvodnej arómy, produkty oxidácie ju môžu prekryť. To sú však zatiaľ iba predpoklady. Stav kávy bude závisieť predovšetkým od toho, koľko kyslíka sa k nej počas rokov reálne dostalo.

Celé zrno jej dáva aspoň malú nádej

Dobrou správou je, že káva bola skladovaná vo forme celého zrna. Mletie totižto dramaticky zväčšuje povrch kávy vystavený okolitému prostrediu. Prchavé aromatické látky môžu z namletej kávy unikať oveľa rýchlejšie a oxidačné reakcie získajú podstatne väčší priestor. Opakované otváranie balenia tento proces ďalej urýchľuje. 

Celé zrno poskytuje svojmu vnútornému priestoru aspoň čiastočnú ochranu. Jeho štruktúra však nie je hermeticky uzavretá. Pražením sa zrno stáva pórovité a krehké, takže plyny a malé molekuly môžu postupne prenikať dovnútra aj von. Celé zrná preto mohli degradovať pomalšie než mletá káva, ale ani táto výhoda nedokáže počas jedenástich rokov úplne zastaviť stratu arómy a oxidáciu. 

Po zomletí sa navyše v krátkom čase otvorí vnútorná štruktúra zrna. Práve vôňa čerstvo zomletej kávy tak môže byť jedným z najzaujímavejších momentov celého testu. Ukáže nám, či sa vo vnútri zŕn zachovali aspoň fragmenty pôvodného aromatického profilu.

Ako by mohla chutiť káva z roku 2015?

Bez otvorenia balíka môžeme pracovať iba s hypotézami. Na základe známych mechanizmov starnutia však očakávame predovšetkým výrazný pokles aromatickej intenzity. Pôvodná Kostarika Tarrazú mohla mať po upražení čistý, sladký a vyvážený charakter. Konkrétne senzorické poznámky z roku 2015 si však nebudeme spätne domýšľať. Po takom dlhom skladovaní bude oveľa dôležitejšie sledovať, či z kávy zostala rozpoznateľná sladkosť, ovocnosť a čistota.

Najpravdepodobnejším výsledkom je nápoj s veľmi slabou arómou, nízkou sladkosťou, nevýraznou aciditou, papierovými a drevitými tónmi, chuťou starých orechov, zvýraznenou horkosťou a suchou a zvieravou dochuťou. Pokles vnímanej sladkosti pritom nemusí znamenať, že z kávy úplne zmizli všetky sladko chutiace látky. Sladkosť kávy vnímame v kontexte s arómou, aciditou, textúrou a horkosťou. 

Keď sa ovocné a čokoládové aromatické stratia, káva začne pôsobiť menej sladko a viac horko, hoci sa koncentrácia niektorých základných látok nezmenila až tak dramaticky. Existuje však aj optimistickejší scenár. Ak bol obal mimoriadne kvalitný, obsahoval minimum kyslíka a káva bola skladovaná v stabilnom chlade a suchu, mohli sa zachovať aspoň zvyšky pôvodného profilu. 

Úspechom teda nebude, ak bude táto jedenásťročná káva chutiť ako čerstvá káva. Za pozitívne prekvapenie by sme mohli považovať už to, keď zostane čistá, bez výraznej stuchnutosti a s rozpoznateľnou sladkosťou či aciditou.

Čo všetko treba sledovať?

Pri takomto experimente nebude stačiť kávu iba pomlieť, zaliať a povedať, ako chutí. Zaujímavé bude sledovať celý proces od neotvoreného balenia až po šálku espressa. Ešte pred otvorením si preto prezriem stav obalu. Budem sledovať jeho pevnosť, prípadné poškodenie a kvalitu zvarov. Samotné otvorenie nám môže poskytnúť prvé indície. 

Následne skontrolujem samotné zrná. Ak by som objavil pleseň, stopy vlhkosti, napadnutie škodcami alebo výrazne podozrivý hnilobný či chemický pach, do ochutnávky by som sa púštať nemal. Mastný povrch zŕn a vnútra obalu však ešte nemusí automaticky znamenať zdravotný problém. Môže súvisieť so stupňom praženia a migráciou olejov na povrch. Po jedenástich rokoch však môžu byť tieto oleje výrazne oxidované, čo sa prejaví predovšetkým vo vôni a chuti. 

