Barista s Downovým syndrómom si podmanil Thajsko
Volá sa Thakolrat Prongsuwan. Prezývajú ho Jin, má 28 rokov a Downov syndróm. Nežije jednoduchý život a pred dvoma rokmi mu po ťažkom boji s rakovinou zomrela mama. On sa však nevzdal a napriek tomu, že jeho mozog je na úrovni desaťročného dieťaťa, sa snaží žiť plnohodnotný život a byť pre spoločnosť prospešný.
Keď sa jeho príbeh dostal na sociálne siete, v Thajsku sa z neho stal takmer národný hrdina. Masy ľudí sa dozvedeli o tom, že pracuje ako barista a predtým zväčša prázdnu kaviareň Panya Cafe dnes okupujú davy návštevníkov. Žiadajú ho o prípravu nápoja, pozorujú jeho svedomitosť a radi sa s ním fotia.
„Kávu robím každý deň do 16:30,“ prezradil Jin, ktorý vzhľadom na svoje postihnutie rozpráva len veľmi ťažko a chvíľu trvá, kým z neho vyjdú ucelené myšlienky. „Mám rád capuccino a espresso s ľadom,“ dodal pre Channel News Asia.
V Thajsku je 650 000 ľudí ako Jin
Kaviareň Panya Cafe dáva príležitosť práve takým, ako je Jin. Jeho kolega, ktorý mu pomáha pripravovať čaj, je zasa autista. Thajsko na tom v tomto smere nie je dobre a v krajine je až 650 000 ľudí, ktorí majú určitú formu intelektuálnej poruchy. Smutné je to, že len desať percent z nich dostáva klasickú starostlivosť a absolvuje rehabilitáciu.
„A ak si nenájdu robotu, sú pre svoje rodiny len príťažou,“ uviedol šéf nadácie Foundation for the Welfare of the Mentally Retarded, ktorá dáva týmto ľuďom nádej, Cherd Theerakiatikun, aby vzápätí pripomenul, že tu ide o ľudí s IQ menej ako 70. Tí už nemajú potrebné schopnosti na to, aby životom vedeli prejsť samostatne.
Ľuďom, ktorí majú IQ aspoň 50, vedia pomôcť rôzne vzdelávacie programy, ale tí, ktorí sú na tom horšie, sú vo väčších problémoch. „Ak má niekto IQ 10, tak jeho mozog je asi taký, ako mozog práve narodeného dieťaťa. Jeho telo síce rastie, mozog však nie. To znamená, že nevie napríklad ani chodiť,“ reagoval ďalší zástupca nadácie Nutchanum Pruekpaibool.
Boj so životom s IQ 70
Jinovo IQ je približne 70 a ako sme spomínali, rozumovo je na úrovni desaťročného dieťaťa. Fyzicky je však vyspelý a dokáže zvládať aj ťažšiu prácu. „Avšak nemôže napríklad sám cestovať,“ pripomenul Nutchanun.
Cestou do práce potrebuje doprovod, no v nej už funguje samostatne. Naučil sa už viac ako desať receptov na rôzne nápoje a zarobí si v prepočte približne 300 eur mesačne.
„Všetko vzdelávanie poskytujeme týmto ľuďom zadarmo, ale akceptujeme príspevky od rodín, ktoré sú na tom lepšie a chcú prispieť,“ pokračoval Nutchanun Pruekpaibool, podľa ktorého sa niektorým prípadom dalo predísť. Chcelo by to však včasnú diagnózu a rovnako i opateru: „Nuž a okrem toho i lepšiu výživu, ktorá je pre vývoj mozgu taká dôležitá.“
Jin a spol. na to majú…
„Spoločnosť by týmto ľuďom mala dať šancu,“ prihlásil sa o slovo Cherd Theerakiatikun. „Nemyslite si, že nič nezvládnu. Oni to zvládnu, aj keď možno nie až v takej miere, ako bežní ľudia.“
Nuž a Thakolrat Jin Prongsuwan je toho svetlým príkladom.