Pražiar Triple Five Coffee Martin Beniak navštívil viacero pre nás exotických krajín. Bol už v Austrálii, Malajzii i v Japonsku a kávovú kultúru má dobre zmapovanú aj na starom kontinente. Nazbieral dostatok skúseností na to, aby mohol porovnávať. Nás v Blogu o káve preto pochopiteľne zaujímalo, ako vníma slovenskú kávovú kultúru.
„Povedal by som, že je strašne dynamická,“ povedal v rozhovore pre tento web. „Treba povedať, že sme mali veľmi silne zakorenenú druhú kávovú vlnu, teda tmavo pražené kávy, talianske či francúzske. Niet sa ani čomu čudovať, pretože za komunizmu sme tu mali akurát tak tmavo praženú robustu z Vietnamu a mnohí si pamätáme, ako sa mlela v obchodoch.“
Flexibilnejší trh ako v Taliansku či Francúzsku
Vyzerá to však tak, že ľudí sa postupne darí preladiť na inú nôtu a možno práve v tom by sme mali hľadať spomínanú dynamickosť. Pražiarní je na Slovensku veľmi veľa a objavujú sa ďalšie a ďalšie miesta, kde si zákazník vie dopriať ozaj kvalitnú kávu.
„Dynamickosť by som videl v tom, ako to tu aktuálne rozkvitá. Pribúda veľké množstvo pražiarní i výberových kaviarní. Treba povedať, že náš trh je omnoho flexibilnejší ako v Taliansku či vo Francúzsku a asi aj ako v mnohých ďalších krajinách, kde bola kávová kultúra omnoho silnejšia. Im sa aj preto ťažšie prechádza do nového sveta. Najlepšie sú na tom asi severské krajiny, kde je kávová kultúra jedinečná. Tamojší ľudia sú otvorení všetkému, uprednostňujú svetlejšie praženie a tam to podľa mňa ozaj veľmi prekvitá.“
Nie konvertovať, lež edukovať
Pridali sme aj našu tradičnú otázku položenú v takomto znení: Existuje šanca, že bežných Slovákov, ktorí pijú kávy ako Tchibo, Nescafé, Popradskú a spol., dokážeme postupom času konvertovať na kvalitnú a výberovú kávu? Čo pre to treba spraviť?
„Ja si myslím, že toto by ani nemala byť naša úloha,“ odpovedal Martin. „Nikoho by sme nemali konvertovať, skôr by sme mali edukovať. Máme tu aj pražiarne, ktoré sa tvária, že sú výberové, ale výberové vlastne nie sú. Prípadne, že majú direct trade, ale v skutočnosti ho vôbec nemajú. Myslím si, že tí ľudia, ktorí chcú, si ku kvalitnej káve nájdu cestu.“
Stop predsudkom a arogancii
V komunite výberovej kávy vraj pritom nevládne nevyhnutne najlepší prístup. Objavuje sa aj akási povýšeneckosť. „Zo strany komunity výberovej kávy by v tom malo byť menej predsudkov a možno aj menej arogancie. Nemôžeme hovoriť, že my sme niečo lepšie a možno niečo iné, ale skôr by to malo byť o tom, že ‚Poďte spoznávať, ukážeme vám nový svet‘. Mínusom výberových kaviarní je do istej miery to, že mnohí ľudia ich považujú za snobské miesto, prípadne hipsterské a majú k tomu určitý odpor. Je možné, že v tejto oblasti chýba určitá skromnosť, ktorá potom odrádza jednoduchších klientov.“
Bratislavčan to chce aj preto robiť inak a do svojho podnikania vnáša filozofiu čo najväčšej pokory. Odmeranosť a arogancia tu nemajú miesto. „Ide o skromnosť a ak ju budeme mať, ľudia si pomaly nájdu aj cestu k výberovej káve. Výberová káva určite nie je alfa a omega všetkého, nie je to jediná vec na svete. Na trhu majú svoje miesto všetky typy káv. Budem len rád, ak budú výberové kávy čo najpopulárnejšie a ak ich spozná čo najviac ľudí, ale je to aj o financiách. Ak si vezmeme kúpyschopnosť ľudí v zahraničí, hlavne v severských krajinách, tak je to obrovský rozdiel.“
Balenie výberovky za sedem eur…
Nuž a na našom trhu je to bohužiaľ tak, že niektoré pražiarne predávajú balenie „výberovej kávy“ za pár eur. Skutočnú výberovku by však nebolo možné kúpiť, upražiť a následne predať za takúto cenu. Pražiarni by nič neostalo a nemohla by profitovať.
„Aj preto ma prekvapuje a doslova som v šoku, keď vidím, že niekto predáva výberové kávy možno za 7 eur. Sám totiž viem, za aké peniaze ich kupujeme a čo do toho musíme dať. Aj mňa už napadli so slovami, že mám príliš drahú kávu, ale ono to tak nie je. Nepracujeme so žiadnymi obrovskými maržami a sme primeraní k tomu, čo kupujeme a čo predávame. No a keď potom vidím v úvodzovkách výberové kávy u iných pražiarov, ktoré sú cenovo doslova podhodnotené, tak sa zamýšľam, že čím to vlastne je. Ale ako som spomínal, ide aj o kúpyschopnosť a mnohí ľudia nemajú peniaze na nič iné, ako na to Tchibo či Nescafé.“
Bratislava je iný svet
Jedinou výnimkou je napokon naše hlavné mesto a aj preto tam kávová kultúra prekvitá viac, ako v iných kútoch Slovenska. „Bratislava na tieto úvahy nie je správna vzorka. Tu ľudia väčšinou majú peniaze, môžu experimentovať a hľadať dobrú kávu.“
„Bratislava je na vysokej úrovni a po stránke výberovej kávy má čo ponúknuť. Nejde tu však len o to, aby niekto do kaviarne natlačil 100 000 eur a potom sa tváril, že je najlepší. Musí ísť aj o ľudí, ktorí to chcú robiť s vášňou a srdcom. Práve o tých by to malo byť,“ dodal Martin Beniak pre Blog o káve.
Viac informácií o Martinovi a jeho pražiarni nájdete na stránke www.triplefivecoffee.com, prípadne v našom článku Triple Five Coffee: Lekcie z kávového sveta pretavené do slovenskej reality.
Jeden komentár