Samostatne porovnám vôňu celých a čerstvo zomletých zŕn. Po zomletí budem sledovať, či káva získa aspoň trochu aromatickej intenzity, alebo zostane plochá a nevýrazná. Pri kontakte s vodou si budem všímať množstvo plynov. Neočakávam veľké množstvo bublín, keďže väčšina oxidu uhličitého už pravdepodobne dávno unikla. A na záver sa presuniem k ochutnávke pomocou cuppingu a neminie ma ani na espresso.

Otvorenie balíka a aróma

Ako som spomínal, sto gramov výberovej arabiky spred jedenástich rokov ukrýva obal z fólie bez ventilu. Obal si zachoval pevnosť, no na jednom mieste som objavil malú trhlinu. To znamená, že k zrnám sa mohol dostať kyslík z okolitého prostredia a zvýrazniť tak oxidačné procesy. 

Po otvorení balenia ma však prekvapila veľmi príjemná vizuálna stránka zrna. Aj po jedenástich rokoch zostalo bez akéhokoľvek povlaku na povrchu, je pekne uniformne napražené a z fotky by ste určite nepovedali, že ide o tak starú kávu. Aróma však za vizuálnou stránkou výrazne zaostáva. Zrno nie je úplne bez vône, no zároveň nepôsobí sladko ani ovocne. Pripomína skôr papier a akési “mastné” tóny s jemnou sladkosťou. 

Mletie jej však výrazne pomáha. Po namletí sa k nepríjemne starým arómam pridala aj jemná ovocnosť a čokoládová sladkosť. Aj napriek aróme staršieho rázu mi však káva nedáva žiadne varovné signály. Necítim plesnivé tóny ani nijako výrazne “nezdravé” prvky, preto sa pokojne môžeme pustiť do ochutnávky.

Obsah plynov

Čo ma prekvapuje, je obsah plynov pri cuppingu aj pri príprave espressa. Po zaliatí namletej kávy sa na povrchu cuppingovej misky objavujú malé bublinky, ktoré naznačujú, že káva v sebe ešte nejaké množstvo plynu má. Rovnako tomu nasvedčuje espresso. Nečakal som žiadnu cremu, no tenká vrstva cremy sa na povrchu espressa predsa len vytvorila. Jedenásť rokov na sklade a ani malá trhlinka v obale kávu úplne nezlomili. Ako je na tom chuť? 

Malé prekvapenie v chuti

Musím priznať, že som celkom príjemne prekvapený. Pri cuppingu aj na espresse v káve dominujú presne tie chute, o ktorých sme sa rozprávali. Nazvime ich defektami spojenými so starnutím. Káva je výrazne nahorklá, no jej horkosť nie je príjemne karamelová či kakaová. Pripomína zostarnuté tuky, staré vlašské orechy a má jemne chemický nádych. Spoza tejto horkosti však rozpoznávam nenápadnú sladkosť a ovocnú aciditu. Na cuppingu sú tieto prvky pomerne nevýrazné, no v šálke espressa sa dajú celkom pekne rozlíšiť. Dosť silno ich potláčajú tóny spojené so starnutím, no ako sme vraveli, prítomnosť akejkoľvek sladkosti či ovocnosti bude úspechom. Na druhej strane, telo kávy je na cuppingu aj na espresse pomerne ľahké a textúra vodnatá. To môže naznačovať výraznú oxidovanosť tukov obsiahnutých v zrne. A dochuť? Tá nie je práve najpríjemnejšia. Pôsobí papierovo a výrazne horko. Z jazyka však mizne pomerne rýchlo. 

Nad časom nevyhrá ani výberová káva

Pri ochutnávke ma však zaráža fakt, že som pil aj oveľa horšie kávy. Výberová Kostarika od Čiernej Perly by sa po jedenástich rokoch dala prirovnať k podpriemerným až priemerným kávam od niektorých nadnárodných značiek produkujúcich masové komoditné zmesi. Pri nich sa taktiež často stretávam so zatuchnutými tónmi, výraznou horkosťou, nízkou sladkosťou a ovocnosťou. 

Preto sa zamýšľam, ako čerstvé sú takéto kávy, keď sa im dokáže vyrovnať viac než desaťročie stará výberovka. Tá nad časom síce nezvíťazila, no pobila sa s ním statočne. Nechutí najčistejšie, má v sebe hromadu nepríjemných tónov, no aj napriek tomu si zachováva príjemnú sladkosť a jemnú ovocnosť. 

Ak sa vám do rúk dostane podobná archívna vzorka výberovej kávy, nebojte sa ochutnávky. Ak sa k nej nedostalo výraznejšie množstvo vlhkosti, pravdepodobne vám tých pár gramov neublíži. A vytvoríte si zaujímavý pohľad na starnutie kávy a vývoj jej chutí.

Príspevok Čo sa s kávou stane po 11 rokoch? Ochutnal som staručkú Kostariku z pražiarne Čierna Perla je zobrazený ako prvý na Blog o káve.

A nie, nejde tu o žiadne hipsterstvo, nadradenosť, namyslenosť alebo podobné nezmysly, z ktorých nás obviňujete keď vám dochádzajú argumenty. Poďte počítať spolu s nami.

Úplný základ je pre pražiareň kúpa zeleného zrna a aj to úplne obyčajné zrno z Brazílie, Guatemaly alebo Hondurasu, ktoré tesne prekračuje 80 SCA bodov, stojí cca 10 €/kg bez DPH. Surové zelené zrno! Pri pražení potom stratí približne 15 % svojej hmotnosti, takže zo 100 kilogramov zeleného zrna vám ostane cca 85 kíl praženej kávy. Prepočítajte to a ste na 11,76 € za kg. Prirátajte k tomu 19% DPH a je to 14 € za kilo. Takže keď niekto niekde píše o dobrej káve za 12 €/kg, je úplne mimo. To musí byť len pozametaný odpad zo smetiska.

Supermarketové značky idú po lacnom zrne

Asi vám došlo, že značky, ktoré dokážu predávať kilo kávy za 12 €, určite nenakupujú zrno za 10 €. Nakupujú ho oveľa oveľa lacnejšie, možno niekde v rozmedzí 4 až 5 € za kilo (robustu, staršie zbery, prípadne zrno s väčším množstvom defektov aj lacnejšie), a to presne zodpovedá jeho kvalite. Ide o komerčnú alebo komoditnú kávu, v ktorej sú netriedené zrná rôznych pôvodov, rôznych odrôd, rôznych kvalít a rôznych defektov.

Každé takéto zrnko ponúka iné chuťové „kvality“ a jediný spôsob, ako rôzne chute unifikovať, je tmavé praženie. Potom všetko zanikne a ostane len toľko želaná horkosť. Preto sú komoditné a talianske kávy tmavo pražené a preto chutia rok čo rok rovnako. Je to tá najnižšia kvalitatívna trieda kávy, aká sa dá zohnať. Horký exkrement, do ktorého buchnete dva cukry a deci mlieka a ešte sa aj oblížete. Pardón.

Náklady pražiarne

Ale vráťme sa k tým 14 € za kilo kávy, pri ktorých sme skončili. To je stále len náklad na zrno + DPH. Pražiareň pritom má aj iné náklady. Kávu treba napražiť, takže pražiareň musí kúpiť pražičku, ktorú potom treba splácať. Bum 25 000 eur. Pražiareň musí mať priestor, za ktorý platí nájom. A energie sú drahšie ako kedykoľvek predtým. Pražiareň musí mať aj pražiara, ktorému platí mzdu – a možno neviete, ale keď chcete niekomu vyplatiť 1 500 € v čistom, tak je to 2 027 v hrubom, ale firmu to s odvodmi stojí 2 760,86 €. Takáto suma odíde z účtu firmy, aby zamestnancovi prišlo v čistom 1 500 €. Vivat Slovakia.

A to samozrejme nie je všetko. Pražiareň musí mať okrem pražičky aj ďalšie veci. Napríklad destoner, vďaka ktorému zo zŕn odstraňuje kamienky alebo iné cudzie predmety, ktoré sa v kávach nižších cenových relácií nájdu. Taký COFFEEIN má aj optickú triedičku. A treba mať napríklad aj zváračku obalov. A samozrejme treba aj viac ľudí, lebo pražiar nemôže robiť všetko. Nemôže vyberať zrno do ponuky, pražiť, baliť, odosielať objednávky a ešte aj robiť účtovníctvo. To sa tých 2 760,86 € rýchlo znásobí.

Navyše, aj obaly, do ktorých sa káva balí, sú pomerne drahé. Napríklad Rýdze má celopotlačené obaly, ktoré stoja približne 1,50 €/ks. A ani obaly supermarketových káv nie sú zadarmo. Alebo taká krabica, do ktorej sa balí objednávka. Tá stojí od 0,50 € za kus, ale väčšie sú ešte drahšie. A že pri vyššom nákupe chcete dopravu zadarmo? OK, ďalší náklad pre pražiareň, dajme tomu 4 €. A možno by pražiareň mala mať aj auto, nie? Tankovanie, servis, ďalšie náklady. A možno by pražiar a zamestnanci mali mať aj mobil, atď, atď. A možno existuje aj Bananistan, v ktorom treba platiť transakčnú daň.

Okrem toho od pražiarne chceme, aby mala aj nejaký eshop. Ten tiež niečo stojí. Aby mala pekné obaly, takže by mala zaplatiť grafika, lebo keď to urobí cez AI, sociálne siete pindajú. Aby mala produkty na eshope pekne popísané, aby publikovala blog a aby tvorila obsah na sociálne siete.

Produkt bez duše vs. remeslo

Veľké komoditné značky mnoho týchto vecí nerieši. Nakúpia najlacnejšie zrno, napražia ho bez akéhokoľvek vstupu pražiara na priemyselných pražičkách s viac ako tonovou kapacitou na jeden cyklus, vytvoria produkt bez duše a posunú ho distribučnej sieti. Stačí, že na obal dajú svoju marketingom pretlačenú značku a bežný konzument sa zaraduje bez toho, aby vedel, aký hnoj vlastne pije.

Malá remeselná pražiareň je iný svet. Vytvorí produkt s dušou, ktorý má úplne inú úžitkovú hodnotu. Keby ste takú pražiareň mali, sotva by ste kilo najlacnejšej kávy predávali za menej ako 30 €. My tu však na Slovensku napriek tomu máme remeselné pražiarne, ktoré sa dokážu priblížiť k sume 22 € za kilo, čo je vlastne neskutočné sci-fi (AKCIE NA KÁVU ZA TAKÚTO CENU SÚ TU). Čo myslíte, koľko zarobia? A ešte ich priemerný fejsbukový dezolát označí za zlodejov.

Gesha za 90 €?

A teraz si vezmite, že to sa stále bavíme o tom najlacnejšom zelenom zrne tesne prekračujúcom 80 bodov. Už to v podobe finálnej kávy nemôže stáť menej ako 20 €/kg. Ale čo keby ste zákazníkom chceli ponúknuť viac? Napríklad 85, 88- alebo 90-bodovú kávu? Tam už zelené zrno bežne prekračuje sumu 30 € bez DPH. Taký Kávoholik mal dokonca geshu, ktorú v zelenom zrne kupoval za 90 €/kg bez dane a dopravy. Nasadíte takú kávu na eshop a viete, čo sa stane. Tí najhlúpejší budú zasa raz najhlučnejší.

Vedeli ste o týchto veciach? Tušili ste, čo všetko sa premieta do ceny? A ono je toho v skutočnosti ešte viac. Kto podniká, ten určite vie. Dámy a páni, za 12 ani 15 €/kg dobrú kávu určite nekúpite. Ani u nás, ani v Rakúsku a ani vo Švajci. Za takú sumu to môže byť len odpad vyzametaný z rohu posledného skladu. A to si teda fakt nezaslúžite.

Ak sa vám tieto informácie páčia, prikladáme post, ktorý môžete zdieľať na Facebooku:

Príspevok Prečo za 15 €/kg nekúpite dobrú kávu ale odpad? je zobrazený ako prvý na Blog o káve.